Mestské retro/per-spektívy
M. Gažo, Š. Holčík, O. Zinser: Bratislava pred sto rokmi a dnes. PT Albert Marenčin, 2003, 196 strán, cena 259 SK T. Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie. Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, 2003, 137 strán, cena 239 SK L. Šimová, V. Krupa: Piešťany. Pallas 2003, 250 strán M. Lichner zost.: Banská Štiavnica. Svedectvo času. Štúdio Harmony, edícia Genius loci, 2002, 256 strán J. Satinský: Chlapci z Dunajskej ulice. Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, 2002, 128 strán, cena 239 SK J. Satinský: Polstoročie s Bratislavou. Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, 2002, 117 strán, cena 239 SK K. Benyovszky: Malebné zákutia starého Prešporka. Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, 2001, 88 strán cena 195 SK K. Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Preklad M. Takáčová, Vydavateľstvo PT Albert Marenčin, 2001, 96 strán, cena 195 SK P. Salner a kolektív: Taká bola Bratislava. Veda 1991, 199 strán O Slovákoch mávajú cudzinci rôzne predstavy, niekedy zábavné, inokedy povážlivo negatívne a často nesprávne. Predstava, s ktorou bojujeme dlhodobo, je stereotyp, za ktorý v podstate vďačíme vlastným národným buditeľom. Znie: Slováci sú roľníci, ľudia vidieka. Toto účelové, jednostranné a nepravdivé tvrdenie im slúžilo pri hľadaní najčistejšieho ducha národa a jeho prejavov – nachádzali ho v piesňach, rozprávkach, baladách roľníkov a pastierov... Kultúra vidiecka, roľnícka – to bola tá pravá slovenská. Nuž, ich pohnútky chápem a nečudujem sa im: nemali veľa iných možností, veď kultúra miest na našom území mala multietnický a multikonfesijný charakter. To, samozrejme, neznamená, že v nich nebol dostatok Slovákov. Mestá na Slovensku, tak ako v celej centrálnej Európe, sú „deťmi stredoveku“, vznikli predovšetkým počas 13. storočia. Niekedy „na zelenej lúke“, ale častejšie zo starších sídel. Privilégiá panovníkov podmienili ich rozvoj, a tak sa kultúra mesta čoskoro stala opozitom vidieckej. Obyvatelia miest sa od vidieckych líšili zamestnaním, základnou mestotvornou vrstvou boli remeselníci a obchodníci, a s tým bol spojený odlišný spôsob života. Treba podotknúť, že aj obyvatelia mesta často roľníčili a dokonca chovali úžitkové domáce zvieratá priamo v meste (agrárny charakter mnohých mestečiek na Slovensku bol pre ne príznačný). Mešťanmi, plnoprávnymi obyvateľmi boli iba tí, ktorí vlastnili v meste nehnuteľnosť – dom, čo predpokladalo určitú solventnosť. Mnohé mestá na Slovensku založili nemeckí „hostia“, hneď od začiatku sa v nich stretával tento element so slovenským, pridávali sa Maďari, Židia, neskôr prisťahovalci, exulanti či utečenci v podstate zo širokého európskeho okolia. Spoločne tvorili to, čomu sa hovorí mestská kultúra. Tá sa samozrejme členila na subkultúry jednotlivých sociálnych vrstiev a sociálnych skupín, ktoré sa v konkrétnom meste nachádzali. Sociálny a ekonomický aspekt bol v meste rozhodujúci, až potom (ak) prichádzalo hľadisko etnické, hlavne keď podmieňovalo tie dve skôr spomínané... Jednoducho sa tu všetci snažili spolu/vedľa seba žiť v pokoji. Napriek tomu pohľad kamkoľvek do histórie je plný konfliktov (náboženských, mocenských, etnických), hoci keby záležalo na ľuďoch „dolu“, asi by sa im radšej vyhli. Veď žiť každodenný život „na hrane“ sa nedá, aspoň nie dlhodobo. Kultúra mesta bola mnohovrstvovým systémom. Líšila sa v sociálnych vrstvách, čo znamená, že napríklad remeselníci a obchodníci mali životný štýl ako ich kolegovia inde v Európe, trávili voľný čas, vyznávali podobné hodnoty a riadili sa podobnými normami (musíme však zohľadniť časový posun niektorých javov, ktoré spôsobila oneskorená modernizácia u nás). Život v mestách Slovenska o svoju pestrosť prišiel v 20. storočí. Najprv stratil maďarskú, potom židovskú spoluúčasť, neskôr sa sproletarizoval a zruralizoval. Jednotná oficiálne vyznávaná kultúra a jednofarebná ideológia naše mestá temer zunifikovali. Prílev ľudí z vidieka do miest, povestné vyrovnávanie sa dediny mestu, necitlivé zásahy do historických častí miest, šablónovitá nová výstavba – to všetko ovplyvnilo život v mestách a vzťah obyvateľov k nim. Hoci sa dnes neustále hovorí o globalizácii, súčasne prebiehajú úplne protichodné procesy. Skrývajú sa pod pojmom lokalizácia. Takže vlastne dnes žijeme v čase glokalizácie. Presne to vystihuje napríklad vzhľad ulíc: v Bratislave sa McDonald’s „snúbi“ s historickou budovou Slovenského národného divadla, moderná budova Tatracentra prekrýva vinohradnícke domy na Vysokej ulici... Súčasné trendy hľadania odkazov kultúrneho dedičstva v prostredí, ktoré obývame, je akoby hľadaním seba samého – svojej mestskej identity, svojho miesta v lokalite. Hádam každé mesto na Slovensku dnes upiera svoj zrak do minulosti, aby tam za polstoročím násilne zjednotenej šedivosti našlo pomyselnú pretrhnutú niť svojej mnohovrstevnej kultúrnej jedinečnosti. Hľadá, čím bolo zvláštne, čo znamenalo, aby ponúklo svojim obyvateľom možnosť stotožniť sa cez pestrú minulosť s prítomnosťou. Elementy toho, čo sa zvykne nazývať genius loci, môžeme nájsť v každom súčasnom meste na Slovensku (niekde je potrebné snažiť sa viac). Práve tomuto účelu slúžia dnes publikácie – vlastivedné monografie, historické sondy, memoáre, vizualizácie pamätí našich miest. Sú potrebným nástrojom pri vytváraní novej urbánnej identity. Bratislavčania, aj iní milovníci tohto mesta, majú možnosť rozširovať si svoje vedomosti už dlhodobo. Edícia Bratislava – Pressburg vo vydavateľstve PT Alberta Marenčina ponúka rad zaujímavých, obrazovo aj faktograficky príťažlivých titulov. Zatiaľ posledný z tejto edície sa volá Bratislava pred sto rokmi a dnes (M. Gažo, Š. Holčík, O. Zinser). Ako už názov prezrádza, prináša obrazové i textové informácie o vzhľade a živote Bratislavy okolo roku 1900 a v súčasnosti. Paralelné vyobrazenia identických miest , ktoré oddeľuje jedno storočie, dokladajú, akými zmenami prešlo naše hlavné mesto, texty vybraté z Pressburger Zeitung (1900) dobovú atmosféru ešte viac približujú a sto rokov vzdialený život mesta napĺňajú ľudským rozmerom. Verím, že kniha osloví širokú verejnosť, lebo relatívne krátke, informáciami nabité texty „nezdržia“ a vizuálizácia obsahu textov zaujme aj notorických nečítačov. Podobne aj iné mestá Slovenska prezentujú svoju minulosť na stránkach kníh rôznej kvality a formy – obsah býva podobný, aspoň v štruktúre. Na vysokej profesionálnej úrovni je napríklad nová publikácia o Piešťanoch. Autori siahli po overenej obsahovej štruktúre takéhoto druhu publikácií: od najstarších archeologických pamiatok cez prvé historické, písané dokumenty až po nedávnu minulosť „zlatých čias“ medzivojnového obdobia a súčasné premeny mesta – všetko tu nájdete. Množstvo kvalitných fotografií starých i dnešných Piešťan a obsažný, čítavý text – to je kniha, akú si naše kúpele európskeho formátu určite zaslúžili. Knihy o mestách Slovenska ukazujú ich minulosť (vzdialenú i tú nedávnu) a prinášajú tiež ich dnešnú podobu, všímajú si premeny v čase. Pamätníci – z rôznych sociálnych skupín – spomínajú na život v mestských štvrtiach, ktoré dnes už často neexistujú, ponúkajú svoju interpretáciu časti histórie mesta, s ktorou sa čitateľ môže, ale nemusí stotožniť. Práve tá možnosť výberu zo širšej ponuky je pozitívna. Historické priestory miest sú dnes zväčša zreštaurované a chýba im už len jedno – nie sú ešte celkom zažité, resp. zžité s dnešnými obyvateľmi (a naopak). Verejný priestor a jeho využívanie na formálne i neformálne stretávania obyvateľov mesta, to bola jedna z hlavných čŕt mesta. Preto sa v mnohých mestách pokúšajú oživiť mestské korzo, tradíciu plesov, výletných miest či teraz pred Vianocami – zaplniť hlavné námestia vianočnými trhmi. K mestám trhy vždy patrili ako jedno z mestských privilégií. Boli nielen miestom obchodovania, ale aj spoločenského stretávania. Cez vianočný čas si obchodníci vždy prišli na svoje – popredali aj to, čo po celý rok ležalo nepovšimnuté. Ale aj iné podujatia sa v našich mestách zvykli robiť v predvianočnom čase: charitatívne zbierky pre sociálne odkázané rodiny (tzv. Vianočné akcie) – zbieralo sa šatstvo, peniaze... Akoby ľudia pred Vianocami chceli urobiť zadosť aj svojmu svedomiu. Rôznorodé písomne zachytené spomínania na život a vzhľad miest Slovenska môžu dnes poslúžiť v procese identifikácie sa s urbánnym priestorom. Sú jedným zo zdrojov, ale nie jediným. Každý obyvateľ mesta má aj iné podnety a ponuky, ktoré produkujú dnešné urbánne sídla pre potreby svojich obyvateľov. Mestská kultúra a spôsob života už opäť vytvára diverzifikovaný systém subkultúr. Pre každého niečo.
