Reklama
Reklama

Čo číta, čo nedočítal

Mám sklon nedočítavať knihy. Bude to asi tým, že sa rád vraciam na staré miesta a znova si ich vychutnávam. Ušlý čas im dáva zvláštnu atmosféru. Takto som sa prinavracal k čítaniu knihy Josepha Hellera Nemaľujte si to.
Počet zobrazení: 836

Mám sklon nedočítavať knihy. Bude to asi tým, že sa rád vraciam na staré miesta a znova si ich vychutnávam. Ušlý čas im dáva zvláštnu atmosféru. Takto som sa prinavracal k čítaniu knihy Josepha Hellera Nemaľujte si to. Túto som však dočítal a určite sa k nej ešte vrátim. Je mi o to bližšia, že jej hlavnou osou je obraz autora, ktorého diela patria k svetovej jedinečnosti a pre výtvarníka k nikdy nekončiacemu obdivu. Obdiv však patrí naozaj aj Hellerovi. Ten v tejto knihe rozbehol tri paralelné príbehy. Rembrandt s jeho genialitou, so šťastím i nešťastím v živote v silnom a expandujúcom Holandsku. Druhým príbehom je práve Rembrandtov obraz Aristoteles premýšľa nad Homérovou bustou, ktorým nás dostáva do starogréckych Atén. A ten je prítomný aj v jeho vlastnom príbehu a osude až do 20. storočia. Všetko s Hellerovým vtipom a chochmesom jemu vlastným. Vrelo odporúčam pomotať sa v týchto troch, na oko nesúvisiacich časoch. Druhým typom mojich kníh sú knihy večne nedočítané. V tomto prípade ide o štýl čítania náhodno-námatkového. To znamená, že sa v knihe „vŕtam“, listujem a náhodne si vyberám kapitoly, state, či vety, ktoré ma potom vťahujú ďalej. Samozrejme, že nie každá kniha sa dá poňať takýmto štýlom. Rád sa inšpirujem a spoznávam ešte čosi viac, ako sú bežné poznatky alebo fakty. Sú to knihy, ktoré sa mi dostávajú niekoľkokrát za sebou do rúk, a možno, že som ich aj dočítal, ale určite nie od prvej po poslednú stranu. Vždy na preskáčku. Ako prvá, pre mňa úžasná, je Kronika zeme. Nie pre jej encyklopedickosť, ale pre jedinečný pocit uvedomenia si všetkých detailov vývinu, či žitia zeme. Je to kniha, ktorou sa nechávam značne inšpirovať. Ďalšími, nikdy nedočítanými, sú napríklad Tajné dejiny Európy Bohumila Vurma, ktoré sú zaujímavé tým, že opisujú dejiny poznané, ale ponúkajú ešte čosi záhadné navyše. Napríklad kapitola o už aj tak dych zatajujúcom maliarovi menom Jeroen Anthonisoon van Aken, prezývanom Bosch. Je to zvláštne, ale z týchto typov kníh mám pocit, že stále žijú a prinášajú mi tým nekonečnú radosť.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama