Reklama
Reklama

Dvojtitul opäť na scéne SND

Posledné roky sa na scéne Opery SND objavujú odvážnejšie tituly, ktoré síce možno zaradiť do zlatého fondu opernej literatúry, ale svojím nemasovým spracovaním oslovujú len užší okruh fanúšikov. Ide napríklad o tituly Očakávanie A. Schönberga (október 2002) či Káťu Kabanovú L. Janáčka (október 2003). Na jeseň tohto roku pripravila Opera a Balet SND dvojtitul Bélu Bartóka, ktorý je známy najmä klavírnymi a orchestrálnymi skladbami, koncertmi. Nedávno sme mali tiež možnosť vypočuť si v Slovenskej filharmónii koncertné predvedenie opery Hrad kniežaťa Modrofúza (BHS 2001).
Počet zobrazení: 783
10-m.jpg

Posledné roky sa na scéne Opery SND objavujú odvážnejšie tituly, ktoré síce možno zaradiť do zlatého fondu opernej literatúry, ale svojím nemasovým spracovaním oslovujú len užší okruh fanúšikov. Ide napríklad o tituly Očakávanie A. Schönberga (október 2002) či Káťu Kabanovú L. Janáčka (október 2003). Na jeseň tohto roku pripravila Opera a Balet SND dvojtitul Bélu Bartóka, ktorý je známy najmä klavírnymi a orchestrálnymi skladbami, koncertmi. Nedávno sme mali tiež možnosť vypočuť si v Slovenskej filharmónii koncertné predvedenie opery Hrad kniežaťa Modrofúza (BHS 2001). Autor so slovenskými koreňmi z matkinej strany upútaval okrem komponovania pozornosť aj etnografickými exkurziami. Zozbieral vyše tisíc slovenských ľudových piesní, no v popredí jeho záujmu bol výskum maďarskej ľudovej piesne, ktorej idiómy môžeme pozorovať v celej jeho tvorbe. Do povedomia poslucháčov sa dostával postupne a takmer celý život bojoval o ich priazeň. Na jeho tvorbu nadviazali alebo sa ňou inšpirovali mnohí autori 20. storočia, pričom on sám je považovaný za jednu z najvýraznejších osobností 20. storočia. Drevený princ alias bábka aktuálna aj dnes Tanečno-pantomimické dielo Drevený princ vzniklo niekoľko rokov po napísaní Hradu kniežaťa Modrofúza (1911). Sám autor si želal, aby obe diela boli uvádzané spoločne. Zaujímavosťou titulu je, že bol dokončený na Slovensku. Režisérske poňatie (Tamás Juronics) vyzdvihuje vzťah muža a ženy, pričom pomerne početný ansámbel zohráva len vedľajšiu úlohu. Pohlavie ostatných postáv, dokonca aj víly – štvrtej osoby vystupujúcej z príbehu, nie je smerodajné. Aspekt zámeny ženských a mužských rolí môže na prvý pohľad vyvolať úsmev na tvári, ale v skutočnosti odkrýva nové dimenzie príbehu. Kostýmy súboru posúvajú príbeh z prírodného prostredia do prostredia študentského alebo životne vyhroteného (verejný dom). V rámci jedného príbehu sa prelínajú dva svety – ten pôvodný rozprávkový (výstupy víl) a skutočný (študenti). Vílu, ktorá nepraje láske dvoch mladých ľudí a všemožne ich od seba odlákava, stvárňuje muž – vynikajúci Juraj Vasilenko. Používa overené lákadlá – u ženy márnivosť a u muža nestálosť a klam. Okolitá príroda je personifikovaná do početného ansámblu, ktorý predstavuje už spomínané skupiny ľudí – študentov a prostitútky. Aj oni slúžia ako mätúci element vo vzťahu princa a princeznej, ktorí nemajú dostatok príležitostí sa spoznať. V príbehu je však dominantná ešte jedna postava, prinášajúca ďalšie dimenzie. Je to postava dreveného princa, ktorý je bábkou v doslovnom, ale aj v prenesenom zmysle slova. Predstavuje zmanipulovaného človeka, ktorý sa stáva súčasťou príbehu iných. A naopak, okolie (v tomto prípade princezná) tiež podlieha jeho vplyvu. Tá nakoniec predsa len spozná toho pravého a príbeh sa skončí happy endom. Takto pochopená rozprávka o vzťahu princa a princeznej vyznieva ako vážny príbeh pre dospelých. Z hudobného hľadiska nesie balet stopy Debussyho (zvukové plochy) a Wagnera (zhudobnenie prírodnej scenérie a príznačné motívy), badateľný je aj vplyv zrelého Beethovena či Mahlera, nechýbajú ani ľudové a rozprávkové motívy či verbunk. Pozornému poslucháčovi neuniknú netradičné techniky hry najmä na sláčikových nástrojoch. Personifikovaním prírody sa balet tematicky približuje k mytológii, ktorá inšpirovala aj Wagnera. Choreograficky najviac dominuje postava dreveného princa, ktorý sa po precitnutí princeznej dostáva do úzadia. Mimoriadne obratne ju stvárnil Adrian Ducin. Drevený princ je zároveň nositeľom pantomímy v rámci celého tanečného predstavenia.

Príbeh muža a ženy stále aktuálny Operná jednoaktovka Hrad kniežaťa Modrofúza je tiež drámou muža a ženy zameranou najmä na negatívnu stránku ženskej zvedavosti a žiarlivosti. Zvedavosť hlavnej protagonistky Judit je taká veľká, že nemá dostatok síl zniesť poznanie, ktoré si sama vynútila. Naproti tomu knieža Modrofúz má podľa slov režiséra Bendika strach z minulosti a nedokáže ho dostatočne spracovať. Dielo bolo napísané v čase módnej psychoanalýzy a svojím poňatím sa radí k dielam istej society – predovšetkým intelektuálnej. Opera neobsahuje zborové výstupy ani výstupy komornejšieho rázu. Výnimku tvoria prechádzajúce sa postavy bývalých žien Modrofúza, ktoré sú na veľké zhrozenie Judit stále živé. Hlavné úlohy stvárnili Gustáv Beláček a Jolana Fogašová – známa aj z ohnivého príbehu o Carmen. Z hudobnej stránky dielo prináša veľké nehybné symbolické plochy, spevácke parlando úzko napojené na text a symfonické orchestrálne spracovanie, ktoré reflektuje dianie na javisku. Text libreta pochádza z pera maďarského symbolistu Bélu Balásza. Napriek tomu, že Bartók dielo napísal už v roku 1911, premiéru malo až v roku 1918 v Budapešti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama