Najbohatšia krajina Európskej únie
Stabilná vláda, rozvinutý bankový sektor a flexibilita hospodárstva – to sú najzákladnejšie črty úspechu luxemburskej ekonomiky. Táto malá krajina medzi Nemeckom, Francúzskom a Belgickom patrí totiž s príjmom cca 1,6 milióna Sk ročne na obyvateľa medzi najbohatšie členské krajiny EÚ. Kedysi sa toto bohatstvo zakladalo na veľmi výnosnej výrobe ocele, neskôr, keď už toto priemyselné odvetvie prestalo byť také ziskové, sa krajina preorientovala na finančný sektor. Liberálne daňové zákony a prísne dodržiavanie bankového tajomstva prilákali do Luxemburska veľké množstvo finančného kapitálu. Koncom roku 2000 dosahovala napríklad celková suma v Luxembursku registrovaných medzinárodných bánk a úverových ústavov okolo 615 miliárd eur. História tohto malého štátu je však poznačená nemeckou okupáciou počas oboch vojen, ktorej sa nevyhol napriek deklarácii neutrality. Po prvej svetovej vojne v snahe uniknúť nemeckému vplyvu sa Luxembursko rozhodlo pre ekonomickú úniu s Belgickom. Po skončení druhej svetovej vojny sa horúčkovito angažovalo v procese európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce, čo vyústilo aj do vytvorenia colnej únie s Holandskom a Belgickom (Benelux) v roku 1948. Vyše tretinu obyvateľstva štátu tvoria cudzinci, popri francúzštine a nemčine je od roku 1982 úradným jazykom aj luxemburčina. V roku 1999 sa krajina pripojila k Európskej menovej únii a v januári 2002 zaviedla spoločnú európsku menu euro. Prointegračná politika Luxemburska sa odrazila aj na umiestnení významných európskych inštitúcii na jeho území. Od roku 1965 je sídlom EHS, neskôr EÚ, Európskeho parlamentu, Európskeho súdneho dvora, Európskej investičnej banky a Európskeho účtovného úradu. Luxembursko je konštitučnou monarchiou, na ktorej čele stojí veľkovojvoda Henri II. Do čela krajiny sa dostal za dramatických okolností v roku 2000, keď po abdikácii otca, jedného z najdlhšie vládnucich monarchov sveta, temer 80-ročného Jeana Luxemburského, sa musela Henriho inaugurácia nakoniec odložiť. Dôvodom bola dopravná nehoda, pri ktorej sa ťažko zranil Henriho mladší brat Guillaume. Henri je veľmi populárny a jeho rod nesprevádzajú nijaké škandály. Jedinou ,,pikantériou“ je skutočnosť, že jeho žena Maria Teresa nepochádza zo šľachtického rodu, ale z buržoáznej rodiny, ktorá po nástupe Fidela Castra utiekla z Kuby. Predsedom vlády je Jean-Claude Juncker z Kresťanskosociálnej ľudovej strany (CSV), ktorý bol od roku 1984 poslancom a neskôr ministrom práce a financií vo vláde Jacquesa Santera. Keď sa Santer stal prezidentom Európskej komisie, Juncker ako jeho nástupca sa stal 20. januára 1995 najmladším premiérom v Európskej únii. V roku 1999 tohto, dnes ani nie 52-ročného štátnika znovu zvolili do funkcie. Kresťanskosociálna ľudová strana, ktorá je reprezentantom konzervatívnej časti luxemburskej politickej scény, pribrala do koalície liberálnu Demokratickú stranu. Po prvýkrát od roku 1984 nie sú koaličným partnerom socialisti, ktorí v roku 1999 v parlamentných voľbách stratili štyri zo sedemnástich poslaneckých miest. Za pozornosť stojí skutočnosť, že luxemburský parlament má iba 60 členov. tabeľka Luxembursko – fakty Rozloha: 2586 km2 Počet obyvateľov: 454 000 Priemerná dĺžka života: 74,5 roka muži / 81 rokov ženy Hlavné mesto: Luxemburg Politické zriadenie: konštitučná monarchia Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 1 600 000 Sk Nezamestnanosť: 4,1 percenta Hlavný vývozný artikel: strojárske zariadenia, sklo, oceliarske výrobky Medzinárodné smerové telefónne číslo: 00352 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
