Zvyky a tradície moslimov
Narodenie dieťaťa Len čo pôrodná asistentka skončí svoju prácu pri pôrode, do pravého ucha dieťaťa sa zašepká výzva k modlitbe a do ľavého začiatok modlitby. Plný text výzvy k modlitbe, začínajúci slovami „Boh je veľmi veľký“, a začiatok modlitby v mešite je tá istá formulka s dodatkom „Hľa, bohoslužba je pripravená“. A tak prvé slovo, ktoré dieťa počuje, je Boh, takže moslim začína svoj život s dvojnásobnou výzvou, aby ho uctieval. O sedem dní neskôr dostane dieťa meno počas obradu, ktorý sa nazýva akíka. Pozývajú sa naň priatelia a príbuzní a jeho zmyslom je uviesť nového moslima do najbližšieho okolia, v ktorom bude vyrastať, a zároveň mu dať meno. Hlavu dieťaťa ostrihajú dohola. Ostrihané vlásky odvážia a rovnaké množstvo zlata, striebra alebo jeho hodnota v peniazoch sa rozdá chudobným. Obetuje sa zviera - zväčša ovca. Meno sa zvyčajne vyberá medzi menami členov Prorokovej rodiny, ďalších prorokov spomenutých v Koráne alebo veľkých osobností moslimských dejín. Pokiaľ je rodina zvlášť oddaná určitému svätcovi, výber mena môže byť daný predstaviteľovi svätcovej rodiny. V detstve sa konajú dva obrady napriek tomu, že o jednom sa Korán nezmieňuje. Prvý je basmala. Keď je dieťa schopné začať čítať, nie dlho po štvrtých narodeninách, koná sa rodinná slávnosť, pri ktorej má prvú hodinu čítania. Recituje sa basmala. Druhým obradom je obriezka, ktorej sa zvyčajne podrobujú chlapci medzi siedmym a dvanástym rokom, aj keď je dovolené obrezať dieťa sedem dní po narodení. V niektorých častiach islamského sveta podstupujú obriezku aj dievčatá. Pre túto praktiku je náboženské oddôvodnenie slabé a niektorí tvrdia, že vôbec neexistuje. V Indii, Rusku, Číne, Iráne, Afganistane, Turecku alebo Arábii sa nepraktikuje často, a tam, kde sa praktikuje, sa zdá, že je pozostalosťou predislamských obyčajov. Prístup islamu k dieťaťu sa dá zhrnuť do niekoľkých zásad. Existuje Božie nariadenie, že dieťa sa nemôže stať príčinou zatratenia niektorého z rodičov. Rodičia by nemali nijako zatratiť? dieťa. Korán stanovuje určité zásady a s ohľadom na dieťa upozorňuje na isté skutočnosti. Každý jednotlivec, rodič alebo dieťa má priamy vzťah k Bohu a je nezávisle zodpovedný za svoje skutky. V deň posledného súdu nedá dieťa svojmu rodičovi rozhrešenie ani rodič nemôže brániť dieťa. Rodičia majú rozhodujúcu úlohu pri formovaní detskej osobnosti. Dieťa má právo na život a rovnaké životné šance. Uchovanie života dieťaťa je tretie prikázanie islamu. Má mať právo legitimity, teda iba jedného otca, ktorý má zabezpečiť jeho socializaciu, výchovu a celkovú starostlivosť. Zodpovednosť za dieťa a súcit s ním je v prípade, že dieťa nemá príbuzných, záležitosťou celého moslimského spoločenstva, úradníkov a a bežných občanov. Vzťah rodiča a dieťaťa je vzájomný. Tak ako sa rodič stará o dieťa, tak je jeho povinnosťou sa potom postarať o rodičov.
