História jednej fľaše

Sedemnásteho novembra bolo výročie nežnej revolúcie. Niektorí to oslávili veľkými slovami, iní odsúdili rovnako schematickými konšpiračnými teóriami. Svoj revolučný 17. november má aj Mexiko. Názory naň sú ešte vyhrotenejšie.
Počet zobrazení: 1166
9-m.jpg

Sedemnásteho novembra bolo výročie nežnej revolúcie. Niektorí to oslávili veľkými slovami, iní odsúdili rovnako schematickými konšpiračnými teóriami. Svoj revolučný 17. november má aj Mexiko. Názory naň sú ešte vyhrotenejšie. Pred 20 rokmi sa v horách juhovýchodného Mexika 17. novembra zrodila Zapatistická armáda národného oslobodenia (EZLN). A pred desiatimi rokmi, 1. januára 1994, vystúpila prvýkrát proti federálnej armáde a tým začala ozbrojenú fázu povstania. Zapatistické hnutie má teda dvojnásobné výročie. Mexické vládne zdroje (a „oficiálne“ médiá) ho rady zobrazujú ako ďalšiu gerilovú skupinu inšpirovanú radikálnymi ľavicovými teóriami, ktorá odišla do hôr, oklamala Indiánov a bojuje o moc. Ak sa jej ju podarí získať, jej režim nutne zdegeneruje na novú diktatúru menšiny, elity, ktorá chcela byť pôvodne „revolučná“, no ostala iba elitou. Ak neuspeje, zmení sa postupne na zločineckú bandu parazitujúcu na miestnom obyvateľstve a živiacu sa hlavne obchodom s drogami. Nakoniec, takých príkladov je v histórii i prítomnosti Latinskej Ameriky veľa, a tak mohol mexický režim pokojne obhajovať svoju vlastnú neschopnosť mýtom bezalternatívnosti. Lenže táto schéma na EZLN nesedí. Práve tam a práve vtedy Zapatistická revolúcia vznikla na špecifickom mieste a v špecifickom čase. V Mexiku sa zápas medzi „večne vládnucou“ Inštitucionálnou revolučnou stranou (jej 70-ročná „osvietená diktatúra“ sa skončila až v roku 2001 zvolením opozičného konzervatívneho kandidáta Vincenta Foxa za prezidenta) a „oficiálnou opozíciou“ odohrával mimo života väčšiny obyvateľov. A nijako neriešil ich zhoršujúcu sa sociálnu situáciu. Vládne hospodárske stratégie – najprv takmer autonomistický rozvoj „národnej buržoázie“ chránený hospodárskym protekcionizmom (podobnosť so snahou HZDS vytvoriť „kapitálovotvornú vrstvu“ nie je náhodná) a po jeho zlyhaní prijatie neoliberálnych modelov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky – neriešili problém chudoby. Naopak, čím sa stávala miestna elita bohatšou, tým bol život spodných vrstiev ťažší. Mexiko smerovalo zo všetkých síl k statusu rozvinutej krajiny (prijatie do OECD), no pre väčšinu obyvateľstva ostával životnou realitou rozvojový svet – detská práca, polofeudálne vzťahy na vidieku, takmer žiadna ochrana sociálnych či ekologických práv, choroby... V roku 1994 bola vytvorená Severoamerická zóna voľného obchodu – NAFTA – a problémy sa ešte vyostrili. Na hranici Mexika a USA začali vznikať nové fabriky, respektíve tam boli presťahované výrobne nadnárodných spoločností, najmä z USA a Japonska, ktoré šli za lacnou pracovnou silou a prakticky neexistujúcim zákonodarstvom chrániacim robotníkov a životné prostredie, no na juhu krajiny krachovali v dôsledku záplavy lacnejších dovezených výrobkov stovky malých „neefektívnych“ podnikov. Rovnaký osud postihol malých farmárov, ktorí museli čeliť konkurencii štátom dotovaných poľnohospodárskych produktov z USA. More chudoby narastalo – a pre nadnárodné firmy poskytovalo zásobu lacnej pracovnej sily. Dôležitý bol i rasový faktor. Väčšina elity mala európsky pôvod, zatiaľ čo nižšie vrstvy tvorili prevažne pôvodní Indiáni. Bol to dôsledok koloniálnej minulosti Mexika. Mexiko tak tvorilo akúsi hranicu medzi „bohatým“ a „chudobným“ svetom – a tá hranica bežala aj stredom jeho spoločnosti. Oddeľovala menšinu, ktorá na neoliberálnej globalizácii získavala, a väčšinu, ktorá musela „neoliberálny zázrak“ zaplatiť. Hnutie EZLN však vzniklo aj v špecifickej chvíli. Rozpad sovietskeho bloku bol definovaný ako dôkaz nereálnosti sociálne spravodlivej spoločnosti. Mnohé povstalecké skupiny, ktoré vznikli počas studenej vojny, definitívne zdegenerovali na zločinecké organizácie alebo boj vzdali. Zapatisti, ktorých niektorí nazývajú „prvou sociálnou revolúciou 21. storočia“, tak sú aj symbolickou výzvou dogme bezalternatívnosti globálneho kapitalizmu. Je príznačné, že v rovnakom čase sa rodili aj iné spoločenské sily, ktoré sa koncom 90. rokov zliali do nových sociálnych hnutí. Umenie počúvať Napriek týmto špecifikám by zapatistické hnutie zatiaľ nebolo v ničom odlišné od ostatných skupín, ktoré chceli bojom spasiť trpiacich a vyhlásili sa za avantgardu pripravujúcu príchod novej, lepšej doby. Ideológia zapatizmu je síce ťažko definovateľná, je však iná. Do džungle v roku 1983 prišla skupina revolucionárov, no tam bola, slovami Subcomandane Marcosa, „porazená“. Zistili, že ideológia sa líši od života Indiánov, ich potrieb a túžob, a namiesto toho, aby sa ich snažili meniť, začali počúvať. Zapatizmus je kritikou (teoretickou i praktickou) kapitalizmu, ale aj tradičnej ľavice. Vychádzajúc čiastočne z tradície Gramsciho, tvrdí, že boj neprebieha len v ekonomickej rovine (oslobodenie od vykorisťovateľského vzťahu voči majiteľom výrobných prostriedkov), ale i v politickej (oslobodenie od vzťahu rozkazujúci – počúvajúci). Za chybu klasickej ľavice považuje, že sa v snahe oslobodiť človeka zamerala na štát, ktorý je však sám nástrojom násilia. Na jednej strane tak vznikajú diktatúry „reálneho socializmu“, na druhej sociálna demokracia, či „tretia cesta“, ktoré kapitalizmus akceptujú bez výhrad, snažiac sa maximálne obrúsiť najostrejšie hrany. Zapatisti sa tak nepovažujú za revolučnú avantgardu, silu udávajúcu smer v procese politickej zmeny. Ich politika bola doteraz zameraná na podporu samosprávy a rozvoja množstva organizácií miestneho obyvateľstva. Vo všetkých, a hlavne najvážnejších, otázkach sa rozhoduje po konzultáciách a na základe konsenzu. Netvrdia, že ich revolúcia je vzorom pre všetkých ľudí sveta. Dávajú len jednu z alternatív. K dvojitému výročiu hnutia vydala novinárka Gloria Muňoz Ramírez knihu 20 a 10, oheň a slovo. Pri tej príležitosti zhrnul Subcomandante Marcos, jeden z najznámejších vodcov povstania, svojským spôsobom prvých rozhodujúcich desať rokov EZLN. Zapatistická revolúcia v Mexiku je svojím spôsobom globálna - pomocou internetu sa o nej dozvedeli ľudia takmer na celom svete. Existuje množstvo stránok, ktoré nabúrali informačnú blokádu zo strany „veľkých“ médií. Informácie sa dajú nájsť napríklad na: www.revistarebeldia.org www.ezln.org http://flag.blackened.net/revolt/zapatista.html www.fzln.org.mx http://studentorgs.utexas.edu/nave http://www.ecn.org/ezln-it http://www.ezlnaldf.org/index.php

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984