Môžeme zvíťaziť

Nemecká nadácia Heinz-Schwarzkopf vás vyhlásili za „Mladého Európana roka“. Aké boli dôvody? - Ocenenie som získal vďaka tomu, že som riadil kampaň za prijatie Zmluvy z Nice počas druhého referenda v Írsku.
Počet zobrazení: 1585
6-m.jpg

Nemecká nadácia Heinz-Schwarzkopf vás vyhlásili za „Mladého Európana roka“. Aké boli dôvody? - Ocenenie som získal vďaka tomu, že som riadil kampaň za prijatie Zmluvy z Nice počas druhého referenda v Írsku. Angažujete sa v európskej politike, no väčšina mladých ľudí sa o ňu nezaujíma, pripadá im nudná. Prečo? - Je to kvôli jazyku, ktorý sa v diskusii o Európe používa. Je príliš technický a to mladých Európanov odpudzuje. Rastie pocit, že celý tento fantastický projekt si prisvojili starí ľudia so starými myšlienkami a požiadavkami. To sa musí zmeniť. Aký je postoj mladých Írov k únii? - V zásade pozitívny, ale nedá sa to brať ako samozrejmosť. Ako som už povedal, spôsob, ako sa o projekte diskutuje, ich väčšinou odpudzuje. Na referende o vstupe do únie na Slovensku sa zúčastnilo prekvapivo málo mladých ľudí – napriek tomu, že tvoria jednu z najviac proeurópsky orientovaných skupín na Slovensku. Prečo neprišli svoj názor prejaviť? - Myslím, že zapôsobil pocit, že výsledok je vopred jasný, že sa to musí podariť. Niekedy potrebujete tesný výsledok, aby ste ľudí motivovali ísť voliť. Poďme k ďalšiemu možnému referendu. Myslíte si, že budúcu európsku ústavu by mali všade prijať v referendách? - Bude to veľmi ťažké. Tentoraz sa bude konať omnoho viac referend, ako to bolo pri Zmluve z Nice. Európa potrebuje „veľkú ideu“, aby ich bola schopná verejnosti odovzdať. Dúfam, že ju IGC poskytne… Európsku ústavu jedni považujú za „federalistický“ návrh, ktorý priveľmi limituje národnú suverenitu, iní ju zasa kritizujú ako „slabú“, pretože neumožní efektívne fungovanie únie zloženej z dvadsiatich piatich členov. Čo vôbec môžeme povedať na jej obranu? - Je to citlivý kompromis medzi rôznymi, neraz si odporujúcimi politickými víziami. Ľudia si často myslia, že kompromisy sú samy osebe zlé. To je nezmysel. Kompromis je základom demokratických spoločností. Bol Konvent o budúcnosti Európy správnou metódou, ako vytvoriť návrh ústavy? Splnil svoj základný cieľ – urobiť európsky konštitučný proces taký otvorený, ako je to možné? - Za daných okolností vykonali celkom dobrú prácu. Mnohí ľudia si mysleli, že je to nemožné – a mnohí boli potom príjemne prekvapení. Myslíte si, že sa Medzivládnej konferencii podarí nájsť dohodu o všetkých sporných bodoch v ústave do konca roka? - Podľa mňa sa to nepodarí. Uvidíme. Diskusie pred a počas medzivládnej konferencie odhalili, koľko nacionalizmu sa stále v európskej politike skrýva. Aký dôležitý je pojem „národnej suverenity“ v Írsku? - Je stále dosť dôležitý. Nacionalizmus v žiadnom prípade nevymizol, je stále dôležitým faktorom. Problémom je, že to bezohľadným politikom umožňuje hrať „národnou kartou“, keď nastanú nejaké komplikácie. Ako sme videli, môže to byť veľmi nebezpečné. Má vôbec zmysel hovoriť o národnej suverenite, keď sú všetky dôležité globálne ekonomické procesy mimo kontroly väčšiny národných vlád? - V tom s vami úplne súhlasím. A to je zároveň dôvod, prečo potrebujeme EÚ – keď sme spolu, sme väčším celkom a sme voči týmto silám odolnejší. Je to celkom jednoduché. Niektoré politické skupiny, napríklad kresťanskí demokrati na Slovensku, vidia európsku integráciu ako hrozbu národnej suverenite. Aký na to máte názor? - To je ten najväčší nezmysel, aký si len môžete predstaviť. Predstavte si Írsko – k Európskym spoločenstvám sme sa pripojili v roku 1973, pred viac ako tridsiatimi rokmi. Mohol by ktokoľvek povedať, že Európska únia oslabila írsku kultúru? Ani o najmenší kúsok. V tejto súvislosti sa najdiskutovanejším krokom stalo zahrnutie Charty ľudských práv do návrhu ústavy. Vidíte nejaký rozpor medzi chartou a kultúrnou suverenitou, tradíciami? - Vôbec žiaden. A nechcem v tejto veci dávať zbytočné argumenty, pretože tie len podporia názory, ktoré sú od základu nesprávne. Pristupujúce krajiny majú k ústavnej zmluve mnohé pripomienky. Ukazuje sa, že je omnoho ťažšie dohodnúť sa dvadsiatim piatim krajinám než pätnástim. Nemyslíte si preto, že rozšírenie bolo veľmi uponáhľané? Že únia sa mala najprv inštitucionálne pripraviť? - Nie, rozširovanie je priveľmi dôležitý proces. A každý z nových členských štátov má právo na svoj názor, nech ide hoc aj o otázku, akou bol Irak… Dnes sa dôležitou otázkou stali aj transatlantické vzťahy. Írsko má so Spojenými štátmi tradične blízky vzťah. Má pokračovanie transatlantického partnerstva budúcnosť? - V Írsku prevláda názor, že náš vzťah k USA je veľmi dôležitý a takým by mal aj ostať. Predovšetkým v ekonomickej sfére. Všetky problémy, ktoré sa objavili v súvislosti s rozširovaním a inštitucionálnou reformou, mali negatívny vplyv na imidž únie. Ako ho vylepšiť? - Keby som vedel odpoveď na túto otázku, tak by som ju spísal, predal a šiel do dôchodku na nejaký ostrov v Karibiku! Rozširovaním narastie diverzita v únii práve v čase, keď sa musí vyrovnať s mnohými výzvami. Nemyslíte si, že existuje nebezpečenstvo zastavenia integračného procesu, či dokonca je obratu k dezintegrácii? - Myslím si, že toto nebezpečenstvo tu vždy existuje, pretože ľudia, ktorí sú proti EÚ, sú odhodlaní a referendá o európskej ústave vidia ako šancu celý projekt zastaviť. Myslím si, že ich môžeme poraziť, ak budeme bojovať dostatočne odhodlane a s jasným odkazom, prečo je európsky projekt dôležitý. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984