Kto proti Bushovi?
Ak by existoval Boh a chcel by na americkú politickú scénu zoslať potopu za jej protiprávnu, nespravodlivú, a preto amorálnu vojnu proti Iraku, darmo by hľadal desať spravodlivých amerických politikov, ktorí nepodľahli Bushovmu pseudopatriotizmu. Ak by Boh existoval, našiel by však predsa len jedného politika, ktorý by si zaslúžil onú povestnú biblickú archu, aby Božiemu trestu unikol. Je to Howard Dean – jediný politik, ktorý Bushovu agresiu voči Iraku spochybňoval už od začiatku. Boh asi neexistuje alebo má prinajmenšom americkú zahraničnú politiku na háku, a tak potopa napriek americkej ignorancii Kjótskeho protokolu nezasiahne Capitol Hill, ale kvôli Antarktíde celú Zem. To však neznamená, že neexistuje šanca na spravodlivosť a lepšiu perspektívu pre americký národ. Predstavujú ju nadchádzajúce prezidentské voľby. No a muž, ktorý má najväčší morálny nárok poslať Busha na smetisko dejín, je po udalostiach minulého týždňa zároveň aj najnádejnejším prezidentským kandidátom demokratov. Za Howarda Deana sa totiž postavil aj jeden z najvplyvnejších politikov Demokratickej strany Al Gore. Cyklistický chodník autostrádou k politickej kariére Je paradoxné, že na prvý pohľad sa dáta životopisu Howarda Deana priveľmi nelíšia od tých Bushových. Aj Howard Dean (1948) sa narodil na severovýchode USA, v New Yorku, v bohatej rodine, kde o peniaze vďaka povolaniu jeho otca – makléra na Wall Streete – nebola núdza. Aj Howard Dean v druhej polovici šesťdesiatych rokov navštevoval univerzitu v Yale, podobne ako George W. Bush. Kým však súčasný americký prezident sa po krachu svojich pochybných ropných podnikateľských aktivít len viezol na vlne rodičovských konexií, v porovnaní s ním je Howard Dean skutočný selfmademan. Zo začiatku síce kráčal v šľapajach svojho otca a po absolvovaní Yale vzal miesto makléra na Wall Streete, no keď zistil, že táto práca ho jednoducho nebaví, mal tú odvahu zavesiť kariéru obchodníka na klinec a začať odznova. Rozhodol sa pre medicínu. Po ukončení štúdia si spolu so svojou ženou otvoril ordináciu v Shelburne, v štáte Vermont. Už počas štúdia ho oslovila politika. V roku 1980 pracoval ako dobrovoľník v tíme demokrata Jimmyho Cartera, ktorého názory sa dodnes prejavujú v Deanovom politickom „rukopise“. Jeho prvým samostatným politickým činom však bol boj o cyklistický chodník popri jazere Champlain. Získavanie podpory občanov, vysvetľovanie svojej politickej filozofie poznačenej Carterovým environmentalizmom sa mu očividne zapáčilo. A evidentne aj jeho publiku. Zvolením za poslanca vo vermontskom parlamente v roku 1982 odštartoval Howard Dean svoju profesionálnu politickú kariéru. Úspech v boji o chodník pre cyklistov sa pritom pre jeho politické ambície ukázal hotovou autostrádou. V roku 1986 už sedí v kresle viceguvernéra a v roku 1991, po smrti guvernéra Richarda Snellinga, sa stáva guvernérom. Vermontský Cartero-Clinton Republikán Snelling nezanechal svojmu demokratickému následníkovi politické dedičstvo, nad ktorým by bolo hodno jasať. Nijaká truhla so zlatými dukátmi, naopak, štátna pokladnica Vermontu zívala prázdnotou a deficit štátneho rozpočtu predstavoval v štáte so 600 tisíc obyvateľmi neuveriteľných 64 miliónov dolárov. Zo skrine vypadávali kostlivci v podobe znečisteného ovzdušia, veľkého množstva detí bez zdravotného poistenia, o rovnoprávnosti homosexuálnych menšín sa nedalo hovoriť ani v teoretickej rovine. Dean sa týmto výzvam postavil čelom a za dvanásť rokov svojho pôsobenia v úrade, implementáciou kombinácie Carterovej a Clintonovej politiky, dokázal vo Vermonte niečo podobné ako títo dvaja veľkí muži americkej politickej histórie. Svojou carterovskou politikou, založenou na obhajobe práv drobných ľudí proti záujmom korporácií a priemyslu, dokázal znížiť znečistenie ovzdušia. Presvedčil ľudí, že môcť dýchať čistý vzduch je viac, ako sa tešiť z bankoviek napáchnutých sadzami z komínov tepelných elektrární a priemyselných gigantov – vo Vermonte sú jedny z najtvrdších ekologických zákonov a tento štát patrí k lídrom v boji proti ortuťovým výparom. Vďaka Deanovi a jeho subvencionalistickej politike železníc – opäť rukopis Jimmyho Cartera – je Vermont jedným z mála amerických štátov, kde sa na cestu do roboty oplatí viac sadnúť do vlaku než do auta. Je však pozoruhodné, že Dean svoje environmentálne ťaženie dokázal skĺbiť s clintonovským hospodárskym úspechom. Štátny rozpočet Vermontu dokázal vytiahnuť zo 64–miliónového deficitu na súčasný prebytok. Dvakrát počas svojho pôsobenia v úrade znížil dane z príjmu a napriek tomu je v štátnej pokladnici dosť peňazí na zdravotné poistenie všetkých detí do 18 rokov. Clintona pripomína Dean aj svojou na americké pomery doslova revolučnou podporou homosexuálne orientovaných párov. Vo Vermonte, ako v prvom štáte USA, majú spoločné domácnosti gejov a lesieb temer rovnaké práva a povinnosti ako zväzky partnerov opačného pohlavia. Vermontský Cartero-Clinton sa Deanovým spoluobčanom evidentne páči – v roku 2000 ho zvolili opäť do guvernérskeho kresla. Totálny iracký antibushizmus Ako keby nestačilo, že Howard Dean dokázal podobné východiská z detstva a mladosti pretaviť do totálneho protikladu Bushovej texaskej politiky vo Vermonte, tento politik bol ako jediný schopný poukázať aj na fatálne omyly zahraničnej politiky súčasného prezidenta. ,,Je to jediný nádejný kandidát, ktorý dokázal správne posúdiť Bushovu politiku voči Iraku,“ povedal vo svojom prejave Al Gore, keď sa rozhodol podporiť Howarda Deana v jeho súboji o prezidentské kreslo. Mal pravdu. Howard Dean ako jediný politik tvrdil, že ,,Irak napriek neľudskosti režimu Saddáma Husajna nepredstavuje pre USA takú hrozbu, ktorá by oprávňovala Ameriku vojensky zasiahnuť“. Tvrdo kritizoval Bushovo lživé tvrdenie, že Irak nakúpil v Nigeri urán. Zároveň žiadal od amerického prezidenta vysvetlenie, prečo jeho administratíva prezradila médiám fakt, že žena veľvyslanca Josepha Wilsona, ktorý Bushovo klamstvo odhalil, je agentkou CIA. Na Deanovej webovej stránke je 16 nepríjemných otázok, v ktorých sa pýta na klamstvá Bushovej administratívy o údajnej existencii irackého nukleárneho programu či neexistujúceho prepojenia medzi al-Káidou a režimom Saddáma Husajna. Dean nielen Busha kritizuje, ale ukazuje aj východiská zo slepej uličky, do ktorej USA zaviedla arogantná a ignorantská politika súčasného prezidenta. Spolupráca s medzinárodným spoločenstvom a znovuobjavenie OSN sú mantrou Deanovej zahraničnej politiky. Deanova archa, gitara a záchrana Ameriky Keďže politika je – nielen v USA – o peniazoch, rozhodujúcim faktorom, či Dean dokáže poraziť Busha v súboji o prezidentské kreslo, bude suma, ktorou bude Howard Dean disponovať, aby presvedčil Američanov o správnosti svojich politických ideí. Dean to vie a na uskutočnenie svojho politického sna siahol aj po gitare. V Los Angeles, v Mekke americkej kultúry, sa jedného dňa chodcom naskytol ráno zvláštny pohľad – prezidentský kandidát Howard Dean hral beatlesácke balady a do svojho puzdra na gitaru zbieral príspevky na svoju prezidentskú kampaň. Okrem takejto zábavnej vložky, ktorá zvyšuje Deanov imidž, stavil nádejný prezidentský kandidát na internet. Len medzi aprílom a júnom tohto roku nazbieral 7,6 milióna dolárov, pričom temer polovicu tejto sumy sa mu podarilo získať za osem dní. Na internete ponúka Američanom jedinečnú šancu, ako dostať Busha z úradu. ,,Stojí Vám sto dolárov za to, aby Bush odišiel?“ pýta sa a počíta, že ak sa nájdu aspoň dva milióny Američanov, ktorí mu prispejú stovkou, tak sa mu podarí na kampaň zozbierať viac než je Bushova cieľová suma. Deanovi jeho matematika zatiaľ vychádza. Nielenže je demokratickým kandidátom disponujúcim najvyššou sumou finančných prostriedkov, ale navyše vedie aj rebríčky popularity medzi demokratmi. Jeho najväčším vnútrostraníckym rivalom bude zrejme generál Wesley Clark. Dean však aj jeho v poslednom prieskume CNN hravo porazil. Spomedzi ôsmich demokratických kandidátov získal 25 percent, kým bývalý generál skončil na druhom mieste so 17 percentami. Či tieto šance dokáže pretaviť aj do volebného úspechu, sa ukáže už možno za necelého poldruha mesiaca. Už 19. januára sa totiž konajú demokratické primárky v Iowe a o osem dní neskôr v New Hampshire. Ak sa v nich dokáže Dean presadiť, existuje veľká nádej, že práve on zvedie rozhodujúci súboj o budúcu tvár USA s Georgeom W. Bushom. A tak si Bushovi odporcovia hovoria: „Ak by existoval Boh a nemal by na háku, ako bude vyzerať svet v 21. storočí, Deanovi by tú archu pre Američanov v podobe prezidentského kresla mohol poskytnúť. Modlime sa, amen.“
