Sila peňazí je mocnejšia
Štátnemu rozpočtu sa priraďuje označenie zákon roka. Na jeho schválenie treba minimálne 76 hlasov všetkých poslancov parlamentu. Je to obdobná situácia ako pri schvaľovaní zákonov, ktoré zákonodarnému zboru vráti prezident na opätovné prerokovanie. Dalo sa očakávať, že hlava štátu vráti na decembrovú schôdzu parlamentu nielen sociálne zákony, ale najmä zákon o veľkej privatizácii. Niet sa veľmi čomu čudovať, veď podľa výskumov verejnej mienky takmer 70 percent občanov jednoznačne odmieta privatizáciu štátnych strategických podnikov. Podobne to bolo v roku 1999, keď vládna SDĽ odmietla v Národnej rade SR schváliť zákon o veľkej privatizácii. Dzurindova vláda vtedy aj za účasti predstaviteľov SDĽ predložila návrh, ktorým sa mala sprivatizovať väčšinová časť strategických podnikov v oblasti energetiky, plynárenstva a finančníctva. Ľavicoví poslanci však mali iní názor ako ich ministri, a preto zablokovali prijatie zákona. Svojím odmietavým postojom vyvolali o niekoľko mesiacov neskôr aj vládnu krízu. Jej súčasťou bolo odvolanie generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Š. Košovana, ktorý odmietal privatizáciu energetiky. Neskôr tento postoj vyústil až do hlasovania o dôvere Dzurindovej vláde, ktorej súčasťou bola aj samotná SDĽ. V roku 2000 zvíťazil privatizačný záujem, sila peňazí, nad záujmom spoločnosti. Ľavica bola v tom čase natoľko rozdrobená, že jej vedenie nedokázalo zabrániť osobným záujmom niektorých ľavicových predstaviteľov vo vláde. Nakoniec sa uskutočnila len čiastočná, menšinová privatizácia strategických podnikov. Súčasná čisto pravicová vláda sa teda len usiluje dokončiť to, čo sa jej nepodarilo zrealizovať v roku 1999. Je jasné, že zachovanie väčšinového podielu štátu v strategických podnikoch, bolo len dočasným víťazstvom. Dolárové či iné valutové odmeny aj dnes pravdepodobne vytvorili dostatočný tlak na to, aby väčšina poslancov bez problémov schválila prezidentom vrátený zákon o privatizácii strategických podnikov. Keďže parlament schválil privatizáciu strategických podnikov, nikto sa nemusel obávať problémov pri schvaľovaní zákona roka. Tí istí 76 poslanci hlasujúci za privatizáciu strategických podnikov totiž vedia, že slovenská politická realita je dnes v prvom rade o osobnom prospechu a nie o verejnom záujme. Bolo to tak v roku 1999 a je to tak aj v roku 2003. Neschválenie zákona o štátnom rozpočte by zabránilo realizovať prioritnejší záujem, a tým je privatizácia. Osobný záujem opäť víťazí nad verejným. Poslanci si 12. decembra sami sebe zatlieskali k schváleniu štátneho rozpočtu na rok 2004. Vláda týmto rozpočtom naďalej šetrí len na zbedačených občanoch a neprináša nijaké dlhodobejšie rozvojové impulzy. Schválením rozpočtu sa však podarilo jedno. Spľasla bublina o možných predčasných voľbách. Aspoň na nasledujúci rok je vytvorený priestor na to, aby sa naďalej veselo privatizovalo a na problémy občana a spoločnosti sa zvysoka kašlalo. Pri vstupe do nového roka je trpká najmä skutočnosť, že tento stav bude trvať až dovtedy, kým sa nesprivatizuje posledný salaš, a tým sa skončí hon politikov za privatizačnou províziou. Až po doprivatizácii bude schvaľovanie zákonov o princípoch a nie o osobných prospechoch.
