Uvidieť hudbu a iné eseje

Takýto provokujúci názov má útla, no svojou výpoveďou obsažná knižka štyroch esejí Etely Farkašovej (prozaičky, filozofky a esejistky), ktorá vyšla len nedávno vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, doplnená krehkými ilustráciami Kvety Fulierovej. Z esejistickej tvorby Etely Farkašovej pripomeniem Etudy o bolesti a iné eseje, no vlastne aj poviedková zbierka Hodina zapadajúceho slnka autorskou sugestívnou výpoveďou pripomína esej. Jej nová knižka esejí Uvidieť hudbu je azda najintímnejšia v tom, že v nej Farkašová necháva čitateľa vniknúť hlboko do svojho vnútra – cítenia, myslenia, „prevteľovania“ slov do postáv, ktoré sú iba zdanlivo mĺkve. Ktoré sa pohybujú medzi reálom a fikciou, ožívajú pod klávesmi počítača, či až v samotnom texte, no možno už pri prvej autorkinej myšlienke – alebo až pri „uchopení“ textu čitateľom. Do tohto tajomného diania Farkašová vťahuje čitateľa, ilustrujúc toto „prevteľovanie“ z myšlienok a slov na niektorých, čitateľovi už známych postavách (spomeniem Fedora, alebo G, čo sa snažila zachrániť svet). Spôsob prenikania do autorskej dielne (modelovej) autorky od prvej intuície až po nástojčivé nutkanie – „byť sama aj ploditeľkou stvoriteľkou (vdychovať život do niečoho, čo môže ožiť len cez ňu, ustanoviť sa v slove len jej dychom)“ – je takmer magický a plodí zvedavosť nazrieť do tejto „ríše“ fikcie i duchovna, reálu i splynutia postavy s jej „stvoriteľkou“. „Možno je na postavách príťažlivé a vzrušujúce aj to, že v nich nachádza niečo zo seba (pocit dôvernej blízkosti) a zároveň mimo seba, čo už nie je ňou“ – prezrádza Farkašová o tvorivom dianí, ktoré ju napĺňa natoľko, že presahuje aj do mimotvorivej časti jej bytia. Významným faktorom v tomto tvorivom procese, akýmsi katalyzátorom, čo priaznivo pôsobí na dotváranie myšlienok a obrazov, je pre Farkašovú hudba. Hudbe a jej pôsobeniu, najmä na tvorbu (literáta či filozofa) venovala obsažnú titulnú esej. Uvidieť hudbu sa asi nepodarí každému, ale autorka naznačuje, že ak sa to predsa len stane, tak to pravdepodobne stojí za to. „Hudba je pre ňu (aj) zrkadlom, pátra v ňom po obrazoch iných, ale aj po svojom vlastnom obraze...“ V eseji Uvidieť hudbu – svoje cítenie, skoro až privlastňovanie si, či iba splynutie s týmto fenoménom – Farkašová účinne a pôsobivo skĺbila s výrokmi známych filozofov, spisovateľov i esejistov. Porovnáva svoje postoje s inými, čo pre čitateľa vytvára zaujímavú mozaiku názorov, s ktorými sa možno stotožniť alebo o nich aspoň popremýšľať. V eseji Dvojrealita, dvojprítomnosť Farkašová priznáva: „občas mám pocit, že jej vnútorný svet zapĺňajú postavy z textov natoľko, že v ňom ostáva už len málo miesta pre tých, s ktorými sa denne stretáva, alebo len mlčky míňa“. V novej knižke Uvidieť hudbu a iné eseje nám Farkašová predstavila svoj vnútorný tvorivý svet obklopený fiktívnymi či reálnymi postavami, pripravenými vydať sa mnohokrát na strastiplnú cestu k čitateľovi. Ak hovorím strastiplnú, myslím tým finančné problémy vydavateľstiev a tiež aj vrtkavosť záujmu distribúcie. Nezriedka sa stáva, že obdobie splynutia s postavami v samotnom procese tvorby je pre autora tým najšťastnejším. Farkašovej miestami až strhujúca výpoveď svedčí nielen o splynutí s literárnym textom, ale aj o čistej, rýdzej oddanosti tomuto umelckému žánru. Je to hlboké nazretie do jedinečného sveta autorky, no nemožno ho stotožňovať s inými, iba zdanlivo podobnými. Nazdávam sa, že knižka je určená nielen esejistom, filozofom, či literátom – má svoju gradáciu a krehkú dramatickosť, čím dokáže upútať širšiu čitateľskú verejnosť. (Etela Farkašová: Uvidieť hudbu a iné eseje. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003, 103 strán, 109 Sk)