Irán pod drobnohľadom

V stredu 26. novembra zomrel vo veku 76 rokov bývalý šéf iránskeho súdnictva ajatolláh Chalchali, známy ako „vešajúci sudca“. Prezývku si získal krátko po islamskej revolúcii v roku 1979, keď bol zvrhnutý šach Reza Pahlaví. Chalchali ako hlavný prokurátor, neskôr sudca, poslal na smrť stovky ľudí. Nariadil popravy mnohých úradníkov, členov šachovej tajnej polície a všetkých odporcov islamskej revolúcie. Z funkcie ho nakoniec prepustil vodca revolúcie ajatolláh Chomejní pre sťažnosti na jeho rozsudky. V súčasnosti existuje v Iráne relatívna sloboda tlače a prejavu, hoci novinári zďaleka nie sú v ľahkej situácii. Amnesty International zaznamenala niekoľko prípadov pozastavenia vydávania tlače, ale aj uväznenia novinárov na základe vágnych obvinení. Irán a USA vedú zápas o pravdu vo veci iránskeho nukleárneho programu a ľudských práv. Irán tvrdí, že USA a Kanada predložili 21. novembra 2003 rezolúciu o porušovaní ľudských práv na jeho území práve preto, že zlyhali ich snahy a tlaky na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby postúpila spis o nukleárnom programe Iránskej republiky Bezpečnostnej rade OSN. Kanada nedávno výrazne obmedzila diplomatické styky s Iránom a situácii neprospela ani smrť kanadsko-iránskej fotografky Sahry Kazemiovej, ktorá bola držaná pod dohľadom v Iráne. Irán vyhlasuje transparentnú politiku v sfére nukleárneho programu a ľudských práv. USA ho však podozrievajú z tajnej výroby nukleárnych zbraní a obviňujú krajinu z porušovania ľudských práv. Práve túto druhú oblasť skúmal špeciálny vyslanec OSN pre slobodu názoru a prejavu Ambeji Ligabo počas svojej návštevy začiatkom novembra. Sústredil sa na ľudské práva všeobecne, slobodu tlače a v rámci svojho výskumu navštívil rôzne iránske úrady aj viacerých politických väzňov. Stretol sa s Abdulláhom Naserim, riaditeľom Tlačovej agentúry Iránskej republiky, ktorý skonštatoval, že súčasné podmienky v oblasti tlače a iných masmédií sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zlepšili. V oblasti slobody prejavu však naďalej ostávajú mnohé obmedzenia, ktorým sa Ligabo venoval na stretnutí s iránskym prokurátorom Mortazavim. Ten vyhlásil, že neobmedzená voľnosť neexistuje. Tlačové delikty sú podľa neho v iránskom systéme riešené transparentne a spravodlivo. K problému sa vyjadril aj viceprezident pre právne a parlamentné záležitosti Mohammad-Ali Abtahi: „Islam je náboženstvo slobody a mieru, ktoré nenarúša princípy ľudských práv.“ Pri rozhovore s vyslancom OSN Abtahi poukázal na fakt, že moslimskí intelektuáli sa už veľmi dlho snažia odstrániť z islamu extrémistické názory a vyjadrujú svoje obavy nad expanziou Talibanu vo vnútri aj mimo krajiny. Abtahi dodal, že vláda prezidenta Chatámiho sa usiluje chrániť ľudské práva, pretože chápe, že každé náboženstvo, ktoré by bolo proti základným slobodám, bude odstránené z politickej a rovnako aj sociálnej scény. „Dnes sa iránsky národ sám dožaduje reforiem a toto je jedným z najväčších úspechov Iránu,“ povedal na záver. Ambeji Ligabo ocenil snahu iránskej vlády chrániť ľudské práva a vyjadril spokojnosť s rokovaniami s predstaviteľmi v Teheráne. Zdôraznil však, že získal mnoho rôznych sťažností na porušovanie ľudských práv od reformných aktivistov, novinárov a spisovateľov. Predniesol požiadavku, aby prepustili všetkých, ktorí sú držaní za tlačové delikty. Záverečná správa o porušovaní práv v Iráne bude zverejnená v marci 2004 a Komisia OSN pre ľudské práva ju vezme do úvahy pri rozhodnutí o rezolúcii o Iráne. Na margo nedávnej rezolúcie iniciovanej Kanadou a USA sa Teherán vyjadril, že všetky obvinenia proti Iránu sú výsledkom dominancie Spojených štátov nad svetovými organizáciami a ich cieľom je vytvoriť tlak na Iránsku islamskú republiku. Iránska vláda tvrdí, že od islamskej revolúcie bola krajina ustavične terčom opakovaných obvinení, pri ktorých boli ľudské práva skôr zámienkou ako podstatou.