Talianskej politickej scéne dominuje Silvio Berlusconi
Moped, more, slnko, pláž – to je asi klasický obraz, pod ktorým je v hlavách turistov zadefinovaná „čižma“ Apeninského polostrova. V súčasnosti je však Taliansko aj predsedníckou krajinou EÚ, ktorá má veľký vplyv na aktuálne dianie v únii. Na čele krajiny stojí premiér Silvio Berlusconi, ktorému sa návrat do kresla predsedu vlády podaril po vyše šiestich rokoch. Jeho osoba dominuje talianskej politickej scéne a rozdeľuje verejnosť na jeho prívržencov a zarytých odporcov. Berlusconi sa narodil v roku 1936, po šúdiu práv urobil závratnú kariéru a v súčasnosti patrí medzi najbohatších mužov Talianska. Jeho majetok začal prudko vzrastať v sedemdesiatych rokoch, keď sa angažoval v oblasti médií. Svoje mediálne impérium využil na dosiahnutie politických cieľov a keď v roku 1993 založil hnutie Forza Italia, tak už o rok neskôr sedel v kresle premiéra. Berlusconi však musel v roku 1994 rezignovať na svoju funkciu v dôsledku podozrenia z podplácania finančných úradníkov. Odvolacia inštancia milánskeho súdu ho však 9. mája v roku 2000 zbavila viny a o rok neskôr, 13. mája 2001, získala jeho koalícia väčšinu v oboch komorách parlamentu. Forza Italia (Taliansko, vpred), Národná aliancia, Liga severu, Kresťanskodemokratická únia a Nová SST získali spolu 368 miest zo 630, a tak táto koalícia strán pravicového stredu poslala do opozičných lavíc stredoľavicovú koalíciu Olivovník s 242 poslaneckými mandátmi. Úspechom Berlusconiho bol aj samotný zisk 29,4 percenta pre jeho stranu. Menej pozitívny obraz si u časti verejnosti vyslúžil Berlusconi svojimi podnikateľskými aktivitami a problémami s justíciou. Taliansky vlastník futbalového klubu AC Miláno, mediálny magnát a predseda vlády v jednej osobe je majiteľom troch zo šiestich talianskych celoplošných televíznych staníc, čo podľa kritikov oslabuje možnosť mediálnej a politickej súťaže. Navyše, len minulý týždeň v stredu parlament ovládaný poslancami premiérovej koalície zákonom zrušil monopolné obmedzenia, ktoré by bránili Berlusconimu a jeho rodinnému holdingu Fininvest rozšíriť svoj vplyv na ďalšie médiá. Čo sa problémov s justíciou týka, Berlusconimu, ktorý vyhlasuje, že je obeťou ľavicových sudcov, aj tu veľmi pomohol parlament odsúhlasením zákona o imunite. Podľa neho taliansky premiér počas svojho pôsobenia v úrade požíva imunitu a nemôže byť trestne stíhaný. Ešte pred prijatím zákona sa však Berlusconi v lete v roku 2003 musel ako prvý premiér v histórii Talianska dostaviť pred súd v role de facto obžalovaného. V otázkach zahraničnej politiky sa v súčasnosti Taliansko usiluje o blízke spojenectvo s USA a Berlusconiho vláda podporuje politiku Georgea W. Busha v Iraku. Prezident USA dokonca prijal Berlusconiho na svojom ranči v Texase a vyhlásil talianskeho premiéra za svojho „blízkeho priateľa“. Hospodárska situácia krajiny má dve tváre. Na jednej strane dominuje nesporný úspech talianskej ekonomiky, keď krajina vďaka rekordnému zníženiu inflácie a priblíženiu sa maastrichtským kritériám mohla zaviesť euro. Na druhej strane sa aj počas Berlusconiho vlády konali mohutné masové protesty, pričom verejnosť nesúhlasila najmä s novelou Zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnávateľom rýchlejšie prepúšťanie zamestnancov a nevôľu vzbudila aj dôchodková reforma, ktorá zvyšuje vek odchodu do penzie. Práve zavedenie eura však stálo v pozadí rezignácie talianskeho ministra zahraničných vecí Renata Rugierra, ktorý štyri dni po pripojení sa Talianska k spoločnej mene odstúpil zo svojej funkcie. Rugierro verejne kritizoval vlažné prijatie eura zo strany vlády a nesúhlasil ani s „antieurokomentármi“ ministrov, predovšetkým ministra pre reformy a lídra separatistickej Ligy severu Umberta Bossiho. V prezidentskom úrade je od roku 1999 Carlo Azeglio Ciampi. Tento bývalý úspešný finančník, národohospodár a guvernér talianskej národnej banky je garantom talianskej ústavy. Politickí analytici špekulujú, že v ďalších prezidentských voľbách, ktoré sa budú v Taliansku konať v roku 2006, by mohol záujem o tento post prejaviť aj samotný Silvio Berlusconi. tabuľka Taliansko – fakty Rozloha: 301 230 km2 Počet obyvateľov: 58 miliónov Priemerná dĺžka života: 76,5 roka muži / 82,5 roka ženy Hlavné mesto: Rím Politické zriadenie: republika Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 720 000 Sk Nezamestnanosť: 9,1 percenta Hlavný vývozný artikel: víno, potraviny, dopravné zariadenia, textilné výrobky Medzinárodné smerové telefónne číslo: 0039 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
