Zápas o politické prežitie

Tento týždeň sa v litovskom Sejme začína proces odvolania prezidenta Rolandasa Paksasa. Pod rezolúciu požadujúcu začatie procesu impeachmentu sa už podpísalo viac než päťdesiat poslancov, hoci zákon požaduje iba tridsaťšesť.
Počet zobrazení: 1608
7-m.jpg

Tento týždeň sa v litovskom Sejme začína proces odvolania prezidenta Rolandasa Paksasa. Pod rezolúciu požadujúcu začatie procesu impeachmentu sa už podpísalo viac než päťdesiat poslancov, hoci zákon požaduje iba tridsaťšesť. Parlamentná vyšetrovacia komisia potvrdila obvinenia, ktoré litovská tajná služba proti nemu vzniesla. Podľa nich sa jeho poradcovia, predovšetkým Remigius Ačas a hlavný sponzor volebnej kampane, ruský milionár Jurij Borisov, snažili ovplyvňovať rozhodnutia o obsadení dôležitých postov týkajúcich sa bezpečnosti štátu. Išlo najmä o šéfa litovskej tajnej služby, bývalého opozičného politika Mečysa Laurinkusa. Poradcovia mali ďalej v rozpore so zákonom ovplyvňovať privatizáciu litovských podnikov. Z prezidentskej kancelárie unikali informácie, ktoré sa týkali aktivít polície. Vyšetrovanie potvrdilo, že Paksas ohrozuje bezpečnosť Litvy, hoci nepotvrdilo existenciu záväzkov, ktoré mal poskytnúť svojim sponzorom. Správa komisie ovplyvnila aj doterajší postoj sociálnodemokratického premiéra Algirdasa Brazauskasa. Rozhodol sa Paksasa obetovať a vyzval ho, aby podal demisiu. Požadujú ju aj biskupi katolíckej cirkvi, ktorá je v krajine najsilnejšia. Paksas sa tak ocitol v úplnej politickej izolácii. Nič už nebránilo tomu, aby litovský Sejm potvrdil výsledky správy komisie a uznal prezidenta vinným z ohrozovania bezpečnosti štátu. Podozrivé kontakty Paksas pred ústavným súdom čelí obvineniam z protiústavného priznania litovského občianstva Borisovovi. Tento majiteľ firmy Avia Baltika, ktorý žije v Litve už 40 rokov, sa litovského občianstva v roku 2002 vzdal, aby mohol získať ruské. O dva dni po Paksasovej inaugurácii ho však získal znova. Okrem toho je obvinený z ďalších piatich narušení ústavy a prezidentskej prísahy. Paksas odmieta podať demisiu a ignoroval aj parlamentnú komisiu, lebo ju obviňoval zo zaujatosti. Borisov do Paksasovej kampane investoval približne sumu v hodnote 20 miliónov korún, neoficiálne dohady hovoria až o šiestich miliónoch amerických dolárov. Na kampani sa spolu s ním mal podieľať ruský ropný koncern Lukoil, ktorý má záujem o rafinériu ropy v Mažejkách a monopolný výrobca a distribútor elektrickej energie v Rusku RAO JES. Tento koncern sa zas uchádza o vodnú elektráreň pri Kaunase a tepelnú v Mažejkách. Borisovova firma, zaoberajúca sa rekonštrukciou vrtuľníkov Mi-17, je podozrievaná z obchodných kontaktov so Sudánom, na ktorý sa vzťahuje embargo pre podozrenia z podpory terorizmu. Keď Laurinkus v marci 2003, mesiac po inaugurácii, informoval Paksasa o Borisovových podozrivých aktivitách, ruský podnikateľ okamžite varoval spolupracovníkov, že jeho telefón je odpočúvaný. Prezidentov poradca pre otázky národnej bezpečnosti Remigius Ačas je zas obviňovaný z kontaktov s ruským podsvetím. Tieto obvinenia stačili poslancom na to, aby iniciovali procedúru odvolania prezidenta. Paksasovi priťažilo aj to, že sa nedokáže od Borisova dištancovať. Správa komisie však zároveň vzbudzuje pochybnosti. V niektorých bodoch sa opiera o domnienky a predpoklady. Nedokázala napríklad prepojenie ruskej reklamnej agentúry Almaks, ktorá Paksasovu kampaň realizovala, s ruskými špeciálnymi službami. Iná vec je, či sú takéto obvinenia vôbec dokázateľné. Komentátor litovských novín „Respublika“ Vytautas Bruveris poukazuje na to, že Borisova vyznamenal aj Paksasov predchodca vo funkcii prezidenta Valdis Adamkus. Prezidentovi verní Pred vypuknutím aféry bol Paksas najpopulárnejším politikom v Litve. V priebehu niekoľkých týždňov klesla jeho popularita zo 64 na 25 percent. Proti nemu vypukli demonštrácie. Počas svojho dvojtýždňového turné po litovských mestečkách a dedinách, považovaného za prípravu na predčasné prezidentské voľby, však zmobilizoval svojich priaznivcov. Okrem Liberálnodemokratickej strany, ktorej je zakladateľom, ho podporuje Volebná akcia Poliakov v Litve. Táto najsilnejšia menšina má najhoršie sociálne postavenie, lebo žije prevažne v poľnohospodárskych regiónoch. Tamojší Poliaci slabo ovládajú litovský jazyk, v 80. rokoch sa obávali litovského nacionalizmu a preto ich časť podporovala zachovanie ZSSR. Paksasa podporuje aj odborový zväz Solidarumas (Solidarita) a šéfka ľavicovej strany Nová demokracia Kazimiera Prunskiene, bývalá premiérka z rokov 1990 – 1991. Počas invázie špeciálnych jednotiek OMON vo Vilniuse čelila obvineniam zo spolupráce s KGB, ktoré príliš nedokázala vyvrátiť, a musela z funkcie odísť. Paksasa volili najmä chudobné a menej vzdelané vrstvy, sklamané z politiky ľavicových i pravicových strán. Imponuje im jeho razancia, napríklad v otázke reštitúcie pôdy, a volanie po „zavedení poriadku“. Zvolenie Paksasa bolo vzburou proti súčasnému establishmentu. Národným hrdinom sa stal v novembri 1999, keď ako premiér odmietol podpísať dohodu o predaji ropnej rafinérie Mažejkiu Nafta americkému koncernu Williams za pre Litvu nevýhodných podmienok. Vtedy musel odstúpiť, ale prevzatie rafinérie prinieslo Litve straty. Americký investor sa z nej neskôr stiahol. Nejasná karta Prehlbovanie krízy hrá do karát novozaloženej Strane práce. Jej lídrom je ruský milionár Viktor Uspaskich, majiteľ firmy, ktorá dováža do Litvy ropu a plyn z Ruska. Každý týždeň získava 4 percentá voličov a v súčasnosti má najvyššie preferencie. Môže zamiešať karty, lebo hoci spočiatku Paksasa ostro kritizovala, minulý týždeň ho začala podporovať. Pod tlakom médií síce stanovisko vzápätí zmenila, ale nie je vylúčené, že sa Paksas môže stať jej tromfom v predvolebnej kampani. Kauza značne polarizuje litovskú spoločnosť, za odchod prezidenta je takmer 60 percent voličov, proti necelých 40. Na podporu Paksasa zaplatil Borisov vydanie mimoriadnych novín, ktoré vyšli na litovské pomery v astronomickom náklade 1,2 milióna kusov. Šéfa tajnej služby Laurinkusa obviňujú zo zodpovednosti za smrť 13 Litovcov, ktorých 13. januára 1991 zabili sovietske špeciálne sily pri televíznej veži vo Vilniuse. Samotné články boli vyrobené v Rusku, niektoré pochádzajú z dielne krajne pravicových novinárov. Príznačné pre súčasnú atmosféru v krajine však je, že litovská štátna pošta tieto noviny odmietla distribuovať. Komplikácie pred vstupom Cieľom poslancov je, aby sa podarilo ukončiť procedúru odvolania prezidenta, ktorá môže trvať aj pol roka, a uskutočnenie predčasných prezidentských volieb, ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2004. Na odvolanie prezidenta je potrebných 85 hlasov. Premiér Brazauskas ešte nedávno tvrdil, že ich bude dokonca 90. No ukázalo sa, že 30 z 53 poslancov jeho sociálnych demokratov nemá na túto otázku rovnaký názor a obvinenia proti prezidentovi považuje za neadekvátne. Hoci kauza nemôže ohroziť vstup Litvy do EÚ, môže oslabiť jej dôveryhodnosť. Tú Litva ako najchudobnejšia krajina spomedzi desiatky budúcich členov únie potrebuje ako soľ. Parlamentná komisia na kontrolu tajných služieb potvrdila dohady, že ruská mafia, prepojená na špeciálne služby RF, chce využiť protekciu predstaviteľov moci, aby si posilnila pozície v Litve, ktorá je pred vstupom do EÚ. Landsbergis hovorí o hre ruských tajných služieb. Litovskú tajnú službu na podozrivé obchody šéfa Avia Baltiky upozornili ich americkí kolegovia. Paksas sa pokúšal zachrániť práve pomocou „americkej karty“. Navštívil litovské jednotky v Iraku, namiesto Ačasa sľuboval prijať za poradcu občana USA Linasa Kojelisa, ktorý pracoval v administratíve prezidenta Ronalda Reagana. Americká strana mu však naznačila, aby svoju pripravovanú návštevu vo Washingtone zrušil. K vnútropolitickej sa tak pripojila aj medzinárodná izolácia. Ruskí politici sa k litovskej afére nevyjadrujú, moskovskí novinári však tvrdia, že je to súčasť plánovitého vytláčania Ruska z postsovietskeho priestoru. Paksas má šance na znovuzvolenie. Po vydaní mimoriadnych novín sa však dostal do úplnej závislosti od Borisova. V prípade opätovného úspechu by sa svojim sponzorom už v každom prípade musel „odvďačiť“. Jeho kauza sa stala súčasťou novej mocenskej hry medzi Ruskom a USA. Ako sa ukazuje na Litve, ani jedna strana si v nej veľmi nevyberá prostriedky. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984