Španieli dokázali vyťažiť z členstva v EÚ maximum
Španielsko je typickou krajinou, ktorá dokázala vyťažiť zo svojho členstva v Európskej únii maximum. Od roku 1986, keď sa stalo členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva, sa jeho obyvateľom radikálne zlepšili životné podmienky, a to tak z ekonomickej, ako i politickej stránky. Krajina, ktorá kedysi zápolila s fašistickou diktatúrou, prevzala demokratický systém a politická stabilita spolu s možnosťou využívať fondy EÚ priniesli svoje ovocie i v ekonomickej oblasti. Typickým príkladom môže byť ustavične klesajúca miera nezamestnanosti. Kým v druhej polovici osemdesiatych rokov bol každý štvrtý Španiel v ekonomicky činnom veku bez práce, v súčasnosti je nezamestnanosť o vyše polovicu nižšia a v niektorých mesiacoch dokonca poklesne pod desať percent. Existujú však aj oblasti, v ktorých sa Španielsko, tak ako v minulosti, musí neustále boriť s tými istými problémami. Jednou z nich je vnútorná bezpečnosť a baskická otázka. Tá získala na aktuálnosti po 28. novembri 1999, keď teroristická organizácia ETA, bojujúca za suverenitu Baskicka, odvolala svoje jednostranné štrnásťmesačné prímerie a obnovila teroristické útoky. ETA ako keby sa potom za dva roky snažila dohnať to, čo ,,zameškala“ – 34 obetí, medzi nimi i traja baskickí komunálni politici, to dokázalo zmobilizovať španielsku verejnosť, ktorá sa v miliónovom sprievode 23. januára 2001 zhromaždila na madridských uliciach, aby vyzvala politikov na aktívnejšie potlačenie teroru. Táto výzva sa neminula s účinkom – i keď diskutabilným. Vláda José Maria Aznara v mene medzinárodného boja proti terorizmu začala nielen boj proti samotným teroristom, ale aj voči regulárnej politickej strane, ktorá sa od ich akcií nedištancovala. Zákaz baskickej separatistickej strany Batasuna v marci v roku 2003 pritom kritici Aznarovej politiky považujú za nedemokratický krok, ktorým španielsky premiér zúročil svoju podporu USA a ich boju proti terorizmu. Kým v minulosti by zákaz činnosti legálnej politickej strany vyvolal medzinárodnú kritiku, v časoch boja proti terorizmu prešiel takmer bez povšimnutia. Apropo, Aznarova zahraničná politika, podpora španielskeho premiéra americkej intervencii v Iraku sa stretáva s nesúhlasom veľkej časti obyvateľstva. Viacerí politickí analytici predpokladajú, že španielska vláda sa usiluje podporou USA vybalansovať svoju zahraničnú politiku, lebo sa obáva, že po rozšírení EÚ sa pravdepodobne zhoršia ekonomické ukazovatele krajiny, ktorá už nebude taká atraktívna pre zahraničných investorov ako kedysi. K strachu z rozšírenia EÚ prispela aj obava, že po vstupe nových, ekonomicky slabších krajín nebude môcť Španielsko čerpať prostriedky zo spoločných fondov EÚ v takej miere ako doteraz. Aznarova politika podpory USA však nachádza odozvu v jeho vlastnej Ľudovej strane (PP). Charizmatický 50-ročný politik, ktorý je často pre svoj štýl vnútornej politiky prirovnávaný k britskému premiérovi Tonymu Blairovi, získal 27. januára 2002 na zjazde svojej strany opäť dôveru a bol zvolený do čela strany 99,6 percenta hlasov. Zároveň však oznámil, že v roku 2004 nebude kandidovať v parlamentných voľbách a nebude sa usilovať ani o získanie funkcie predsedu strany v roku 2005. Politickí analytici špekulujú, že tento bývalý právnik a inšpektor financií tak pravdepodobne ukončí svoju obdivuhodnú kariéru na španielskej politickej scéne obsadením významného postu v niektorej z medzinárodných inštitúcií. Aznar pritom začínal ako predseda vlády autonómneho regiónu Kastília – León, v roku 1989 ho zvolili za podpredsedu PP. V roku 1990 prevzal od Manuela Fraga predsednícke žezlo a ohlásil nový kurz zameraný predovšetkým na stredového voliča. Konfrontačná politika voči vtedajšej socialistickej menšinovej vláde vyniesla jeho strane víťazstvo vo voľbách a samotný Aznar sa stal v roku 1996 premiérom. V roku 2000 potom svoje víťazstvo potvrdil, keď jeho strana získala prekvapivo 183 mandátov, čím si zabezpečila v španielskom 350-člennom parlamente absolútnu väčšinu. Opoziční socialisti sa museli uspokojiť so 125 mandátmi. Okrem Aznara je politickou stálicou v krajine kráľ Juan Carlos, ktorý sa zaslúžil o demokratizáciu krajiny po smrti generála Franca. V roku 1981 sa dištancoval od vojenského puču, čím prispel rozhodujúcou mierou k jeho potlačeniu. tabuľka Španielsko – fakty Rozloha: 504 782 km2 Počet obyvateľov: 40,2 milióna Priemerná dĺžka života: 76 rokov muži / 83 ženy Hlavné mesto: Madrid Forma vlády: parlamentná monarchia Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 550 000 Sk Hlavný vývozný artikel: strojárske výrobky, dopravné prostriedky, poľnohospodárske produkty Medzinárodné smerové telefónne číslo: 0034 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
