Reklama
Reklama

Budúcnosť Gruzínska

Po odstúpení gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho a prevzatí moci opozíciou zavládla v tejto krajine eufória. Je však opodstatnená? Predčasné prezidentské voľby sa uskutočnia 4. januára 2004. Tento dátum stanovil parlament – nie nový, ale ten, ktorý bol zvolený ešte v roku 1999. Na jednej strane to neprotirečí gruzínskej ústave, podľa ktorej sa predčasné prezidentské voľby musia uskutočniť najneskôr za 45 dní po odstúpení predchádzajúcej hlavy štátu.
Počet zobrazení: 527

Po odstúpení gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho a prevzatí moci opozíciou zavládla v tejto krajine eufória. Je však opodstatnená? Predčasné prezidentské voľby sa uskutočnia 4. januára 2004. Tento dátum stanovil parlament – nie nový, ale ten, ktorý bol zvolený ešte v roku 1999. Na jednej strane to neprotirečí gruzínskej ústave, podľa ktorej sa predčasné prezidentské voľby musia uskutočniť najneskôr za 45 dní po odstúpení predchádzajúcej hlavy štátu. No podľa tej istej ústavy, hneď ako zasadne po prvý raz nový parlament, starý stráca právomoci. Aj preto zástupca lídra strany Obrody Džemal Gogitidze vyhlásil: „V súčasnosti neexistuje v Gruzínsku ani prezident, ani osoba plniaca funkcie prezidenta, keďže po tom, ako začal pracovať nový parlament (23. novembra), starý parlament stratil svoje funkcie.“ Vodca Adžarska, Aslan Abašidze, zasa kategoricky odmietol formuláciu „nežná revolúcia“ a nazval udalosti v Gruzínsku „štátnym prevratom“ a vyhlásil, že jeho strana Obrody (v posledných voľbách získala podľa súpisiek 33 mandátov zo 150) sa nebude zúčastňovať na schôdzach parlamentu z roku 1999. Takže dnes gruzínske autonómne oblasti neuznávajú ani legislatívnu, ani ústrednú výkonnú moc. A tak sa natíska otázka – uskutočnia sa vôbec v Gruzínsku 4. januára prezidentské voľby a uznajú ich autonómne republiky? Gruzínska opozícia, ktorá je v súčasnosti pri moci v Tbilisi, nemá ďaleko od rozpadu. Nino Burdžanadzeová, poverená vykonávaním prezidentských právomocí, deklaruje zlepšenie vzťahov s Ruskom. Jej hlavný oponent v budúcich voľbách Michail Saakašvili, zasa žiada znárodnenie gruzínskych podnikov kúpených ruskými spoločnosťami. Saakašvili vždy vystupoval za návrat Adžarska, Abcházska a Južného Osetska pod vládu Tbilisi. Preto Adžarsko ihneď po odstúpení Ševardnadzeho vyhlásilo výnimočný stav a uzavrelo hranice s Gruzínskom. Môže to znamenať začiatok občianskej vojny. Lídri gruzínskej opozície zatiaľ rozkol popierajú a súhlasili by s tým, aby Burdžanadzeová obsadila prezidentské kreslo. Je však pravdepodobné, že čoskoro sa môže všetko zmeniť, keďže gruzínske opozičné strany sa spojili len počas protestných akcií po parlamentných voľbách. Vo voľbách neboli schopné kandidovať ako jednotný blok. Pre Rusko je prijateľnejším kandidátom Burdžanadzeová. Už v prvých vystúpeniach deklarovala zlepšenie vzťahov s Ruskom a ostatnými susedmi. Pokiaľ sa však k moci dostane Saakašvili, môže to pre Moskvu znamenať politické a ekonomické problémy. Ešte mesiac pred uskutočnením parlamentných volieb vyhlásil, že v prípade získania väčšiny v parlamente bude vyhlásené znárodnenie všetkých veľkých podnikov a strategicky dôležitých odvetví ekonomiky. Popri tom zdôraznil, že opozičné sily nedopustia posilnenie ekonomických záujmov Ruska v Gruzínsku. Do voľby „vojna alebo mier s Moskvou“ je zapojená aj otázka vnútorného konfliktu v Gruzínsku. Ešte pred odstúpením Ševardnadzeho Saakašvili neskrýval svoje plány na podriadenie troch separatistických republík – Abcházska, Adžarska a Južného Osetska. Pre Rusko bude vojenský konflikt v Gruzínsku v prvom rade znamenať novú krízu v Čečensku – práve z Pankisského údolia v Gruzínsku prúdila v rokoch 2001 – 2002 pomoc čečenským povstalcom. Kandidátom na post prezidenta Gruzínska by sa mohol stať aj líder Adžarskej autonómnej republiky Aslan Abašidze. Nepatrí k opozícii, keďže vedie provládnu stranu Obrody a podporoval Ševardnadzeho. Práve jeho prívrženci vyprovokovali bitku v sále gruzínskeho parlamentu s prívržencami opozície. Preňho však zatiaľ nie sú prioritou prezidentské ambície, ale separatizmus. Južné Osetsko sa tiež môže stať nezávislým štátom v dôsledku prezidentskej krízy v Gruzínsku. Sám prezident tejto republiky Eduard Kokojty deklaroval, že v mnohom nesúhlasí s gruzínskou opozíciou. Je tu ešte jedna neuznaná, no de facto samostatná republika – Abcházsko. Sebadôveru mu pridáva aj možná pomoc z Ruska, ktoré už predtým pomohlo. Ďalší vývoj udalostí na Severnom Kaukaze sa nedá predpovedať. Gruzínsko sa nachádza len v prvom štádiu politickej krízy a ostáva dúfať, že bude prekonaná. V opačnom prípade sa v krajine môže začať proces rozpadu alebo polorozpadu. Je jasné, že premena Gruzínska na „čiernu dieru“, kam sa rozbehnú teroristi všetkých druhov, nevyhovuje ani Rusku, ani USA, ani ostatným západným krajinám.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama