Obnovený spor?

Svojho času som písal o pokuse Václava Hanku, ktorý sa usiloval Národnému múzeu podstrčiť falzifikáty mincí, ktoré vydával za veľkomoravské platidlá. Hoci patril medzi medzinárodne uznávaných odborníkov, nemal v Čechách dobrú povesť. Týkalo sa to najmä niektorých jeho charakterových vlastností.
Počet zobrazení: 1598

Svojho času som písal o pokuse Václava Hanku, ktorý sa usiloval Národnému múzeu podstrčiť falzifikáty mincí, ktoré vydával za veľkomoravské platidlá. Hoci patril medzi medzinárodne uznávaných odborníkov, nemal v Čechách dobrú povesť. Týkalo sa to najmä niektorých jeho charakterových vlastností. Jeho meno sa spája predovšetkým s rukopismi Královodvorským a Zelenohorským. Po dlhý čas sa viedol spor, či ide o pamiatky českej literatúry pochádzajúce z raného stredoveku alebo novodobé falzifikáty. Hoci v radoch „oficiálnej“ vedy už dávno prevládol názor, že tieto rukopisy sú falzifikátmi, dodnes existuje skupinka nadšencov, ktorá obhajuje ich pravosť. Jedno je však nepochybné, nech už boli napísané v ktoromkoľvek období, majú nesmierne vysokú umeleckú hodnotu a inšpirovali mnohých významných českých umelcov. Jadro sporu Královodvorský rukopis je akýmsi zborníkom českej lyrickej a epickej poézie. Zelenohorský rukopis zasa popisuje povesť o kňažnej Libuši, ktorá mala rozsúdiť spor medzi dvoma bratmi o dedičstvo. Dôsledkom jej rozsudku však bolo, že sa spochybnilo právo ženy vládnuť mužom. Královodvorský rukopis objavil Václav Hanka, za prítomnosti niekoľkých svedkov, 16. septembra 1817 v pivnici dekanstva v českom mestečku Dvůr Králové. So Zelenohorským rukopisom je to záhadnejšie. V novembri roku 1818 ho poslal neznámy anonym do pražského Národného múzea. Neskôr sa zistilo, že to bol správca zámku Zelená Hora, ktorý sa obával, že majiteľ zámku by mohol rukopis zničiť. Kým o pravosti Královodvorského rukopisu sa nepochybovalo, o Zelenohorskom vyslovil pochybnosti český jazykovedec Josef Dobrovský, no neskôr v českom prostredí prevládol názor o jeho pravosti. Najväčšou autoritou obhajujúcou pravosť bol významný český historik František Palacký. Lenže texty, ktoré mali dôležitú úlohu pri obrodení českého národa, sa stali aj politickou záležitosťou. Pražský policajný riaditeľ Päumann podal 6. januára 1858 do Viedne report svojím nadriadeným, kde upozorňoval na protinemecké zameranie Rukopisu královodvorského. Hoci Viedeň nebola nejako nadšená horlivosťou pražského policajného riaditeľa, ten chcel napriek tomu získať zásluhy a z horlivosti sa stala posadnutosť. Dosiahol, aby v pražskom nemeckom časopise Tagesbote vyšiel seriál článkov spochybňujúcich pravosť RKZ. Keď bol v jednom z článkov Václav Hanka obvinený, že rukopisy podvrhol, podal na noviny žalobu a proces vyhral. Ďalší rukopisný boj V roku 1886 vyšiel v časopise Atheneum, ktorý vydával univerzitný profesor T. G. Masaryk, článok profesora J. Gebauera Potřeba dalších zkoušek rukopisu Královédvorského a Zelenohorského. Masaryk k článku pripojil komentár, že RKZ sú v zahraničí považované za falzá a vzťah k národnej minulosti nemožno zakladať na podvrhoch. Budúci prvý československý prezident vyštudoval vo Viedni a mal svojské názory. Uverejnenie článku, ktorý spochybňoval takpovediac národné paládium, vyvolalo proti nemu ostré útoky. Nadávky na jeho adresu dokonca už neprekonala ani oficiálna publicistika bývalého režimu. Masaryk a jeho prívrženci mali niekoľko okruhov argumentov: jazykovedných, paleografických i historických. Spor nepochybne vyčistil spoločenské ovzdušie a najmä chápanie vedy v modernej spoločnosti. Spoločenské vedy sa majú usilovať o hľadanie pravdy a nie slúžiť národným či iným záujmom. Záhady v 20. storočí Už sme spomínali, že v českej historiografii nakoniec prevládol názor, že RKZ sú novodobé falzifikáty. Existovali však skupinky nadšencov, ktoré napriek tomu rukopisy obhajovali. Nakoniec už celá záležitosť neveľmi vzrušovala českú verejnosť. Záujem o RKZ obnovil až český autor literatúry faktu Miroslav Ivanov. Tomu sa podarilo presadiť, aby RKZ modernými metódami preskúmal vtedajší Kriminalistický ústav Verejnej bezpečnosti. Výsledky výskumu neboli pre historikov prekvapujúce: RK je napísaný na tzv. palimpseste, z pergamenu sa zmyl pôvodný text a bol nahradený básnickými textami. Zaujímavé je však to, že autor básní použil iniciály pôvodného textu. Zdalo by sa, že problém bol vyriešený. Lenže dodnes nebol uverejnený oficiálny protokol z výskumu, čo súčasní prívrženci pravosti RKZ považujú za argument pre ich pravosť. Tu na Slovensku nemáme dostatočné informácie, aby sme mohli vysloviť dohady, prečo sa to stalo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984