Luxembursko hostí najväčšiu výstavu fotografií
Clervaux je malé luxemburské vidiecke mestečko obklopené horami s dominantou stredovekého zámku. Práve v ňom sa nachádza dnes najväčšia výstava fotografií, ktorú v roku 1955 zorganizoval pre Múzeum moderného umenia v New Yorku americký fotograf luxemburského pôvodu Edward J. Steichen. Výstava s názvom Ľudská rodina pozostáva z 503 exponátov, ktoré vyhotovilo 273 fotografov zo šesťdesiatich ôsmich krajín sveta. Projekt začal Steichen pripravovať v roku 1951 v časoch studenej vojny, keď už bolo jasné, že svet je opäť rozdelený na dva antagonistické tábory a že ani milióny mŕtvych nedávno skončeného svetového vojnového konfliktu nepriviedli ľudstvo k rozumu a mierovému spolunažívaniu. Vtedy už 72-ročný, uznávaný piktorialista Steichen, ktorý sa fotografiou zaoberal od roku 1895, vyzval všetkých fotografov sveta, či už amatérskych, alebo profesionálnych, aby sa proti novému rozdeleniu sveta pokúsili čeliť spoločným mamutím projektom, ktorého ústrednou témou by bola viera v rozum človeka ako kontrast proti sile zbraní. Stretol sa s ohlasom, aký ani sám nečakal. Na jeho stole sa zhromaždilo viac než dva milióny exponátov, z ktorých najskôr vytriedil desaťtisíc, aby nakoniec usporiadal najväčšiu výstavu sveta, na ktorej 503 fotografií roztriedil do tridsiatich siedmich celkov. Ich názvy – Vojna a mier, Sila vzdelania či Deti – korešpondujú s ústredným posolstvom výstavy. Steichen a jeho priaznivci chceli skrátka politikom ukázať, že namiesto príprav na ďalšiu vojnu si želajú trvalý mier. V čase, keď americká verejnosť začínala chápať nebezpečenstvo mccarthyovského šialenstva išlo o mimoriadne aktuálne posolstvo, ktorého pozitívne prijatie umocňoval aj fakt, že výstava sa konala v svätostánku americkej i svetovej kultúry, v newyorskom Múzeu moderného umenia. Záujem o výstavu bol taký obrovský, že Steichen sa rozhodol obísť s ňou svet. Po ukončení svetového turné v roku 1964, potom ako výstavu videlo vyše deväť miliónov návštevníkov, požiadal Steichen o premiestnenie svojho „najdôležitejšieho životného diela“ do Luxemburska. V Clervaux potom so svojimi kolegami ešte deväť rokov, až do svojej smrti, pracoval na reštaurácii fotografií, ktoré poznačil zub času i dlhá cesta. Dnes si však Luxemburčania i turisti môžu najväčšiu výstavu fotografií na svete prezrieť v pôvodnej kráse. A napriek tomu, že mnohé exponáty možno v súčasnosti vnímať už skôr ako historický dokument, aktuálnosť posolstva výstavy zostáva zachovaná. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
