Reklama
Reklama

Niekoľko slov k zmene volebných pravidiel

V uplynulých dňoch vláda schválila novú podobu volebného zákona z dielne Ministerstva vnútra SR. Už samotný fakt, že sa vôbec začala diskusia o volebných pravidlách, prilákal záujem odbornej i laickej verejnosti. A keďže volebný systém a jeho konkrétna podoba je jedným z faktorov, ktoré môžu rôznym politickým stranám rôznym spôsobom pomôcť pri voľbách, bokom neostali ani politici.
Počet zobrazení: 850

V uplynulých dňoch vláda schválila novú podobu volebného zákona z dielne Ministerstva vnútra SR. Už samotný fakt, že sa vôbec začala diskusia o volebných pravidlách, prilákal záujem odbornej i laickej verejnosti. A keďže volebný systém a jeho konkrétna podoba je jedným z faktorov, ktoré môžu rôznym politickým stranám rôznym spôsobom pomôcť pri voľbách, bokom neostali ani politici. Čoskoro sa z dielní politických subjektov vynorili naozaj rôznorodé návrhy na to, ako by mali nové volebné pravidlá vyzerať. Obsahovali všetky varianty, od úpravy terajšieho pomerného volebného systému cez zmiešaný až po vznik väčšinového volebného systému. Pôvodný návrh ministra vnútra nepredpokladal zmenu celého volebného systému, ale iba niekoľkých pravidiel v rámci jeho terajšej formy. Najdôležitejšou zmenou malo byť rozšírenie počtu volebných obvodov z jedného na štyri. Do diskusie však vstúpil koaličný partner, ktorý priniesol na prvý pohľad nezmyselnú požiadavku: buď osem volebných obvodov (kopírované mali byť kraje), alebo iba jeden. Pravdepodobne sa tak stalo preto, aby ANO nebola kritizovaná, že ide proti programovému vyhláseniu vlády, v ktorom sa hovorí o rozširovaní počtu volebných obvodov. Aliancii, ako strane jedného muža, totiž nevyhovujú štyri a už vôbec nie osem volebných obvodov. A keďže rátala s tým, že osmička nebude u partnerov priechodná, použila takúto taktiku na presadenie svojej požiadavky. Prečo je vlastne počet volebných obvodov taký dôležitý? Ako hlavný dôvod sa uvádzal skreslený argument, že pri štyroch volebných obvodoch sa do parlamentu dostane viac „ľudí z regiónov“. To však nie je pravda, najmä keď zmena trvalého bydliska nepredstavuje nijaký väčší problém. Otázka teda znie: Dá sa vôbec zabezpečiť, aby parlamentné zastúpenie aspoň približne kopírovalo územie Slovenskej republiky? Niektorí politici tvrdia, že takýto stav sa dá dosiahnuť iba vytvorením druhej komory parlamentu, volenej na väčšinovom princípe. Bikameralizmus však nachádza svoje opodstatnenie iba v krajinách, kde existuje dlhodobá tradícia takéhoto parlamentného usporiadania, alebo v krajinách územne rozľahlých. Slovensko nepatrí ani do jednej skupiny, čím je argument o potrebe hornej komory vyvrátený. Riešenie ako dosiahnuť vyššiu proporcionalitu zákonodarného zboru k územiu SR spočíva vo zvýšení počtu volebných obvodov minimálne na šestnásť, teda v ich zmenšení (čím viac tým lepšie, treba mať však na zreteli charakter pomerného volebného systému a počet mandátov, ktoré treba obsadiť). Pri vysvetlení tohto návrhu treba vychádzať z premisy: čím menší volebný obvod, tým väčšia teoretická šanca poznať „svojich“ kandidátov. Samotná zmena trvalého bydliska kandidáta potom u „domácich“ voličov evokuje snahu získať mandát pre vlastný prospech a nie pre obhajobu záujmov daného regiónu a občanov v ňom žijúcich. Dôsledkom bude samozrejme nezvolenie takéhoto „prišelca“. Okrem diskusií o počte volebných obvodov sa otvorila tiež otázka tzv. preferenčného hlasovania. To spočíva v možnosti uprednostniť kandidáta politickej strany pred ostatnými a pomôcť mu, aby sa aj z nezvoliteľných miest kandidačnej listiny mohol dostať do zákonodarného zboru. Terajší systém preferenčného hlasovania je viac-menej formálnou záležitosťou. Existuje preto pochopiteľná požiadavka na obmedzenie rozhodovania straníckych centrál a možnosť občianskeho výberu pri obsadzovaní mandátov. Splnenie tejto požiadavky sa objavuje už aj v návrhu nového volebného zákona. Ak sa chce kandidát „prekrúžkovať“ na zvoliteľné miesto, potrebuje získať minimálne tri percentá zo všetkých hlasov odovzdaných „jeho“ strane. Zapracovanie volebnej kaucie do nového zákona vyvolalo veľký odpor z radov malých strán. Inštitút volebnej kaucie spočíva v tom, že politická strana bude musieť zaplatiť päťstotisíc korún, aby sa mohla zúčastniť volebného procesu, pričom táto suma bude vrátená iba tým politickým stranám, ktoré vo voľbách získajú minimálne tri percentá hlasov zúčastnených voličov. Protesty malých strán sú pochopiteľné, dá sa s nimi súhlasiť, že takéto pravidlo obmedzuje právo jednotlivca zúčastňovať sa vecí verejných prostredníctvom politickej strany. Na druhej strane treba povedať, že pôvodné liberálno-demokratické systémy, z ktorých uvedený postulát pochádza, nerátali s veľkým množstvom politických strán. Až s rastom gramotnosti obyvateľstva a najmä s rozšírením volebného práva na takmer všetkých dospelých občanov bol vyvolaný dopyt po najrôznejších politických stranách. Keď k tomu prirátame ešte aj pomerný volebný systém, ktorý je na Slovensku zaužívaný, frakcionalizácia až atomizácia straníckeho systému je logickým dôsledkom. Aby bola zachovaná možnosť efektívne vládnuť, musel sa nájsť mechanizmus, ktorý by „preriedil“ veľké množstvo politických strán. Tým sa stalo volebné kvórum, teda hranica, ktorú musí prekročiť každý subjekt, ktorý chce mať zastúpenie v zákonodarnom zbore. Ak ani to nepomáha, dá sa zaviesť inštitút volebnej kaucie. Jej účinok však nie je jednoznačný. Na jednej strane síce tlačí na malé subjekty, aby sa, pod hrozbou prepadnutia straníckych finančných prostriedkov, neúčastnili volieb, na druhej strane nabáda k vzniku koalícií, ktorých jediným záujmom je prekročiť aspoň prah potrebný na vrátenie kaucie. Rovnako je to u kvóra, to sa však zvyšuje s počtom politických strán, tvoriacich koalíciu. Takýto mechanizmus u kaucie chýba, a preto jej dôsledkom môže byť vznik nestabilných koalícií, ktoré sa v parlamente budú rozpadať. Snaha po stabilizácii parlamentného straníckeho spektra tak paradoxne môže viesť k jeho destabilizácii a v horšom prípade k destabilizácii celého politického systému. Už v minulých voľbách sa do NR SR dostalo relatívne málo politických strán, čo naznačuje postupnú stabilizáciu strán a následne celého straníckeho systému. Snaha o umelé zásahy do volebného systému v podobe zavedenia volebnej kaucie je preto otázna. O osude návrhu nového volebného zákona rozhodnú poslanci. Už dnes je možné hodnotiť, že aj keď zavádza mnohé zmeny (okrem spomenutých ešte pripúšťa elektronické médiá do volebnej kampane, ruší volebné moratórium, zavádza možnosť hlasovať aj občanom mimo územia SR a obmedzuje konanie volieb na jeden deň), ide iba o kozmetické úpravy. Tým, že ostal jeden volebný obvod, by sa takýto zákon minul účinku, preto sa dá uvažovať, či je vlastne v takejto podobe potrebný. Všetky podstatné volebné pravidlá by totiž ostali rovnaké ako dnes. Volebná geometria je a bude jedným z významných prostriedkov, ako zvýšiť šance politických strán na úspech vo voľbách, preto výsledná podoba volebného systému bude predovšetkým výsledkom konsenzu vládnucich politických subjektov. Verejná diskusia o tejto problematike však pomôže odhaliť mieru otvorenosti vnútri politického systému Slovenskej republiky. Čím vyšší bude v konečnom znení zákona počet návrhov, vzídených z verejnej diskusie, tým sú politické elity ochotnejšie počúvať občana a riadiť sa pri rozhodovaní jeho názorom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama