Reklama
Reklama

Voľby pred voľbami

Nehľadiac na to, že parlamentné voľby sú v Rusku, vďaka systému, fakticky druhoradou politickou udalosťou, tie zo 7. decembra 2003 mali zvláštnu príchuť. Nie preto, že sa realizovali podľa nového volebného zákona a vďaka technickému zabezpečeniu boli výsledky k dispozícii prakticky on-line. Ani preto, že to boli prvé postkomunistické voľby v Rusku, v ktorých boli médiá vopred Kremľom znormalizované. Ale najmä preto, lebo Rusko je stále plné demokratickej nedokonalosti, chýba plnokrvný trh a všetko má charakter prechodnosti.
Počet zobrazení: 437
9-m.jpg

Nehľadiac na to, že parlamentné voľby sú v Rusku, vďaka systému, fakticky druhoradou politickou udalosťou, tie zo 7. decembra 2003 mali zvláštnu príchuť. Nie preto, že sa realizovali podľa nového volebného zákona a vďaka technickému zabezpečeniu boli výsledky k dispozícii prakticky on-line. Ani preto, že to boli prvé postkomunistické voľby v Rusku, v ktorých boli médiá vopred Kremľom znormalizované. Ale najmä preto, lebo Rusko je stále plné demokratickej nedokonalosti, chýba plnokrvný trh a všetko má charakter prechodnosti. Je celkom isté, že novozvolená dolná komora Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie – Štátna duma – výrazne zasiahne do blízkej budúcnosti Ruska. Prezident Putin a jeho Jednotné Rusko zdrvujúco porazili celú opozíciu. Konsolidovaný vplyv prezidenta na zvolený parlament znamená, že éra Putina dosiahla novú dimenziu. Experiment ako zrkadlo Kandidáti na poslancov (asi 3000 v rámci straníckych zoznamov predstavujúcich 23 politických strán a blokov a asi 2000 kandidátov v jednomandátových okruhoch) sa v predvolebnom období predbiehali v sľubovaní čohokoľvek. Majstrom bol ako obyčajne predseda LDPR Vladimir Žirinovskij. Obludné rozmery však dosiahol systém sľubov (systém vládnych sľubov) v podaní Jednotného Ruska a ministrov - neministrov B. Gryzlova (minister vnútra a možno budúci predseda Štátnej dumy) a S. Šojgu (minister pre mimoriadne udalosti). Lídri Jednotného Ruska na svojich potulkách po Rusku rozdávali všetko. Vo svojej výbave možno nemali teplo pre mrznúcich ľudí, no ich najväčším (a jediným) argumentom bolo, že sú blízko k prezidentovi. Keďže väčšina zo 109 miliónov voličov žije mimo megapolisov, orientovali svoje sľuby na vidiek – glubinku. Tam sa aj uskutočnil zaujímavý volebný experiment. Dvadsiateho tretieho novembra 2003 sa v dedinke Vladimir konala generálna skúška – fiktívne voľby, ktoré mali analytikom, ale aj volebným mágom naznačiť, čo sa deje dolu. Podľa týchto „protovolieb“, na ktorých sa v dedine zúčastnilo 80 percent voličov, vyhralo Jednotné Rusko s 33 percentami, Komunistická strana Ruska získala 14 percent, LDPR 9 percent a Zväz pravicových síl 8 percent. Zvyšok sa v dedinskom experimente na bránu Štátnej dumy nedoklopal. Výsledky boli pre Kremeľ výhodné, no potreboval viac. Preto sa V. Putin (ako prezident) v televízii vyznal, že jeho volebným favoritom je Jednotné Rusko, kde štvorlístok lídrov popri dvoch (ne)ministroch dopĺňal ešte primátor Moskvy J. Lužkov a prezident Tatárskej republiky M. Šajmijev. Predvolebné ťažkosti Tohtoročná predvolebná kampaň nebola taká agresívna, špinavá a nejasná ako v roku 1999. Bola iná mediálna situácia a vyrástla nová generácia voličov. Napriek pokoju, svet sledoval a sleduje, čo sa v Rusku deje. Putin musel reparovať svoju medzinárodnú dôveru, ktorá bola naštrbená po zatknutí M. Chodorkovského a rozkrútila sa akcia Jukos. Musel reagovať na „volebnú“ zmenu prezidenta v Azerbajdžane a rýchly spád udalostí v Gruzínsku. Prišli aj zlé správy z Londýna. Oligarcha a Putinov odporca B. Berezovskij sa stal politickým utečencom. Rovnaký štatút priznal anglický súd aj A. Zakajevovi, ktorého by Moskva za jeho činnosť v Čečensku rada videla za mrežami v Lefortove. Tri dni pred parlamentnými voľbami dali o sebe vedieť teroristi. V Stavropoľskom kraji v okamihu zomrelo po výbuchu bomby viac ako 40 mladých ľudí. Tesne pred voľbami nebolo jasné, či táto tragédia pomôže vládnemu Jednotnému Rusku ako strane V. Putina a jeho tvrdému postoju v Čečensku alebo naopak vyvolá negatívne reakcie voči súčasnej moci, ktorá nedokáže zastaviť násilie na Kaukaze a v priľahlých guberniách. Reakciou voličov mohli byť aj jasné občianske postoje. Voliť „proti všetkým“ alebo voľby ignorovať. Dialektika parlamentných volieb v Rusku je taká, že nízka účasť a hlasovanie proti všetkým (nepriamo) podporuje strany moci a oslabuje ostatné demokratické subjekty. Nakoniec k volebným urnám prišlo 56 percent voličov. Proti všetkým hlasovalo 4,7 percenta voličov. Ústredná volebná komisia vyhlásila voľby za platné. Kocky sú vrhnuté Aspoň to tak vyzerá. Voľby do Štátnej dumy totiž nemajú v zásade nijaký vplyv na ďalšiu politickú konštrukciu v Rusku, ale všetci čakali na to, aké budú ich výsledky. Súboj o 450 lukratívnych poslaneckých mandátov (225 poslancov zo straníckych zoznamov a 225 poslancov z jednomandátových okruhov) nebol len vecou 23 politických zoskupení, ale predovšetkým poslednou generálkou pred prezidentskými voľbami. Až vtedy sa potvrdí alebo zmení charakter štátu. Jeden z lídrov porazených A. Čubajs (Zväz pravicových síl získal 3,9 % a nedostal sa do parlamentu) sa už vyjadril. Myslí si, že zajtra sa voliči môžu zobudiť do iného Ruska. Môžu, ale nemusia. Vákuum vľavo, ale aj vpravo je politicky nebezpečné. Pri pohľade na tieto voľby je hlavné nepodľahnúť pojmovému zmätku. V Rusku totiž neexistuje klasická ľavica, stred, či pravica. Existujú len subjekty, ktoré sú prokremeľské alebo nie. Potvrdzuje to realizácia volebného projektu Jednotného Ruska, ale aj na poslednú chvíľu sformovaného bloku Rodina, ktorý mal za cieľ oslabiť Komunistickú stranu Ruskej federácie (KS RF). Hlavní lídri Rodiny, ekonóm S. Glazev a predseda Zahraničného výboru Štátnej dumy D. Rogozin, boli predtým v parlamente na volebnom zozname KS RF a v týchto voľbách sa stali ich hlavnými hrdinami. V Moskve získali druhé miesto, čo je na nováčika pekný úspech. Výsledkom parlamentných volieb je okrem spomínaného faktu ešte jedno posolstvo. Volebný úspech bloku Rodina a prepad KS RF v porovnaní s minulými voľbami (v roku 1999 KS RF získala 24,55 %) toto posolstvo zhmotňujú. Komunista Zjuganov a spol. totiž stratili posledný politický vplyv a šancu byť reálnou protiváhou v prezidentských voľbách voči V. Putinovi. Pravda, ak sa on rozhodne kandidovať. Navyše, zatiaľ neidentifikovateľná masa poslancov z jednomandátových okruhov sa v rámci weberovského chápania politiky zrejme bude usilovať žiť predovšetkým „z“ a nie „pre“ politiku – bude na strane Kremľa. KS RF zatiaľ hovorí o potrebe inventúry výsledkov hlasovania. Asi neverí porážke, ktorá má dobovú logiku. Dnes je skutočne aj v Rusku iná doba, iný profil voliča. Starou ideológiou sa táto tendencia nedá ovplyvniť. Bez prekvapenia Volebné výsledky teda nie sú prekvapením. Všetko prebehlo podľa plánu. Aj to, že predsedovia oboch komôr – Rady federácie S. Mironov a Štátnej dumy (už bývalej) G. Selezňev, ktorí vytvorili volebný blok mimo konzultácie s Kremľom, potvrdili svoju slabú politickú intuíciu a blok ostal mimo parlamentnej hry. Výsledkom týchto parlamentných volieb, okrem toho, že sa sformovala Štátna duma IV. volebného postsovietského obdobia (celkom VII. v dejinách ruského parlamentarizmu) je odkaz svetu, kto vyhrá to hlavné v Rusku – prezidentské voľby, ktoré sa budú konať v marci 2004. Súčasný prezident voľbami získal politický priestor bez toho, aby vznikla potreba zväčšenia aj jeho politickej zodpovednosti. V novom, dekoratívnom, parlamente bude sedieť putinovská ústavná väčšina. Potreba zmeny ústavy už dozrela. Rusko bude mať čoskoro menej subjektov a tretie volebné obdobie prezidenta tiež nie je z oblasti sci-fi. V jednej z televíznych debát moskovský novinár a britký politický glosátor označil tieto voľby za zbytočné. „Všetko rieši prezident...“ vyhlásil a dodal, že Rusko po voľbách čaká ďalšia KGB–izácia moci. Putin je pritom mimo Ruska vnímaný ako dobrý prezident, ktorý kormidluje k tesnejšej spolupráci so Západom a v mnohom je pre Západ potrebným a stabilným partnerom. Parlamentné voľby sú minulosťou. Je po voľbách, nech žijú voľby. A čo voliči? Tí predsa už zvolili a zvolia znova. tabuľky Volebné výsledky podľa ÚVK – stav 08. 12. 2003 o 12,00 moskovského času (oficiálne výsledky budú vyhlásené 17. 12.2003) Subjekt volebný výsledok Jednotné Rusko 36,84 % Komunistická strana RF 12,74 % LDPR 11,8 % Blok „Rodina“ 9,2 % proti všetkým 4,7 % JABLOKO 4,3 % Zväz pravicových síl 3,9 % Agrárna strana Ruska 3,2 % Prehľad predpokladaných volieb v krajinách SNŠ parlamentné prezidentské Azerbajdžan 2005 2008 Arménsko 2007 2008 Gruzínsko 2004 2004 (mimoriadne) Kazachstan 2004 2006 Moldavsko 2005 2005 Ruská federácia 2007 2004 Tadžikistan 2005 2006 Turkménsko/+ 2004 2006 Uzbekistan 2004 2007 Ukrajina 2006 2004 +/ termíny sú orientačné a vychádzajú z letného vyhlásenia prezidenta Turkménska o tom, že možno v roku 2006, alebo 2007 budú vyhlásené voľby prezidenta.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama