Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Knihy

Druhé tohtoročné číslo časopisu Kritika & Kontext otvára téma „Mesto“. Popri piatich esejach prináša rozhovor s významným srbským (posledných desať rokov však žije vo Viedni) „filozofujúcim architektom“ Bogdanom Bogdanovićom (slovenský výber z jeho prác pod názvom Mesto a démoni vyšiel vlani vo Vydavateľstve Ivan Štefánik).
Počet zobrazení: 852
4_knihy-m.jpg

Druhé tohtoročné číslo časopisu Kritika & Kontext otvára téma „Mesto“. Popri piatich esejach prináša rozhovor s významným srbským (posledných desať rokov však žije vo Viedni) „filozofujúcim architektom“ Bogdanom Bogdanovićom (slovenský výber z jeho prác pod názvom Mesto a démoni vyšiel vlani vo Vydavateľstve Ivan Štefánik). Druhú časť čísla tvorí portrét i u nás hodne vydávaného (i keď s dlhou normalizačnou prestávkou) sociológa poľského pôvodu Zygmunta Baumana a tretiu amerického kultúrneho antropológa Clifforda Geertza (pripravil M. Kanovský). Súčasťou oboch profilov sú prebraté rozhovory s oboma vedcami. Geertzovo dielo navyše sprostredkovávajú tri recenzie jeho knihy Interpretácia kultúr, ktorá sa ako zatiaľ jediná dočkala aspoň českého prekladu. Ako to už býva zvykom, záver čísla tvoria recenzie študentov Výberového vzdelávacieho spolku. Tentoraz sú to tri reflexie starších titulov. Literárny historik a kritik Štefan Drug sa aj tentoraz, vo svojej najnovšej knihe nazvanej Literatúra a politika po slovensky (vydal Slovenský spisovateľ), dotýka prelomových období v slovenskej kultúre. Akademik, ktorý sa pre svoje politické postoje mohol vrátiť k vedeckej práci až po roku 1989, sa venoval kultúrnopolitickej a umeleckej činnosti skupiny DAV a jej vrcholných predstaviteľov, najmä Lacovi Novomeskému a Vladimírovi Clementisovi. Drug je známy predovšetkým ako neúnavný dokumentátor slovenského literárneho vývinu, a tejto svojej črte dá za pravdu aj vo svojom poslednom diele. Ako sám uvádza, urobil v ňom zopár sond do literárneho života po roku 1945, načrtol obraz, prečo sa slovenská literatúra ihneď po februári 1948 odklonila od predchádzajúceho plodného smerovania 20. a 30. rokov, priblížil literárne spory po novembri 1989. Nie nezaujímavé čítanie, ktoré len potvrdzuje, že nielen (či aj) na Slovensku sa literatúra nedá striktne oddeliť od sveta politiky. Anton Markoš je podľa vydavateľa jeho kníh človekom, ktorý sa popri úradných a pedagogických povinností pokúša preniknúť do tajomstva živého. Ako docent na Prírodovedeckej fakulte UK mapuje vedecké úsilie o pochopenie fenoménu života. Pri jeho skúmaní totiž stoja proti sebe experimentálne vedy, hľadajúce jednoduché zákonitosti na pozadí rôznorodosti javov, a vedy humanitné, ktoré na podobné ambície už takmer rezignovali a vnímajú jedinečnosť a historickú podmienenosť kultúrnych prejavov. Historicky je teda súčasná biológia vedou experimentov, aj živá bytosť sa formuje ako historicky podmienená entita. Je produktom evolúcie a potomkom neprerušenej línie predkov, ovplyvneným jednak genetickým zápisom, jednak pravidlami, ako tento zápis využívať. Viac o paradoxoch i výzvach v tejto oblasti sa dozviete v knižke z vydavateľstva Dokořán Tajemství hladiny. Hermeneutika živého.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama