Milí priatelia aj nepriatelia

prihováram sa Vám v mene celej organizácie Ľudia proti rasizmu. V mene ľudí, ktorí v sebe našli odvahu bojovať proti „chorobe“ zvanej rasizmus. Bojujeme proti nej už viac ako päť rokov. Naďalej budeme vyvíjať aktivity, prostredníctvom ktorých sa budeme stále snažiť 80 % obyvateľstva vysvetliť, že rasizmus je nezmysel. Že predsudky ubližujú každému, kto je ich obeťou, a zabraňujú mu žiť normálnym životom. Ak by ma pred dvoma rokmi niekto nazval rasistkou, urazila by som sa rovnako ako väčšina Slovákov a Sloveniek. Až keď som prišla pracovať do organizácie Ľudia proti rasizmu, zistila som, že som ňou bola. Mala som odpor k tomu, že niekto rozpráva po maďarsky, a moja predstava, že Rómovia len kradnú, nič nerobia a poberajú sociálne dávky vyplýva z toho, čo počúvam celý život okolo seba. Bežne však človeka nenapadne rozmýšľať o tom, že veci sú inak, a pátrať po pravde. Som predsa biela, zdravá, vyrastajúca v normálnom prostredí, rodičia ma dali automaticky do školy, okolie žilo štandardným spôsobom. Nikdy som sa nestretla s predsudkami ani odmietaním voči mojej osobe, tak prečo by ma mal zaujímať nejaký rasizmus? Pretože rómske deti, ktoré sa narodili v osade, si to nevybrali. Nevybrali si to, že ich rodičom bude jedno, či chodia do školy, a ani to, ak to ich rodičom jedno nie je, že ich nezoberú do práce preto, lebo sú „iní“. Odmietnu ich, len čo sa zjavia vo dverách, aj keď si telefonicky dohodli, že majú voľné miesto. Za všetky takéto príklady uvediem vetu od jednej vysokoškolsky vzdelanej Rómky. „Niekedy by som si želala, aby boli všetci ľudia slepí.“ Ja by som si to želala tiež a nielen preto, aby rodičia, ktorí si adoptovali rómske dieťa z detského domova, nemuseli takéto dieťa vracať späť kvôli predsudkom a nenávisti celej dediny. Napriek aktívnemu pôsobeniu ĽPR prostredníctvom mediálnej prezentácie, kampaní, verejných akcií, informačných materiálov, oslovovania škôl, aktivistov, štátnej správy a mnohých ďalších, prostredníctvom aktivít počas Európskeho týždňa proti rasizmu, napriek spolupráci s políciou, vládou, ministerstvami, poskytovaniu pomoci prostredníctvom infolinky či montoringu neonacistov a nepriek poskytovaniu pomoci ich obetiam nás aj v novom roku stále čaká obrovský kus práce. Veríme, že sa nám opäť podarí aj s Vašou pomocou urobiť našu spoločnosť oveľa tolerantnejšou! Marcela Piloušková Ľudia proti rasizmu