Reklama
Reklama

Symbol nerovností

Hoci bol AIDS spočiatku vnímaný v národnom či medzinárodnom meradle, v posledných piatich rokoch sa stal zásadnou geopolitickou výzvou neoliberálnej globalizácie. Je genocídou 21. storočia?
Počet zobrazení: 443
8-m.jpg

Hoci bol AIDS spočiatku vnímaný v národnom či medzinárodnom meradle, v posledných piatich rokoch sa stal zásadnou geopolitickou výzvou neoliberálnej globalizácie. Je genocídou 21. storočia? Vnímanie problému AIDS sa neustále vyvíja. Koncom 80. rokov a začiatkom 90. bol spájaný hlavne s bojom homosexuálnej komunity zastúpenej predovšetkým v organizácii Act Up. Boli to časy manifestácií na Wall Street a pred Bielym domom, žiadajúcich zníženie obrovskej ceny AZT, prvého dostupného lieku proti HIV. Až do začiatku 90. rokov verejnosť vnímala epidémiu ako v istom zmysle obmedzenú na homosexuálov a narkomanov. Vývoj vírusu však tomuto nezodpovedal. Počet nakazených heteroseuálov neustále narastal. Zvyšovaním informovanosti a prevenciou priamo v teréne sa vnímanie AIDS zlepšovalo –jeho skreslené pripisovanie presne určeným skupinám dovtedy umožňovalo „obyčajným“ občanom vzdať sa zodpovednosti. Verejnosť pomaly pochopila, že vírus sa týka všetkých. Naozaj všetkých? Spôsob vyššie opísaného vnímania sa týka vyspelých krajín, ale kto si kladie tú istú otázku v celosvetovom meradle? Každá krajina informáciu o chorobe dlho viazala na národné meradlo, bez znalosti stavu vecí v susednej krajine či dokonca na inom kontinente. Čo spôsobilo otvorenie svetovej diskusiu o tejto téme? Bol to summit WTO v Seattli v novembri 1999. Podnietil úvahy o koncepte globalizácie a zahrnul problém AIDS do jeho rámcov? Alebo sa táto špecifická problematika sa vyvíjala svojim vlastným spôsobom, dosiahnúc maximálny rozsah práve v posledných rokoch? Treba si uvedomiť, že teraz hovoríme o medializácii, nie o realite: medzinárodné organizácie už dávno videli celosvetový charakter problému: už v roku 1986 WHO a OSN spojili svoje sily v snahe bojovať proti epidémii. V roku 1996 OSN založilo UNAIDS zastrešujúce aktivity UNICEF, UNESCO, WHO a medzi inými aj Svetovej banky spoločným programom boja. No vnímanie problému sa aj tak oneskorilo za realitou. Uhol pohľadu sa zmenil iba pred štyrmi, piatimi rokmi - AIDS sa stáva ústrednou témou globalizácie a jej výstrelkov či protirečení. Čísla hovoria samé za seba. Zo 42 miliónov ľudí infikovaných HIV až 29,4 miliónov sa nachádza v subsaharskej Afrike, 6 miliónov v južnej a juhovýchodnej Ázii. Stále rovnaká priepasť: Tretí svet, či rozvojový svet, rozvíjajúce sa krajiny, nech ho pomenujeme akokoľvek, zostáva izolovaný, nechaný napospas. Pandémia sa stala symbolom priepasti medzi Severom a Juhom, ktorú neoliberálna globalizácia ešte prehlbuje. Odhliadnuc od dramatickej naliehavosti tlmočenej miliónmi mŕtvych, a toto číslo sa zvyšuje, dostávame sa k úplne rovnakému boju ako v prípade Act Up a farmaceutickej firme Burroughs Welcome v roku 1987. Všetko sa točí okolo prístupu k generickým liekom. Vyrábajú ich rozvinutejšie krajiny Tretieho sveta ako Brazília a India a sú oveľa lacnejšie ako tie, čo vyrábajú veľké americké farmaceutické firmy. Ekonomická otázka sa mení na otázku života a smrti pre milióny osôb. K vyjednávaniam dochádza na summitoch WTO - v sobotu, 30. Augusta 2003, ratifikovalo 146 krajín dohodu umožňujúcu lepší prístup k liekom. Prvý krok sa však zdá byť nedostatočne rázny a vzápätí bol organizáciami odsúdený ako „pochod naivných“. Pomaly ale iste sa v rámci aktivistických hnutí začína tvoriť určitý koncept pochopenia situácie - ľudia v ohrození nie sú podporovaní. Netýka sa to hraníc či poplatkov za burzové transakcie, aj keď tieto témy sú principiálne a sprevádzajú víziu lepšej životnej úrovne rozvojových krajín, AIDS sa momentálne týka života či smrti celých krajín, ako Botswany, kde je infikovaných 38 percent populácie. V drastickejšom koncepte sa dá sa hovoriť o genocíde spôsobenej ne-pomocou. Od začiatku epidémie umrelo 21,8 miliónov ľudí a nejde o nejaké obete čierneho moru, pred ktorým niet záchrany. Z prípade AIDS je totiž rozhodujúca predovšetkým ekonomická vôľa firiem a krajín, obmedzovanie starostlivosti a neustále chránenie si vlastných záujmov. Problém AIDS pripomína, nakoľko je pre "občanov sveta", sociálne integrovaných v národných logikách, ťažké konať v situáciách vyžadujúcich si nadnárodné riešenia. Prebiehajúcu tragédiu zvýrazňujú dva fakty: po prevé, v celom tomto článku sa zatiaľ neobjavilo slovo prevencia. Medzinárodný boj proti epidémii sa stará hlavne o to, aby vírusom infikované osoby mali prístup k liekom a nie o ohraničenie epidémie. Druhým faktom je historická interpretácia pandémie niektorými verejnými činiteľmi. Ide o ťažko pochopiteľnú víziu plnú cynizmu. Prenechajme preto záver Samuelovi Huntingtonovi, profesorovi Harwardskej univerzity, odborníkovi americkej Národnej rady bezpečnosti počas Carterovej vlády. Vo svojej knihe "Stret civilizácií" predstavuje ideológiu, ktorá sa zaoberá aj niektorými aspektmi AIDS. Trvám na upozornení, že autor nie je bláznom extrémnej pravice, ale uznávaná univerzitná osobnosť, rešpektovaná vysokými funkcionármi Bushovej vlády. Huntington píše: "V prípade naštartovania ekonomiky v Afrike, bude dochádzať k sociálnej mobilite z východu na západ, bude narastať počet osôb majúcich dôvod emigrovať a zároveň vlastniacich potrebné finančné prostriedky, hrozbou už nebude "islamizácia" ale "afrikanizácia". Napriek tomu, toto nebezpečenstvo sa zmierni práve významným znížením množstva africkej populácie práve kvôli AIDS a iným epidémiám ako aj kvôli silnej africkej imigrácii do Južnej Afriky." Pred 60-imi rokmi sa našlo "riešenie" židovskej "hrozby" v koncentračných táboroch. Bez najmenšej vôle masakrovať krajiny Tretieho sveta, nebude náš ľahostajný postoj posudzovaný rovnakou mierou ako nemecký postoj v minulosti? Dôležitá je totiž miera skutočných prostriedkov, ktorými disponujeme, a jej porovnanie s intenzitou snahy zabrániť genocíde. Sedem rokov epidémie vo svete. 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Celkový počet osôb infikovaných HIV vo svete 22,6 30,6 33,4 33,6 36,1 40 42 Počet osôb infikovaných HIV za posledný rok 3,1 5,8 5,8 5,6 5,3 5 5 Počet úmrtí na infekciu HIV vo svete 1,5 2,3 2,5 2,6 3 3 3,1 Zdroj : UNAIDS a WHO. Uvedené čísla sú odhady, preto súčet počtu osôb infikovaných za posledný rok s celkovým počtom infikovaných osôb za predchádzajúci rok sa nemusí rovnať celkovému počtu nasledujúceho roka.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama