Reklama
Reklama

Smrť Roberta Kennedyho

V románe Atentát na prezidenta, ktorého autormi sú Donald Freed a Mark Lane, si konšpirátori, ktorí pripravovali atentát na amerického prezidenta, nechali premietnuť diapozitív. Na plátne sa objavili slová – Kennedyovské roky 1960 – 1984, prezident John Fitzgerald Kennedy 1960 – 1968, prezident Robert Francis Kennedy 1968 – 1976, prezident Edward Moore Kennedy 1976 – 1984. Realizácii tejto alternatívy amerických dejín zabránili nielen výstrely v texaskom Dallase, ale aj atentát na Roberta Kennedyho 5. júna 1968.
Počet zobrazení: 1033
15-m.jpg

V románe Atentát na prezidenta, ktorého autormi sú Donald Freed a Mark Lane, si konšpirátori, ktorí pripravovali atentát na amerického prezidenta, nechali premietnuť diapozitív. Na plátne sa objavili slová – Kennedyovské roky 1960 – 1984, prezident John Fitzgerald Kennedy 1960 – 1968, prezident Robert Francis Kennedy 1968 – 1976, prezident Edward Moore Kennedy 1976 – 1984. Realizácii tejto alternatívy amerických dejín zabránili nielen výstrely v texaskom Dallase, ale aj atentát na Roberta Kennedyho 5. júna 1968. Pri nedávnom výročí atentátu v Dallase sa spomínali rôzne teórie o jeho pozadí. Nevšimol som si však, že by si niekto položil otázku, či atentát na Roberta Kennedyho v Los Angeles nemal nejaké súvislosti s výstrelmi v Dallase. V prípade Edwarda Kennedyho išlo o opačný prípad. Pri záhadnej havárii zahynula jeho sekretárka a miera Kennedyho zavinenia sa dodnes neobjasnila. Nádejný kandidát na prezidentský úrad Keď po zavraždenom Johnovi Kennedym nastúpil do úradu viceprezident Johnson, naznačil jeho bratovi Robertovi, že by mal opustiť úrad ministra spravodlivosti. Tak sa aj stalo, no v roku 1964 Robert Kennedy zvíťazil vo voľbách na senátorský post za štát New York. Ostro kritizoval Johnsonovu politiku a podľa prieskumov verejnej mienky bol oveľa populárnejší než prezident. V roku 1968 sa rozhodol kandidovať na prezidentský úrad. Novinárom povedal: „V prezidentských voľbách som sa nerozhodol kandidovať preto, že stojím na strane opozície, ale preto, aby som presadil nový politický kurz. Naša krajina sa dostala na nebezpečnú cestu. Musím spraviť všetko, čo je v mojich silách.“ V tejto súvislosti treba pripomenúť, že USA uviazli vo vietnamskej vojne, kde bolo čoraz zrejmejšie, že sa im nepodarí zvíťaziť. Kennedy zvíťazil v primárnych voľbách vo všetkých amerických štátoch, okrem Oregonu. Nielen so svojím volebným štábom, ale aj s manželkou a deťmi, sa potom vybral do Kalifornie. Pred odchodom do Los Angeles povedal redaktorovi francúzskych novín Figaro Romainovi Garymu: „Žijeme v dobe mimoriadne náchylnej na psychické epidémie. U nás zavraždili Kinga – a hneď nato sa na druhom brehu oceánu, v Nemecku, pokúsil iný nakazený človek zavraždiť predstaviteľa nemeckých študentov.“ Pred zavraždením Roberta Kennedyho svet obletela správa, že zavraždili bojovníka za občianske práva amerických černochov Martina Luthera Kinga a obeťou atentátu sa stal aj vodca ľavicového študentského hnutia v NSR Rudi Dutschke. Stretnutie s voličmi v hoteli Ambassador Poobede si Kennedy išiel oddýchnuť na známu losangeleskú pláž Malibu. Správy o výsledkoch prieskumov verejnej mienky boli mimoriadne povzbudivé. Večer ho čakali voliči v hoteli Ambassador na predvolebnom zhromaždení. Tanečné sály hotela boli natrieskané mladými ľuďmi, ktorí chceli politikovi, ktorého chceli zvoliť za prezidenta, vyjadriť svoje sympatie. Preplnené vchody musela uzavrieť polícia a udržiavať poriadok museli dokonca pomôcť aj hasiči. V salóniku sa Robert Kennedy stretol so svojimi sestrami, volebnými manažérmi Duttonom a Chavezom, novinármi a fotografmi. V salóniku síce bola euforická nálada, ale prišlo upozornenie, že čakajúci voliči začínajú byť už netrpezliví. Robert Kennedy sa chcel dostať do tanečných sál osobným výťahom, ale všade bola nepredstaviteľná tlačenica. Riaditeľ hotela mu preto navrhol, že ho zvezie nákladným výťahom a do sály sa dostanú bočným vchodom. Keď vstúpili do sály, práve rečnil predseda kalifornského snemu Jesse Unruh. Dav privítal prezidentského kandidáta tak búrlivo, že rečník musel prerušiť prejav a odovzdať mu slovo. Kennedy jednak poďakoval všetkým, čo mu poskytli podporu, no zároveň upozornil, že krajinu i celý svet čoraz viacej ovláda násilie, s čím treba skoncovať. Svoj prejav zavŕšil slovami: „Všetci môžeme pracovať spoločne, slabí aj silní, čierni i bieli, chudobní aj bohatí. Kalifornia je štedrá krajina, bývajú v nej čestní ľudia, preto by som chcel spraviť z nej materskú základňu. Ďakujem vám, všetkým vám ďakujem! A teraz hor sa do Chicaga, pôjdeme tam a zvíťazíme!“ Nik netušil, že to boli jeho posledné slová na verejnosti. Prítomní vystúpenie zakončili búrlivými ováciami. Sála bola taká preplnená, že Kennedy nemal šancu pretlačiť sa k východu. Zástupca riaditeľa hotela pochopil, že sa zvyčajnou cestou von nedostanú. Vzal preto prezidentského kandidáta za ruku. Tam za oponou bol núdzový východ, cesta viedla okolo kuchyne a skladu. Čašníci a kuchári si chceli s Kennedym potriasť rukou. Mladučká Lin Ursová, ktorá bola v Kennedyho volebnom štábe poslíčkom, prvá zbadala malého počerného muža v belasej vetrovke. Pretlačil sa ku Kennedymu. Najprv sa zdalo, že mu chce podať ruku, v dlani sa mu však zaleskol revolver a do hluku zazneli výstrely... Kto bol vrah? Rozhlasový redaktor Andy West sa chystal položiť Kennedymu niekoľko otázok. Namiesto toho nahral reportáž, ktorú si potom vypočuli milióny poslucháčov. Do mikrofónu svojho reportážneho magnetofónu tiež zakričal: „Len z neho nespravte druhého Oswalda...!“ Hoci v sále zavládol chaos a zúfalstvo, vraha hneď zadržali desiatky rúk. Keď sa ho pýtali, prečo to spravil, odpovedal, že pre svoju krajinu. Atentátnik meral iba 155 centimetrov, vážil 54 kilogramov, bol počerný. Pri výsluchoch nechcel prezradiť, kto je a prečo vraždil. Americké televízne stanice vysielali jeho portrét. Jeho totožnosť sa podarilo zistiť na základe identifikácie jeho zbrane. Vyšetrovanie zistilo, že ju nakoniec dostal Američan jordánskeho pôvodu Adel Sirhán. Ten povedal, že ju dal svojmu bratovi Sirhánovi Bišara Sirhánovi. Keď mu vyšetrovateľ ukázal fotografiu atentátnika, potvrdil, že je to jeho brat. Polícia zistila identitu vraha a čo robil pred atentátom. O svojich motívoch však nepovedal ani slovo. Narodil sa v Jordánsku, ale jeho rodičia emigrovali do USA. Otec si nedokázal zvyknúť na americký spôsob života a vrátil sa do vlasti. Život jeho syna sa nelíšil od života iných prisťahovalcov. Pretože bol útlej postavy, po nejaký čas bol pomocným džokejom na konských dostihoch. Potom pracoval ako skladník v drogérii. Jeho zamestnávatelia ho popisovali ako tichého, skromného a dobrého pracovníka. V jeho denníku však zistili, že americké pomery nenávidel a nedokázal sa s nimi zžiť. Nie je však jasné, prečo chcel zabiť práve Roberta Kennedyho, ktorý chcel pokračovať v reformách svojho brata. Sirhána Bišaru Sirhána veľmi dobre strážili až do procesu. Odsúdili ho na smrť za úkladnú vraždu. Jeho život sa skončil v plynovej komore. Otázniky Súd nedokázal zistiť, ako sa vrah dostal do kuchyne hotela. Už sme spomínali, že rozhodnutie vyjsť zadným vchodom vyplynulo z momentálnej situácie. Stretli sa vrah a obeť náhodou alebo vraha ktosi navigoval? Filmový dokumentarista Charach zostrihal film Kto zavraždil Roberta Kennedyho a na tlačovej konferencii ho premietol novinárom. Pokúšal sa dokázať, že na Kennedyho strieľal nielen Sirhán, ale aj senátorov telesný strážca Caesar. Podarilo sa zistiť, že mal rovnakú pištoľ ako Sirhán. Neskôr sa zistilo, že s balistickými dôkazmi sa nenarábalo podľa príslušných predpisov. Hoci sa to dnes zväčša popiera, John Kennedy bol podľa niektorých indícií obeťou sprisahania amerických pravičiarov. Stáli za smrťou jeho brata tie isté sily? Záhada Edwarda Kennedyho Tretí brat z kennedyovského klanu je dodnes senátorom. Vystupuje s ostrou kritikou zahraničnej i vnútornej politiky súčasného prezidenta Busha. Hoci má istý post na americkej politickej scéne, na úrad prezidenta nemôže ani pomyslieť. V roku 1979 na ostrove Chappaquiddick došlo k záhadnej autonehode, pri ktorej zahynula jeho sekretárka Mary Jo Kopechny. Podľa niektorých tvrdení senátor šoféroval značne podnapitý a po nehode sekretárke neposkytol nevyhnutnú pomoc. Prípad nebol celkom objasnený, no istotne by ho masmédiá pripomenuli, ak by Edward Kennedy začal uvažovať o prezidentskom úrade. Hlavou klanu Kennedyovcov sa dnes stala žena – štyridsaťpäťročná dcéra Jacqueline a Johna F. Caroline. Svoju úlohu však charakterizuje takto: „Som skôr ako moja silná stará mať Rose, ktorú si veľmi vážim. U nej, v pozadí, sa zbiehali všetky nitky. Vždy dokázala okolo seba stmeliť veľkú rodinu a byť sprostredkovateľkou v jej sporoch.“ Ďalej povedala: „Kým sú však moje deti Rose (13), Tatiana (11) a John (8) ešte malé, nechcem sa vrhať medzi žralokov v politike. Zo skúseností viem, čo by to znamenalo pre rodinu...“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama