Zvíťazí SMK v boji so spravodajským drakom?
Tragikomédiu vo veľkom štýle pripomína snaha niektorých koaličných a opozičných politikov zmietnuť zo stola návrh zákona z dielne Strany maďarskej koalície (SMK) na zriadenie úradu, ktorý by technicky zabezpečoval odpočúvanie občanov. Slovensko totiž od svojho vzniku trpí závažnou chorobou demokracie, a to neurčenie jasných pravidiel a najmä kontroly v takej citlivej otázke, akou je odpočúvanie a sledovanie ústavou garantovaného súkromia občanov. Doterajší vývoj za posledných pár rokov – škandál za škandálom, nespočetné úniky prísne tajných informácií a najmä preukázané odpočúvanie novinárov a politikov zo strany štátneho orgánu – jasne ukazuje, že treba zatiahnuť v spoločnosti záchrannú brzdu. Policajným zložkám a tajnej službe musia práve zástupcovia občanov – poslanci dať v mene ochrany základov demokratickej, občianskej spoločnosti, o ktorú sa usilujeme, jasné pravidlá hry, pretože doba temna a beztrestných neobmedzených zásahov do súkromia nás všetkých sa mala skončiť podľa historikov v novembri 1989. Maďarský liek na slovenské problémy V poslednom období nestačí poriadne uschnúť čerň na novinách píšucich o závažnom úniku tajných informácií, prepisoch telefonických hovorov a už je na svete ďalší škandál. Občan nadobúda dojem, že prostredníctvom zverejňovania tajných informácií sa kompromitujú politickí protivníci, získavajú sa obchodné informácie a občas odchádzajú zo svojich postov dobrovoľne či „na silu“ vysokí štátni úradníci. Kauza za kauzou sa valí, pričom mnohé z nich narušujú riadny chod štátu, zamestnávajú dokonca vládu, parlamentné výbory. Nie je to tak dávno, čo napríklad namiesto toho, aby sa tajné informácie získané Slovenskou informačnou službou o podozreniach z rozsiahleho tunelovania v Správe štátnych hmotných rezerv dostali na stôl policajným vyšetrovateľom a zodpovedným osobám, si ich mohli pokojne prečítať občania v médiách. Nie je to tak dávno, čo prísne tajný podnet policajnej inšpekcie o údajnej protištátnej činnosti vysokých policajných úradníkov bol „novinárskym obežníkom“. Takto by sa dalo vypočítavať veľmi dlho. Čo však z toho vyplýva? Pred nezákonným odpočúvaním si dnes nie je nikto istý. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že na internete boli dokonca zverejnené prepisy hovorov šéfa špeciálneho vyšetrovacieho odboru s istým advokátom. Pri použití elementárnej logiky každý z nás príde na jedno, že zlyhal systém. Niečo je skrátka v slovenskom štáte zhnité. A poriadne. Mnohé z prípadov dodnes bezvýsledne vyšetruje polícia, prokuratúra. Vyšetrovanie a doposiaľ prijaté opatrenia však nijako nezabraňujú ďalším únikom informácií a podľa niektorých politikov, napríklad Mečiara, sa má nelegálne odpočúvať v SIS i v súčasnosti. Takúto hypotézu vyslovil i odvolaný šéf Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš. A ten by mal vedieť, o čom hovorí. Mečiar, poznajúc situáciu, dokonca nevlastní mobilný telefón. SMK, ktorá nemá nijaký z postov, kde sa využíva legálne odpočúvanie občanov (MV SR a SIS), sa inšpirovala u našich južných susedov. Práve táto skutočnosť dáva pocit, že „Maďari“ sú nad vecou a oprávnene žiadajú koaličných partnerov o presné pravidlá a zavedenie kontroly do neuveriteľne prepleteného systému inštitúcií, ktoré môžu vstupovať do nášho súkromia. Skúsenosti z Maďarska nám dávajú historickú šancu poučiť sa z ich praxe a „vychytať“ v návrhu zákona všetky nedostatky, aby bol v praxi systém čo najpružnejší, ale za každých okolností zákonný. Práve zákonnosť a možnosť jasnej kontroly a zodpovednosti konkrétnych osôb bude najlepšou zárukou, že si nikto z nás už napríklad nevypočuje vo svojej odkazovej stránke „nalepený“ cudzí telefonický rozhovor. Prečo áno, prečo nie Minister vnútra SR Vladimír Palko považuje návrh zákona z dielne SMK za omyl. Podľa neho rezort vnútra nemôže v boji s mafiou závisieť od „nejakého orgánu, na ktorý nemá vplyv“. Palko má právo na takýto názor, je však smutné, že tak zmýšľa demokrat. Boj s mafiou, organizovaným zločinom je veľmi dôležitý, očisťovať spoločnosť od tohto neduhu zákonnou formou je veľmi zložité. Prečo však polícia potrebuje mať na tento orgán nejaký vplyv? Palko argumentuje, že inštitút odpočúvania v tomto boji policajti veľmi potrebujú najmä vtedy, keď robia takzvané odpočúvania „on-line“. Pri dnešnej vyspelosti techniky a zabezpečenia už za minimálnych investícií by nebol problém zabezpečiť aj „on-line“ odovzdávanie informácií Palkovým policajtom poľujúcim dňom i nocou na zlých mafiánov. Tento Palkov argument by jednoducho zmietol zo stola priemerný informatik – správca siete. Cez počítač by sa mohli informácie odovzdať operatívnym pracovníkom. Tak by nebol žiaden dôvod na zlyhávanie policajných operácií. Dá sa očakávať, že Palko bude všetkých ohurovať predloženými výsledkami vyšetrovateľov. Tabuľkovým vysokým počtom zadržaných osôb, pričom v realite to v niektorých prípadoch vyzerá tak, že istí vyšetrovatelia pravdepodobne v honbe za odmenami a pochvalou, obvinia z organizovanej trestnej činnosti pomaly už aj skupinku drobných zlodejov nafty zo železničných vagónov. Svojej veľkej zbrane sa nechce vzdať ani SIS. Lenže tá po poslednom škandále pri nezákonnom odpočúvaní redaktora denníka SME a politika Pavla Ruska nemá veľké morálne právo sa ozývať k tejto téme. Je tu však druhá strana mince. Systém technicky umožňuje odpočúvať neuveriteľné množstvo občanov. Ide o technicky nenáročný úkon, nadnesene by sa dalo konštatovať, že „ide o pár kliknutí myšou“ na správnu ikonku v počítači a počúvate na linke hocikoho, kto práve používa telefón. Rozdiel v pevnej linke a mobilnom telefóne je zanedbateľný. Teoreticky štátne orgány MV SR a SIS, majúce prístup k odpočúvaciemu systému, môžu občanov „navštevovať“ v ich telefónoch, kedy chcú. Nech sa to zdá akokoľvek absurdné, kontrola inštitúcií, ktoré majú najväčšie pokušenie zneužiť obrovskú moc nad informáciami, zavisí len od nich samotných. Mobily sa stali nevyhnutnou pomôckou napríklad pri uzatváraní obchodov, dohováraní si stretnutí. Dá sa z nich napríklad zostaviť psychologický profil volajúceho. Teoreticky, zakúpený izraelský systém umožňuje vykonať ročne tisícky nelegálnych odpočúvaní pre najrôznejšie, i nekalé, úmysly. SIS napríklad vo svojej správe deklarovala iba niekoľko stoviek odpočúvaní za minulý rok. V prípade, že chcú inštitúcie ministerstva vnútra alebo SIS hovor oficiálne použiť, napríklad pred súdom, požiadajú príslušného sudcu o povolenie na odpočúvanie. Sudca im vymedzí presnú dobu a zváži dôvody predložené zo strany policajného vyšetrovateľa, prípadne SIS. Sudca môže pokojne požiadavku na odpočúvanie zamietnuť. A tu práve môže prameniť kameň úrazu. Príslušný policajt či agent SIS by musel na nezávislý úrad v každom jednotlivom prípade predložiť povolenie od sudcu. Teoreticky i v praxi by sa odstránilo raz a navždy akékoľvek „pokušenie“ pre SIS a MV SR zneužiť svoju právomoc. Keďže na pracovníkov novozriadeného úradu, dôkladne preverených NBÚ, by nemal dosah nijaký vysokopostavený policajt, hodnostár SIS, minister či dokonca ani premiér, „návštevy“ do súkromia občanov by sa stali transparentné, zákonné a kontrolovateľné. Raz a navždy by sa skončili mediálne spravodajské hry s používaním nezákonne získaných informácií z odpočúvania novinárov, politických oponentov a obchodníkov. SIS určite nemala nijaký súhlas sudcu na odpočúvanie novinára SME, ktorý cez telefón nezáväzne spovedal politika Pavla Ruska. Možno práve preto by mali poslanci návrh SMK vylepšiť a nie zmietnuť zo stola. Časy, keď zločinci otvorene hovorili v telefónoch o plánovaných vraždách, lúpežiach a obchodovaní s drogami, sú dávno za nami. Ich jazyk je vysoko konšpiratívny a pred súdom rozhovor napríklad iba v číslach neobstojí. Alebo že by ministra Palka opäť niekto nesprávne informoval?
