Reklama
Reklama

Cesta okolo sveta na MFF Bratislava

O tritisíc návštevníkov viac ako minulý rok privítal 5. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorý od 28. novembra do 6. decembra lákal filmových fanúšikov do kinosál Palace Cinemas v bratislavskom Auparku. Rekord 33 tisíc padol napriek tomu, že tento rok sa premietalo v stiesnenejších priestoroch, keďže sa festivalové dianie presťahovalo z Polusu do Auparku, z ôsmich kinosál do piatich, pribudla však špeciálna sála kina Orange IMAX.
Počet zobrazení: 462
10machacek-m.jpg

O tritisíc návštevníkov viac ako minulý rok privítal 5. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorý od 28. novembra do 6. decembra lákal filmových fanúšikov do kinosál Palace Cinemas v bratislavskom Auparku. Rekord 33 tisíc padol napriek tomu, že tento rok sa premietalo v stiesnenejších priestoroch, keďže sa festivalové dianie presťahovalo z Polusu do Auparku, z ôsmich kinosál do piatich, pribudla však špeciálna sála kina Orange IMAX. Pohodliu však nepridali dlhé rady pred pokladňami a miešanie sa festivalových návštevníkov s bežnými návštevníkmi kina Palace Cinemas, ktoré festivalu neposkytlo všetky svoje sály. Nechýbal však bohatý filmový zážitok, a tak si v programe 197 celovečerných, krátkych a veľkoformátových filmov a 57 videoklipov našli svoje tí, ktorí chceli vidieť filmové novinky pred ich uvedením do kín, ale i tí, ktorí chceli vidieť niečo ojedinelé a špeciálne. Návštevníkov pozýval na Námestí SNP pojazdný kinematograf, v Auparku „živé sochy“, nechýbala Papučová noc s najnavštevovanejšími filmami, párty s filmovou hudbou a koncert českej kapely Mňága a Žďorp. Sladký život v Auparku Prestíž festivalu nerobí len jeho návštevnosť a ponuka, ale i hviezdy. Do Bratislavy pricestovala legenda strieborného plátna Anita Ekbergová, ktorej misiou bolo uviesť obnovenú verziu slávneho taliansko-francúzskeho filmu Sladký život pri príležitosti 10. výročia Felliniho smrti. Potom, čo jej prisľúbili špeciálny apartmán, veľké zrkadlo, typickú južanskú stravu a zasypali ju červenými ružami, Anita na projekciu do Auparku pricupkala v novembrovej zime v čiernych šľapkách na opätku. Nechápavci však krútili hlavou len dovtedy, kým pochopili, že pre herečku s dlhými blond vlasmi, zlatými šperkami ani štyri desaťročia po premiére La dolce vita nepadla posledná klapka filmu. Napriek tomu však zdôraznila novinárom, že to bol Fellini, kto z nej spravil hviezdu. Aj keď 72-ročná herečka, ktorá má na konte viac ako 70 filmov a mnoho slávnych milovníkov zo strieborného plátna a je stále vydatá za muža, ktorý je od roku 1970 nezvestný, má ťažké srdce na novinárov, prekvapivo im poprezrádzala aj ďalšie pikošky zo svojho života. Závratný úspech Sladkého života, kritizujúceho morálku rímskej smotánky, vraj nikto nečakal. „Na premiére ľudia Fellinimu pľuli do tváre, ešte šťastie, že som nestála blízko neho,“ tvrdí herečka o filme, ktorý vyvolal veľký škandál a postavil sa proti nemu aj Vatikán. „Dnes nemáme ani dosť dobrých scenáristov, vo filmoch je priveľa násilia, nahoty, erotiky a primálo romantiky,“ sťažovala sa hviezda, ktorá už dnes do kina nechodieva, stačí jej zásoba videokaziet. Na záver Ekbergová konštatovala, že sa jej na Slovensku páčilo. Keď tu bola naposledy v máji 1965, keď si do Bratislavy na obed odskočila z viedenského nakrúcania, pohľad do tváre komunizmu ju vraj dojal k slzám. Novinky spoza hraníc rieky Moravy Priazeň publika na MFF Bratislava si získala jedna z prvých českých a slovenských premiér, čierna komédia Jedna ruka netlieska, ktorá 400 tisíc českých divákov rozdelila na dva tábory. „Ak film vzbudí emócie, je to pre nás satisfakcia,“ tvrdí režisér a scenárista David Ondříček, ktorý dovolil hlavným protagonistom Ivanovi Trojanovi i Jiřímu Macháčkovi „čarbať do scenára“. Dohodli sa, že jeden z nich bude smoliar so srdcom na pravom mieste a druhý úspešný podnikateľ a otec rodiny, čo však v hlave nemá všetko v poriadku. Film mnohí porovnávajú s Ondříčkovými Samotármi, no kým v nich režisér nastavil zrkadlo dnešným mladým ľuďom, v najnovšom diele všetky ich črty doviedol až do krajností. Veľký záujem, ale nakoniec i rozpačité pocity vyvolala dlho očakávaná premiéra filmu Jesenná (zato) silná láska Zity Furkovej. Vo svojom debute dala prvú veľkú príležitosť na filmovom plátne hercovi Jozefovi Vajdovi v role skladateľa, pričom ho nechala zvádzať českou herečkou Ester Geislerovou. Vajdovi to však nevyšlo tak dobre ako skutočnému skladateľovi filmovej hudby Petrovi Mankoveckému, ktorému za inšpirácie rakúskym romantikom Antonom Brucknerom patrí pochvala. Hlavným postavám sa však nepodarilo strhnúť diváka do príbehu o zložitosti vzťahu starnúceho chudobného muža k mladej poetke a veľa nehovorili ani ich dialógy o živote a smrti. Rušivo pôsobili aj vnútorné monológy hlavného predstaviteľa. Nedá sa však povedať, že by Furkovej režisérsky pokus nevyšiel. Príjemne sa jej napríklad podarilo zachytiť atmosféru života v centre Bratislavy, krčmičky, kde sa mihli aj známe osobnosti ako Dušan Mitana či Marián Varga. Film možno ocení užší okruh divákov. Nie je ešte známe, kedy ho uvidia slovenskí diváci, jeho kópia s anglickými titulkami sa však vyberie na púť po festivaloch, napríklad v marci do Prahy. Sériu domácich titulov v utorok odštartovala premiéra stredometrážneho filmu čerstvej absolventky VŠMU Andrey Horečnej Tak dávno som ti nenapísala, nasledoval Blázonko Jara Vojteka s hudbou Požoň Sentimental, či dokument Petra Kerekesa s hudbou Mareka Piačeka 66 sezón. Horúce novinky Strhujúci dej a sugestívnosť hlavnej postavy nechýbali dvom talianskym filmom. Milánskemu režisérovi Gabrielemu Salvatoresovi sa v snímke Nemám strach podarilo podať príbeh očami deväťročného chlapca, podmaľovaný skvelou hudbou. Na rozpálenom juhu Talianska sa odohráva vnútorná dráma chlapca, ktorý objaví väznené dieťa v ruinách starého domu. Michele až neskôr pochopí, že ide o rukojemníka, a chce vyriešiť kruté bezprávie, do ktorého sú zapletení aj jeho najbližší. Morálna dilema dominuje i v príbehu 30-ročnej Giovanny, ktorá vo víťaznom filme z 38. MFF v Karlových Varoch Ferzana Ozpeteka Okno naproti nie je spokojná so svojim životom. Raz jej muž dovedie domov strateného 80-ročného Davida, ktorý jej ukáže, že si život nezlepší ľúbostným dobrodružstvom, ale keď začne robiť to, čo ju baví. Film s nádhernou hudbou sa od februára objaví v slovenských kinách, rovnako aj tragikomický Good Bye, Lenin! Wolfganga Beckera. Hřebejkove Pelíšky pripomína príbeh z čias pádu Berlínskeho múru, kedy po srdcovom záchvate upadne do kómy Alexova matka a zobudí sa až po nástupe kapitalizmu. V záujme zachovania jej zdravia donúti syn celé okolie predstierať, že sa nič nezmenilo. Predpremiéru na festivale mal i skutočný a pôsobivý príbeh z Dublinu polovice 90. rokov 20. storočia, keď bola írska metropola bojiskom „narkobarónov“. Ich najobávanejším súperom nebola polícia, ale odvážna novinárka Veronica Guerin, ktorú vynikajúco stvárnila Cate Blanchett. K odhaľovaniu zločinov ju hnala nielen vyšetrovateľská horúčka, ale i zodpovednosť pred čitateľmi a obyvateľmi Írska, najmä deťmi. Paradoxne však až jej brutálna vražda v roku 1996 rozhýbala rady polície a mnohí zločinci skončili za mrežami. Úvodný i záverečný ceremoniál festivalu patril filmom, ktoré parodovali americkú realitu. Či už to bola Neznesiteľná krutosť bratov Coenovov o rozvodoch a rozvodových právnikov, alebo premiéra príbehu losangeleského súkromného detektíva Mazaný Filip. Film, ponúkajúci plejádu obľúbených českých hercov, v posledný festivalový deň osobne uviedol režisér, rozšafný Václav Marhoul spolu s hlavným predstaviteľom Tomášom Hanákom. Sloboda veľkoformátových filmov Ďalší rozmer filmového plátna divákom na MFF odhalila nová sekcia – Päť premiér veľkoformátových filmov v kine Orange IMAX. Výber bol koncipovaný tak, aby ukázal bohatosť 2D filmov vysokohorských, podmorských, hudobných či adrenalínových, ale i to najlepšie zo súčasnej 2D produkcie. Do bežného programu kina Orange IMAX však bude zaradený iba zatiaľ nezverejnený víťaz diváckeho hlasovania. Pastvou pre oči i uši bola expedícia po všetkých kontinentoch za rozmanitými zvukmi, melódiami a rytmami našej planéty – STOMP uvádza: Rytmus Zeme. Uviedli ju osobne režiséri Steve McNicholas a Luke Cresswell, ktorí pri nakrúcaní zažili veľkú slobodu. „Hollywood sa síce snaží kontrolovať aj 2D, zatiaľ si tu stále môžete nakrúcať to, čo chcete, bez toho, aby vám niekto vnucoval svoje predstavy,“ povedal McNicholas. Výsledkom bolo veľmi blízke stretnutie s bubnovými, perkusiovými a hudobnými skupinami z Brazílie, Japonska, Indie, Južnej Afriky či Anglicka na pozadí nádhernej scenérie. Diváci vďaka novej sekcii prežili nielen zoskok na da Vinciho padáku, výstup na Mont Everest a plavbu búrlivými vlnami oceánov, ale aj vstup do zákulisia koncertov svetových hviezd. Okno do krajín vzdialených Špeciálna pozornosť bola venovaná japonskej a nórskej kinematografii, pričom tieto filmy osobne uvádzali významní kritici z týchto krajín. Novinkami piateho ročníka bolo „to najlepšie“ z krátkych hraných filmov, či sekcia videoklipov od Lyncha až po Šulíka. Porozumieť nórskym filmom na festivale pomáhal riaditeľ Nórskeho filmového inštitútu Jan Erik Holst, podľa ktorého sa nórskemu filmu darí čoraz väčšmi. Aj vďaka parlamentnému podpornému systému kinematografie ročne vyprodukujú okolo 20 celovečerných filmov, tri až štyri dlhšie celovečerné a asi 400 krátkych snímok. Receptom na výrobu filmu je podľa neho i koprodukovanie, čoho dôkazom bola Hudba na svadbu a pohreb. V tejto kombinácii škandinávskej schopnosti rozprávať príbehy a srbskej fantázie s temperamentnou hudbou zohrial srdce hlavnej hrdinky srbský populárny hudobník Goran Bregovič. Japonskú kinematografiu prišla z Tokia do Bratislavy predstaviť kritička Čiseko Tanakaová, ktorá pre slovenské publikum vybrala snímky Tacumi Kumašira. Jej výber erotických filmov sa však nepozdával japonskému veľvyslanectvu na Slovensku, ktoré tieto filmy nepovažuje za reprezentatívne. Koniec dobrý, všetko dobré Napriek tomu, že sa na festivale zúčastnili snímky z celého sveta, v súťažnej sekcii 18 titulov zvíťazil debutujúci český režisér Vladimír Morávek s čiernobielou Nudou v Brne. Porotcov zaujal aj v Číne zakázaný čínsky film Slepá šachta, šťastie mal na poslednú chvíľu zaradený Gori vatra. Víťaz Morávek nesiahol po klasických filmových „prikázaniach“, zaujímala ho skôr autenticita prostredia, zážitkov a esencia nešikovnosti, pretavená do konania hlavných postáv. Neustále prekvapenia a nápady, ktoré vo filme dominujú, ho menia na zvláštnu pseudodokumentárnu tragikomickú grotesku. Radosť tvorcov bola možno aj o to väčšia, že cenu Grand Prix im osobne dávala krásna slovenská topmodelka Adriana Sklenaříková. Okrem toho, že divákom vyrazila dych svojou výškou i krásou, prekvapila i samotných organizátorov. Nemala totiž žiadnu špeciálnu požiadavku či hviezdne maniere. K radosti jej stačilo, že jej organizátori zohnali ešte horúci nový diel Harryho Pottera.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama