Reklama
Reklama

Dvojité myslenie

Vyrastajúc v Južnej Afrike počas apartheidu, jediné, čo som poznal, bola chudoba a strach. Bál som sa žiť, bál som sa bielych ľudí, lebo púhy pohľad na nich mohol znamenať predčasnú smeť, bál som sa nebáť sa...
Počet zobrazení: 418

Vyrastajúc v Južnej Afrike počas apartheidu, jediné, čo som poznal, bola chudoba a strach. Bál som sa žiť, bál som sa bielych ľudí, lebo púhy pohľad na nich mohol znamenať predčasnú smeť, bál som sa nebáť sa... V skutočnosti, 18 z mojich 27 rokov na tejto planéte som strávil v stave strachu. A tak keď sa v roku 1994 k moci dostal Africký národný kongres (ANC), to som bol v 11. triede, môžete si predstaviť moje vzrušenie. Aj keď som úplne nechápal, čo sloboda znamená, mal som pocit, že to znamená koniec strachu. Ani v najdivokejších snoch som si nepredstavoval slobodu udržiavanú klamstvami, zradou a porušenými sľubmi. Myslel som si, že pod „transformáciou“ ANC myslí skoncovanie s nerovným prerozdelením bohatstva a moci. No neoliberálna politika ANC ho skôr posilnila. Myslel som si, že keď Kongres prehlásil že „pôda má patriť tím, ktorí na nej pracujú“, myslia tým pozemkovú reformu. Zabezpečila by, že čierni Juhoafričania získajú prístup k tým 83 percentám obrábateľnej pôdy, ktoré vlastnia bieli. Z 43 miliónov ľudí žijúcich v Južnej Afrike je bielych asi 13,6 percenta. Keď sa ANC dostal v roku 1994 k moci, sľúbil, že bude redistribuovaných 30 percent pôdy. Do dnes však čierni Juhoafričania dostali len asi 1,5 percenta. Naviac, z takmer 80 000 reštitučných požiadaviek doručených na Komisiu pre reštitúciu pozemkových práv bolo 36 488 vysporiadaných cez peňažné kompenzácie a mnoho „veľkých a komplexných“ pozemkových požiadaviek ostáva nevyriešených. Pozemková reforma v skutočnosti nie je pre ANC prioritou. Len jedno percento rozpočtu je určené na reštitúcie a pozemkovú reformu – to znamená asi 1,9 miliardy randov (jeden dolár sa rovná asi siedmym random) v porovnaní s 2,7 miliardami určenými na „súdnictvo (eufemizmus pre väznice) a políciu“. Asi 20,1 miliardy je určených na obranný rozpočet, v roku 2005 to má byť až 22,5 miliárd. Nezabudnite, že v tejto krajine žije asi 40 percent obyvateľstva, 43 miliónov ľudí, v chudobe. Od chudobných ľudí sa teda podľa toho očakáva, že skončia vo väzení, alebo nastúpia na úžasnú kariéru v armáde. Slogan ANC z roku 1994 „Vzdelanie zadarmo a pre všetkých“ bol nahradený plánmi na privatizáciu vzdelania. Kongres by mal preto dnes prísť s novým sloganom: „Ľudia s peniazmi by mali byť schopní kúpiť si na trhu dobré vzdelanie.“ To by však prezrádzalo príliš mnoho. A tak sa ANC radšej rozhodlo pre Orwellovský jazyk. V júni sme napríklad mali „Mesiac pôdy“, ako to nazvala vláda. Spomeňte si, čo som vám pred chvíľou povedal o rozpočte určenom na pozemkovú reformu, porovnajte ro s vládnou rétorikou a povedzte, či neprotirečí skutočným plánom. Kritika vládnej politiky je odmietaná tým istým orwellovským jazykom. Citujem prezidenta Thabo Mbekiho: „Musíme sa oslobodiť od „priateľov“, ktorí sa množia v našich radoch, pochádzajú zo sveta bohatých, prichádzajú možno džínsach a tričkách, ako radcovia a konzultanti, no my skončíme ako hlas dávajúci legitimitu rozhodnutiam ktoré sme neurobili ani nechceli urobiť, no ku ktorým nás prinútili naši „priatelia“, berúc do úvahy možnosť, že pravdepodobne nie sme dostatočne vzdelaní.“ Neviem ako vy, no ja z tohto výroku počujem slová Squealera, Napoleonov poradcu z románu „Zvieracia farma“: „Varujem všetky zvieratá na tejto farme, aby mali svoje oči otvorené. Máme totiž dôvod domnievať sa, že niektorí zo Snowballových tajných agentov sa v tejto chvíli potulujú medzi nami.“ Zatiaľ čo Mbeki pestuje túto paranoju a nedôveru, v prípade potreby si ukradne ľavicový argument. Opäť ho citujem: „Povedali nám, že všetko, čo robíme, by sa malo riadiť tým, ako našu krajinu vidia zahraniční investori. Bez ohľadu na to, že musíme naplniť záujmy más nášho vlastného národa, akoby záujmy týchto investorov a nášho národa museli byť nutne v opozíci .“ Tak vidíte. V protiklade k viere nás, ľavičiarov, je konečným záujmom MacDonaldu zachovať naše tradičné jedlo. To len my aktivisti nevnímame celý obraz. A pre ten dôvod je základná firemná daň v Južnej Afrike 30 percent. Tak nízka nie je ani v USA, „krajine slobody“, či Japonsku. Predvádzajúc svoj argumentačný štýl – čiže nálepkovaním namiesto skutočným argumentovaním – nám Mbeki tvrdí: „Naši oponenti budú proti nám a svoje názory budú prezentovať s najväčšou výrečnosťou a učenosťou... No ostanú našimi oponentmi, nech akokoľvek predstierajú, že sa zaujímajú o integritu a revolučnú čistotu nášho hnutia a vlády a blahobyt pre národ.“ Článok bol uverejnený na www.zmag.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama