Knihy

Písať knihu o novších dejinách, zvlášť tých, ktoré majú priamy dosah na súčasnosť, nie je veru jednoduché. „Materiál“ je ešte prihorúci, neodležaný v archívoch a aktéri živí. Preto treba oceniť Milana Otáhala, ktorý sa podujal spracovať pôsobenie jednej zo spoločenských skupín – študentov – v období medzi Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. Už z názvu jeho knihy, Studenti a komunistická moc v českých zemích 1968-1989, je zrejmé, že sa zameral hlavne na to, ako sa s komunistickým režimom vyrovnávala či rovno bojovala tradične jedna z najradikálnejších vrstiev spoločnosti. Hoci rozhodne najväčší vplyv na osud krajiny mali študenti na konci roku 1989, ani ich podiel na tvorbu klímy reálneho (normalizačného) socializmu nebol celkom nulový. I vďaka bohatému poznámkovému aparátu publikácie sa nám dostáva do rúk zaujímavá historická štúdia a i pre neodborníka poučné čítanie v čase, keď veľkú časť kľúčových postov v politike a hospodárstve u nás postupne obsadili bývalí vysokoškolskí zväzácki funkcionári.
Počet zobrazení: 1442
4_knihy-m.jpg

Písať knihu o novších dejinách, zvlášť tých, ktoré majú priamy dosah na súčasnosť, nie je veru jednoduché. „Materiál“ je ešte prihorúci, neodležaný v archívoch a aktéri živí. Preto treba oceniť Milana Otáhala, ktorý sa podujal spracovať pôsobenie jednej zo spoločenských skupín – študentov – v období medzi Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. Už z názvu jeho knihy, Studenti a komunistická moc v českých zemích 1968-1989, je zrejmé, že sa zameral hlavne na to, ako sa s komunistickým režimom vyrovnávala či rovno bojovala tradične jedna z najradikálnejších vrstiev spoločnosti. Hoci rozhodne najväčší vplyv na osud krajiny mali študenti na konci roku 1989, ani ich podiel na tvorbu klímy reálneho (normalizačného) socializmu nebol celkom nulový. I vďaka bohatému poznámkovému aparátu publikácie sa nám dostáva do rúk zaujímavá historická štúdia a i pre neodborníka poučné čítanie v čase, keď veľkú časť kľúčových postov v politike a hospodárstve u nás postupne obsadili bývalí vysokoškolskí zväzácki funkcionári. Dnes už nie je náš (najmä však český) knižný trh až taký skúpy na publikácie zaoberajúce sa gender tematikou ako pred takými desiatimi rokmi. Uvedomili si to aj autorky a editorky Alena a Olga Vodákové pri zostavovaní svojej publikácie Rod ženský (Kdo jsme, odkud jsme přišly, kam jdeme?). To, čo sa im zdalo viac ako žiaduce začiatkom 90. rokov, zostaviť publikáciu o „rode ženskom“ z pohľadu rôznych vedných odborov a rôznych ľudských zážitkov a skúseností, dnes už stratilo na svojej aktuálnosti. Autorky preto sústredili svoju pozornosť na tri historické rozmery „rodu ženského“ – na jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť, ich vzájomné prelínanie a ovplyvňovanie. Napriek tomu, že kniha vydavateľstva SLON zachytáva pomerne širokú škálu sociálnych obrazov a skúseností žien pod zorným uhlom rôznych vedeckých odborov, nejde o všetko zhŕňajúci prehľad, dominuje v nej sociologický a sociologizujúci prístup k našej kultúrnej histórii. Preto v publikácii nájdeme tak originálne vedecké štúdie súčasných českých autoriek a autorov, myšlienkové koncepcie svetových autorov, ako aj autentické životné príbehy žien. Apendix knihy tvorí „slovníček“ feminizmu, zhrňujúci pojmy, ktoré sa často vyskytujú vo feministickej literatúre, ale aj v literatúre o ženách vôbec. Našim čitateľom nie neznámy autor Pavel Barša vydal v roku 1999 knihu Politická teorie multikulturalismu. Jej reedícia (vydalo Centrum pro studium demokracie a kultury) prichádza v týchto dňoch do kníhkupectiev. Kniha zoznamuje so základnými faktmi a pojmami spojenými s mnohoznačným termínom multikulturalizmus, podáva, ako ho vníma komunitaristický, liberálny i radikálny tábor. Cieľom multikulturalizmu totiž podľa autora nie je separácia, ale integrácia rozdielnych skupín do spoločenstva rovnosti, slobody a solidarity. Cieľom knihy je preto faktograficky i filozoficky podporiť túto tézu. Barša čitateľom ponúka pohľad na medzikultúrne a medzirasové spolužitie v USA, Austrálii, Kanade, západnej Európe a na ich základe načrtáva základné východiská politiky spolužitia Čechov a Rómov v Čechách, ktoré nie sú až také odlišné od pomerov na Slovensku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984