Práva žien v Bangladéši
Bangladéš patrí medzi najľudnatejšie krajiny sveta. Medzi pravidelne rozvodnenými riekami žije až 130 miliónov ľudí. Polovicu z nich tvoria ženy, ktoré zväčša pracujú doma. Domáca práca sa pritom nepokladá za zvlášť hodnotnú. Bangladéš je krajina, v ktorej dominujú muži. Patriarchálna spoločnosť je zdrojom nespravodlivosti. Ľudia žijú vo veľkých rodinách, v ktorých majú hlavné, často jediné, slovo muži. Ženy sú často úplne závislé od mužských rodinných príslušníkov. Neprijímajú nijaké rozhodnutia, sú kontrolované, nezriedka aj týrané. Patriarchálny prístup k ženám prerastá celou spoločnosťou. Charakteristický výrok „Nezabúdaj, že nie si nič iné, LEN žena! Nemáš právo robiť, to čo muži!“ môžete počuť nielen v rodinách, ale aj z úst úradníkov či politikov. Prvou vecou, ktorú musíte ako správna Bangladéšanka po zavŕšení vzdelania urobiť, je dobre sa vydať. Kráčať pomaly ako mačka, nehovoriť nahlas, smiať sa len trošičku. Musíte byť skromná. Skromnosť je skutočná hodnota, vzdelanie ju rozhodne nenahradí. *** Ženy však napriek tomu začali pracovať. Prekročili prahy domácností, vyšli na verejnosť. Chudobné dievčatá a ženy z vidieka pracujú v textilnom priemysle, ktorý tvorí až 65 percent celkového exportu. Ide o pomerne nový jav v mestských oblastiach Bangladéša. Chudobná rodina si uvedomí, že žena alebo dievča zarobí nejaké peniaze, a tak jej dovolí pracovať. Mnohé dievčatá nemajú takmer nijaké vzdelanie, pretože rodina usúdila, že sú potrebnejšie pri domácich prácach. Naraz však môžeme pozorovať nečakanú zmenu postoja. Žena dokáže zarobiť nejaké peniaze. No páni, to je samozrejme niečo iné, teraz jej dovolíme opustiť múry domu! V mestách je situácia iná. Dievčatá chodia do škôl, študujú na univerzitách, mnohé ženy majú slušnú prácu. Mesto a vidiek sú dva svety a ženám ponúkajú dve úplne odlišné postavenia. *** Miera násilia na ženách v Bangladéši v posledných rokoch alarmujúco rastie. Má rôzne podoby. Násilie kvôli venu, znásilnenia, domáce násilie, násilie plynúce z tradícií, politické násilie, kyselinové útoky, obchodovanie so ženami a mnohé ďalšie. Dôvodom je diskriminácia žien, ktorá sa prejavuje v siedmich oblastiach. Podvýživa, nedostatočná zdravotná starostlivosť, nedostatočné vzdelanie, prepracovanosť, nevzdelanosť, zneužívanie a bezmocnosť. Bangladéšska spoločnosť je veľmi rigidná – spoločenské hodnoty a pravidlá, náboženstvo a sloboda žien ostávajú nezmenené. Ženám sú upierané ich práva, sú ekonomicky nesamostatné a nedokážu prispievať do rodinného rozpočtu. Nič na tom nemení skutočnosť, že pracujú rovnako tvrdo ako muži. Zákony, ktoré majú chrániť ženy pred násilím (napríklad zákaz násilia kvôli venu, zákon o ochrane žien pre surovosťou), ostávajú viac-menej na papieri. *** Zastúpenie žien v politike je veľmi nízke. Ženy nemajú politickú moc, čo len odráža skutočnosť, že k nej nemajú prístup. Tvoria len 12 percent zamestnancov štátnej administratívy, no medzi vyššími úradníkmi sú už len 2 percentá žien. Jedinou výnimkou sú takzvané „ženské“ ministerstvá – napríklad školstva, zdravotníctva či rodiny – kde je až 62 percent žien. Hlavné politické strany ponúkajú len málo ženských miest na kandidátke. Hnutie za práva žien v Bangladéši je však napriek tomu pomerne silné a má za sebou dlhú históriu. Mnohé ženy a ženské organizácie požadujú rovnosť. Žiadajú, aby politické strany nominovali viac žien, aby nemali len 10 percent, ale aspoň tretinu poslaneckých miest. Pomáhajú ženám na vidieku, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia. Požadujú tiež, aby boli do osnov policajných tréningov začlenené školenia o právach žien a detí. Jadro práce ženských organizácií však tvorí boj proti rastúcemu násiliu. Neprestávame veriť, že sa situácia zlepší. Že sa pomaly zmenia pravidlá a hodnoty spoločnosti.
