Účtovníkov rok

Pred štrnástimi rokmi sme prvý raz po dlhom čase počúvali iný novoročný prezidentský príhovor. „Naše krajina nevzkvétá,“ bolo jedno z posolstiev Václava Havla. A všetci sme sa s ním poľahky stotožnili. Onedlho budeme počúvať ďalší novoročný prejav a asi ani tento nebude voči stavu krajiny priaznivý.
Počet zobrazení: 1019
2_karikatura-m.jpg

Pred štrnástimi rokmi sme prvý raz po dlhom čase počúvali iný novoročný prezidentský príhovor. „Naše krajina nevzkvétá,“ bolo jedno z posolstiev Václava Havla. A všetci sme sa s ním poľahky stotožnili. Onedlho budeme počúvať ďalší novoročný prejav a asi ani tento nebude voči stavu krajiny priaznivý. No s jeho prijatím to už také jednoznačné nebude. A nielen preto, že terajšieho rečníka počúvame akosi pridlho a z priveľmi odlišných tribúnok, aby sa jeho slovám dostávalo kreditu. Krútiť hlavou budú najmä vládni „účtovníci“. Omámení vidinou vlastnej úspešnosti, radi žonglujú svojimi číslami. A z tých by mal vyplynúť úplne iný rok, iný príbeh. Príbeh o najrýchlejšie sa rozvíjajúcej krajine v regióne, o „slovenskom tigrovi“, o pripravenom investorskom raji na zemi. O skvelej perspektíve. Aj keby sa stav spoločnosti dal zakódovať do účtovníckych čísel, poslucháčovi by sa mohlo zdať, že hovoria o nejakej inej krajine. Na vlastnej peňaženke vidí neustály pokles jej reálnej hrúbky a o stave verejných financií mu viac než politici hovorí permanentný kolaps zdravotníctva či školstva. Účtovnícky optimizmus má mať zrejme iný rozmer, má byť skôr prísľubom žiarivej budúcnosti. Ovocie rastúceho HDP si nakoniec má nájsť cestu i do širšieho okruhu domácností, nalákaní investori vytvoria množstvo dobre platených pracovných miest, štátnu kasu začnú plniť nízkymi daňami motivovaní daňoví poplatníci. Škoda len, že nie je až také isté, že sa naša krajina vyberie po ohlasovanej trajektórii. Hoci sú Spojené štáty veľkým vzorom pre niektorých našich „reformátorov“, asi im ušlo, že i tam z rastu ekonomiky významne profituje len uzučká skupina obyvateľstva, a to majú výkonný daňový úrad a, čuduj sa svete, progresívne zdanenie. Nám (už) chýba jedno i druhé, navyše naše horné vrstvy si ešte bezostyšnejšie upravujú legislatívne prostredie pre svoje potreby. Či sa za takejto situácie zlepší život nižšej a strednej vrstvy, či sa vôbec zachová existencia tej druhej, vôbec nemusí byť až také samozrejmé. A to k spoločensko-politickej stabilite, ako nutnej podmienke zdravého rozvoja, sotva prispeje. Účtovnícky optimizmus sa nemusí naplniť. Ani s prilákanými investormi to nie je také jednoznačné. Problémom Slovenska je nedostatok stredných a malých podnikov. Zvýhodňovanie veľkých investorov (a každý z nich vzniká v istom zmysle na úkor menších) sa môže vypomstiť, zvlášť v prípade automobilového priemyslu – jedného z konjunkturálne najcitlivejších. Navyše finančné stimuly nie sú zďaleka jediným lákadlom pre investície. Ich zdôrazňovanie nepriamo vedie k podceňovaniu ostatných. Investor si prinajmenšom rovnako ako nízke dane cení legislatívnu stabilitu, vymožiteľnosť práva, transparentné ekonomické vzťahy, kvalitu infrašturktúry, „informatizácie“ či životného prostredia. Keby toto boli parametre zakódovateľné do koncoročnej účtovnej uzávierky, určite by sme v nich skončili v červených číslach. Permanentne meniť (rozumej novelizovať) pravidlá hry sa stalo bezmála obsesiou nášho účtovníka. O korupcii sa bude ešte dlho predovšetkým hovoriť v krajine, kde jeden nevie, či bude zajtra zločincom alebo ministrom – ak teda má byť medzi tým nejaký rozdiel. Že infraštruktúra nie sú len diaľnice, teoreticky tuší možno i náš účtovník, ale na jeho praktických krokoch to veľa nemení. A životné prostredie je už tradične popoluškou večne odkladanou napotom. Núka sa ešte jedno veľké investičné lákadlo. Eso. Počúvame o ňom štrnásť rokov. Lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Prvá časť z neho je smutnou pravdou (už i vo visegrádskom kontexte) a druhá pomaly už len zo zotrvačnosti verklikovaným mýtom. Jeho opakovanie však dobre zapadá do vízie pána účtovníka. Slovensko sa v nej nemá stať len krátkou zastávkou na ceste kapitálu zo západu na východ. Postupne sa má meniť kvalita slovenského hospodárstva. Nad montážnymi závodmi má začať prevládať produkcia s vyššou pridanou hodnotou – veď inak by nám ani do budúcnosti neostávalo iné, iba sa spoliehať, že menšie platy už nikde nebudú mať. A takáto perspektíva sa voličom zle predáva. Problém je len, že z ničoho neplynie, že vytúžená transformácia by sa mohla udiať akosi automaticky. Špecifikum vysoko odbornej práce spočíva práve v tom, že jedného špičkového človeka nenahradí desať priemerných, hoci desaťkrát horšie platených. Tu si nízkymi nákladmi nepomôžeme. Ak chceme uspieť, budeme musieť poskytnúť špičkových ľudí, inak si v domácom high-tech priemysle nájdu miesto len slovenské upratovačky a pomocní technici. V tom lepšom prípade. Ak chceme viac, nezaobídeme sa bez investícií do vzdelania. Priemysel však nebude zaujímať, koľkí z nás majú diplomy, hoci sa práve táto položka účtovníkom dobre eviduje. Vzdelanie je o niečom inom. A práve z tejto strany vyzerá účtovníkov rok hádam najhoršie. Na jeho konci nestojí otázka, aký rýchly internet do škôl, ale či drevom, uhlím alebo či vôbec v nich budú kúriť. Na jeho konci sľubuje, že pokles reálnych miezd učiteľov nebude veľký. Na jeho konci síce vznikla entá univerzita, ale to so vzdelaním má málo spoločného. Na jeho konci sa hovorí o zvýšených investíciách do vysokého školstva, ale keď si odmyslíme kreatívne účtovníctvo, to, čo ostane, má od reálneho nárastu pekne ďaleko. Na jeho konci účtovnícky optimizmus stráca na nákazlivosti. Nie všetky krajiny sú odsúdené na úspech. A keď je už ten koniec roka, niečo optimistické na záver. Mohlo by to byť celé ešte oveľa horšie. Radšej populistický účtovník než účtujúci populista. To je ten pocit, ktorý mi chodí hlavou, keď vidím družné a usmiate trio opozičných lídrov, celkom nezakryte ukazujúce, ako ľahko si k sebe našli cestu, ako sa zhodli na tom, že sa vtedy Havel mýlil, a ako im je spolu dobre. To by bol len rok.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984