Schengenské otázniky

Vo Varšave sa od 19. do 21. novembra konalo stretnutie premiérov členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI), na ktorom sa zúčastnila aj slovenská delegácia vedená premiérom Mikulášom Dzurindom. Najprv k samotnej SEI. Táto organizácia vznikla koncom 80. rokov ako reakcia na historické zmeny povojnovej Európy späté s pádom Berlínskeho múru. Najskôr išlo o iniciatívu štyroch krajín (Talianska, Rakúska, v tom čase ešte jednotnej Juhoslávie a Maďarska), ktorá sa rozšírila na pentagonálu a neskôr do súčasnej podoby sedemnástich členských štátov. Napriek početnému obsadeniu nie je klasickou medzinárodnou organizáciou, ale len jednou z foriem regionálnej spolupráce. Nedajte sa pomýliť názvom Stredoeurópska iniciatíva. Medzi členské krajiny patria aj štáty, ktoré by ste len ťažko mohli zaradiť do strednej Európy – Ukrajina, Moldavsko, Slovinsko, Srbsko. Dá sa povedať, že práve o tieto krajiny dnes v SEI ide. Ako povedal na otváracom ceremoniáli námestník poľského ministra práce a sociálnych vecí Miroslaw Zielinski, mottom stretnutia vo Varšave by sa malo stať „rozšírenie benefitov z procesu európskeho rozširovania“. Pomenoval tým jednu z dvoch základných priorít SEI: podporu európskych integračných ambícií v krajinách juhovýchodnej a východnej Európy, ktoré nemajú dostatočne vybudované inštitucionálne ani obchodné pozadie. Nie náhodou sprevádzalo summit nezávislé Fórum mladých. Jedným z jeho hlavných cieľov bola koordinácia projektových aktivít na podporu zahraničných priamych investícií v prepojení so „zaistením pracovných miest pre mladých ľudí“. Tento problém by mal navzájom spojiť aj vzdialenejších susedov. V rámci iniciatívy Európskej komisie, nazvanej Širšia Európa, sa už pravidelne diskutuje o ďalšom rozširovaní únie smerom na Balkán alebo do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Práve tu vidí SEI svoje nezastupiteľné miesto pri odovzdávaní skúseností starých a od 1. mája 2004 aj nových členských krajín s predvstupovým procesom. Vo svojom prejave k účastníkom summitu vyzdvihol premiér Dzurinda okrem iného spoluzodpovednosť Slovenskej republiky za budovanie novej európskej identity a Európy vôbec. „Zodpovednosť musí prebiehať oboma smermi. Európska únia by mala nechať otvorené dvere a krajiny, ktoré sa zaujímajú o vstup, musia splniť presne všetky požadované kritériá. Férovo treba povedať, že s rozširovaním integrácie v rámci únie požiadavky na nové členské krajiny budú o to tvrdšie.“ Na otázku SLOVA, aké miesto by mohla zohrávať Ukrajina vo vzťahu k EÚ odpovedal: „Hodnotovo do nej už patrí.“ Tým však iba naznačil množstvo problémov, ktoré ju od nej v súčasnosti delia. Druhou veľkou a, ako sa na konci stretnutia ukázalo, aj rozhodujúcou témou varšavského summitu sa stali bezpečnostno-strategické otázky boja proti terorizmu a v rámci toho aj posilnenia významu shengenských hraníc. Práve proti budovaniu nových „ostrých“ hraníc v Európe sa vyjadril ukrajinský premiér Viktor Janukovyč. Podľa neho „dnes neexistuje iná alternatíva v Európe než ďalšie prehlbovanie integračných procesov smerom na Východ“. Prehlbovanie a prudké zosilnenie celosvetovej ekonomickej konkurencie, napríklad v boji o prístup k strategickým surovinám ako plyn, dáva tomuto procesu podľa ukrajinského premiéra opodstatnenie. Proti tomuto vývoju však hovorí iná tendencia, ktorú komentoval slovami: „Dejiny nám neodpustia umelé rozdelenie Európy, tvorbu nových schengenských alebo iných opôn, ktoré sa časom môžu premeniť na železné.“ Z tohto hľadiska potvrdil summit skôr opačnú tendenciu – dôležitosť budovania týchto hraníc. Ako sa na záverečnej tlačovej konferencii zhodli poľský premiér Leszek Miller a jeho taliansky náprotivok Silvio Berlusconi, štvrtkový bombový atentát v Istanbule z minulého týždňa potvrdil nutnosť prísnejšieho režimu na shengenských hraniciach. Podľa oboch premiérov táto otázka naznačila vznik ďalšej hlavnej priority SEI – popri ekonomicko-kultúrnych otázkach zabezpečenia trvalého rozvoja pre prevažne nečlenské krajiny EÚ sa ňou stala oblasť bezpečnostnej politiky. Takmer štrnásťročná tradícia dialógu s juhovýchodnými a východnými krajinami Európy vytvára na to podľa oboch politikov výhodné predpoklady. Ako sa uvádza v záverečnom dokumente varšavského stretnutia SEI uznáva, „že transatlantický zväzok – spájajúci väčšinu európskych krajín s USA a Kanadou – vytvára základ bezpečnosti stability v Európe“. Čo povedať na záver o tomto stretnutí, ktoré prebiehalo prevažne v hoteli Gromada? Ako obyčajne, aj teraz bol zmysel často ukrytý v maličkostiach. Popri politických, často aj bilaterálnych rokovaniach prebiehalo paralelne so summitom aj Ekonomické fórum (o poschodie nižšie), na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Svetovej banky, OECD, ako aj 1500 biznismenov. Aj keď Slovensko malo na ňom pavilón v podobe zastúpenia ministerstva hospodárstva, neprihlásila sa doň ani jedna naša firma. Neverím, že na vine bol iba privysoký poplatok vo výške 2500 eur. Organizácia vo všeobecnosti nebola zďaleka najsilnejšou stránkou posledného summitu SEI. Ušetrím vás podrobností. Faktom je, že po slovinskom predsedníctve prevezme v roku 2005 štafetu Slovenská republika spolu s povinnosťou usporiadať podobne stretnutie na domácej pôde. Máme sa na čo tešiť...