Reklama
Reklama

Som v tretej fáze – odpočívam

Možno vás označiť za tzv. vyslúžilého politika alebo sa ešte vrátite do politiky? - Určite sa nevrátim. Cítim sa ako šťastný a spokojný dôchodca, pretože ľudský život má tri základné fázy. V prvej sa učíte, aby ste niečo vedeli, v druhej pracujete, aby ste predviedli, že to skutočne viete a máte nejaké výsledky, a v tretej máte už právo venovať sa sebe samému, teda odpočívať. Ja som v tej tretej fáze.
Počet zobrazení: 405
5-m.JPG

Miloš Zeman, bývalý premiér vlády ČR

Možno vás označiť za tzv. vyslúžilého politika alebo sa ešte vrátite do politiky? - Určite sa nevrátim. Cítim sa ako šťastný a spokojný dôchodca, pretože ľudský život má tri základné fázy. V prvej sa učíte, aby ste niečo vedeli, v druhej pracujete, aby ste predviedli, že to skutočne viete a máte nejaké výsledky, a v tretej máte už právo venovať sa sebe samému, teda odpočívať. Ja som v tej tretej fáze. Znamená to, že o politike len čítate? - Prečo by som čítal len, či predovšetkým o politike. Čítam najmä historickú literatúru, literatúru faktu, ale aj beletriu vrátane science fiction. Okrem toho mám chalupu, ktorá bola postavená v roku 1564, v krásnom prostredí Českomoravskej vysočiny, kde v zime absolvujem výlety na bežkách, v lete na bicykli. Hneď za chalupou je druhý najväčší rybník na Vysočine, po ňom jazdím na nafukovacom člne a je mi dobre. Pravda však je, že predtým bolo potrebné absolvovať tie dve fázy, o ktorých som už hovoril. V čom vidíte faktory úspechu sociálnej demokracie pod vaším vedením? Čo ste museli urobiť? - Myslím si, že tie faktory boli tri: potrebujete dobrý program, potrebujete razantnú, nie príliš umiernenú politickú stratégiu a potrebujete výrazné osobnosti. Pretože razantná stratégia sa musí robiť výraznými osobnosťami, zatiaľ čo tá umiernená osobnosti ani veľmi nepotrebuje. Koho môžete okrem seba označiť za razantnú osobnosť súčasnej sociálnej demokracie? - Ako som teraz počul z druhej ruky o razancii slovenských ľavicových politikov, myslím si, že je to Robert Fico. Preto, že je to politický líder, ktorý robí z politiky to, čo má byť? - V každom prípade je to relatívne úspešný politický líder a v politike, ako v ktoromkoľvek inom smere, rozhodujú výsledky. Aj pri programovo orientovaných sociálnodemokratických stranách rozhodujú iba výsledky? - Samozrejme. Nič iné? - Každý neúspech, ako hovoríme my v Čechách, sa dá „obkecať“. Ale normálni ľudia „obkecávanie“ neznesú. Buď výsledky máte, alebo nemáte. Buď postavíte dom a ten dom stojí, alebo postavíte dom, ktorý spadne, alebo dokonca nepostavíte nijaký dom. Murár, ktorý dom nepostaví, sa síce môže vyhovárať na tisíce prekážok, je tu však na to, aby ten dom postavil. Keď to nevie, tak nech ide od toho. Vo vašich očiach teda Slovensko disponuje štandardnou sociálnodemokratickou stranou, ktorá sa volá Smer? - To som nepovedal. Vy ste sa ma pýtali, či je Robert Fico razantný politik. Ja som vám odpovedal kladne. A pokiaľ ide o to, či je sociálnodemokratický politik, to by som musel študovať program Smeru. Priznám sa, že ten program nepoznám, a preto na túto otázku nemôžem odpovedať. Ako si predstavujete budúcnosť slovenskej sociálnej demokracie? - Povedal som, že úspešnosť každej politickej strany je daná kvalitou programov, razantnou stratégiou a kvalitou osobností. A čím viac je v danej krajine sociálnodemokratických strán, tým slabšia je sociálna demokracia. Mnoho našich čitateľov je z Čiech a z prostredia sociálnej demokracie, preto sa spýtame aj za nich: Ktoré hlavné výhrady máte k dnešnej koaličnej vláde v Čechách? Povedali ste, že koaličná vláda je zlým riešením. Čo mal teda víťaz volieb robiť? - Myslím si, že variantom bolo pokračovanie menšinovej jednofarebnej vlády sociálnej demokracie. Tento variant sa osvedčil počas minulých štyroch rokov, a pretože vláda rieši celý rad opatrení exekutívne a nie prostredníctvom parlamentu, čo je asi 80 percent všetkých rozhodnutí prijatých vládou, až tak veľmi neprekážalo, že išlo o menšinovú vládu. Najmä, keď dokázala komunikovať s parlamentnými stranami a ich predstaviteľmi. Toto som od začiatku navrhoval ako alternatívu dnešnej koaličnej vlády. Čo by ste dnes robili inak ako v časoch vášho aktívneho politického pôsobenia? - Každý človek sa dopúšťa chýb a ja som tiež len človek. Napríklad nebolo dobré, keď som v priebehu svojho funkčného obdobia súhlasil so znížením dane z príjmov právnických osôb na 31 percent z vtedajších 38 percent, o to viac dnes nesúhlasím s ďalším znížením na 24 percent. A čo hovoríte na jednotnú 19-percentnú slovenskú daň? Týka sa tak DPH, ako aj dane z príjmov právnických i fyzických osôb. - Je to o miere solidarity v danej spoločnosti. Rovná daň je antisolidárna, takže politické strany, ktoré majú antisolidárny program, ju logicky presadzujú. Skutočné sociálnodemokratické by ju mali odmietnuť, a to predovšetkým preto, lebo výrazne znižuje príjmy do štátneho rozpočtu, a tým zužuje aj objem prostriedkov na sociálnu pomoc. Aj v agende 2010 sa výrazne znižuje horná hranica dane. - Vyspelé krajiny EÚ majú daň z príjmu približne o desať percent vyššiu, ako ju máme my, a to nehovorím o Slovensku. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Slovenská vláda tvrdí, že to robí kvôli zahraničným investorom. - Seriózny zahraničný investor samozrejme zvažuje daňovú záťaž. Ale je to iba jeden z faktorov, ktorý berie do úvahy. Rozhodne však nie je jediný a domnievam sa, že ani dominujúci. Myslíte si, že Slovensko robí nelojálnu konkurenciu krajinám zo strednej Európy tým, že znižuje dane? Nejde o akýsi ekonomický či sociálny dumping? - Takto sa to nedá označovať, pretože každá krajina má právo určovať výšku svojich daňových sadzieb samostatne. Znovu opakujem, veľký vplyv na zahraničné investície to nemá, je to skôr prejav vnútroštátnej ekonomickej politiky, ktorá je vždy, podľa toho, či vládne pravica alebo ľavica, charakterizovaná určitou mierou solidarity. Na rozdiel od progresívnej dane z príjmov, ktorá je solidárna a ktorá je vo väčšine krajín EÚ, tak v tomto prípade ide o antisolidárnu daň. V Čechách sa na rozdiel od Slovenska v súvislosti so vstupom do EÚ prejavuje omnoho väčšia miera euroskepticizmu. - Česi boli vždy skeptický národ, dodal by som zdravo skeptický, takže na tom nevidím nič zlé. Spomeňte si na staré rímske heslo De omnibus es dubitendum – O všetkom treba pochybovať. Práve finišujú predstavy o budúcnosti EÚ. Ste federalista? - Áno, som federalista. Domnievam sa, že budúcnosť EÚ skutočne spočíva v súštátí. Je žiaduce, aby EÚ mala jednotnú zahraničnú i bezpečnostnú politiku. A integračný proces je toho predzvesťou. Ale to je v konflikte napríklad s harmonizáciou daní. - Podobne ako vznikla jednotná mena, tak raz dôjde aj k harmonizácii daní. A mne to prekážať nebude. Naopak, potom si budú jednotlivé krajiny navzájom konkurovať rôznou produktivitou práce a tú harmonizovať nemôžete nijakým nariadením. Viac-menej, pokiaľ nie je harmonizácia daní, tak považujem za celkom legitímne, aby krajiny EÚ využívali rôzne daňové sadzby na presadzovanie svojej politiky. Ako ste vnímali rozličný postoj európskych krajín k irackej kríze? - Vychádzam z českej histórie, či vtedy ešte československej histórie, keď sa preventívnym útokom proti Hitlerovi mohlo predísť druhej svetovej vojne, pričom najvhodnejší čas bol v roku 1936, keď Hitler obsadzoval Porýnie. Z tohto dôvodu preventívna vojna proti nebezpečnej diktatúre nie je nič, čo by ma znepokojovalo. Existuje však rozdiel medzi preventívnym úderom a preventívnou vojnou, ktorú môžete kedykoľvek a komukoľvek vypovedať bez ohľadu na záujmy ostatných. - Bol by som samozrejme rád, keby bola túto akciu voči Iraku odsúhlasila Bezpečnostná rada OSN. Ak však ide o útok voči evidentnej diktatúre, nikto nepochybuje o tom, že Saddám Husajn bol zvlášť krvavý diktátor, tak si myslím, že tá námietka nie je relevantná. Relevantná by bola vtedy, ak by išlo o útok proti demokratickému štátu, ktorý by mal iné názory na niektoré otázky, než iný demokratický štát. Ale to nebol prípad Iraku. Nemyslíte si však, že táto vojna spôsobila skôr opak, ako stabilizovala pomery na Blízkom východe? - Saddám bol zvrhnutý – to je fakt číslo jeden. Bola ustanovená vládna rada – to je fakt číslo dva. Počas jedného roka tam má dôjsť k voľbám – to je fakt číslo tri. Nebol by som netrpezlivý a nečakal by som výsledky okamžite. Všetky výsledky sa dostavujú až s časovým oneskorením. Treba byť trpezlivý, kým sa situácia stabilizuje. Ako sa v kontexte s Irakom pozeráte na európsku zahraničnú politiku – má mať Európa samostatné vojenské sily, nezávislé od NATO, alebo sa má formovať európska nezávislá zahraničná vojenská politika v rámci NATO? - Dnes je NATO tvorené na jednej strane Spojenými štátmi a na druhej strane zhruba osemnástimi ďalšími členmi. Zatiaľ čo symetrickejší model by spočíval v tom, že by ho tvorili na jednej strane Spojené štáty, samozrejme vrátane Kanady, a na druhej strane EÚ. Bolo by to stále NATO, ale tie dva piliere by boli vyvážené. V genealógii vzťahov Spojené štáty a Európa zohrala prvú veľkú úlohu balkánska kríza a ešte dnes sa stále prehodnocujú následky toho, čo sa na Balkáne dialo. Myslíte si, že vtedy bolo rozhodnutie vojenskej intervencie tým správnym rozhodnutím? - Bol som za akciu proti Saddámovi Husajnovi, bol som za akciu v Afganistane, bol som proti balkánskej vojne. Vždy som verejne hovoril svoje dôvody. Podpora kosovských Albáncov vedených tzv. Kosovskou oslobodeneckou armádou otvorila cestu do Európy islamskému fanatizmu, pretože UČK je militantná fundamentalistická organizácia, o ktorej sa tvrdí, že je financovaná z organizovaného zločinu, konkrétne z narkomafie. Nemyslíte si, že celý teroristický fenomén získa na razancii práve vďaka tomu, že nepriateľ je teraz známy, volá sa americko-kresťanská civilizácia? - Chcete povedať, že pred útokom na Irak nemala al-Káida známeho nepriateľa, t. j. Spojené štáty? Ten dôvod nebol taký explicitne vyostrený, ako je dnes. - Chcete povedať, že teroristický útok na dvojičky bol bezdôvodný? Nerozšíril však tento typ vojenskej agresie na Blízkom východe fenomén terorizmu do takej miery, že dnes sa naozaj stáva nebezpečný? - Naopak, oslabilo to základňu teroristických organizácii vrátane al-Káidy, pretože Irak bol teroristický režim, on terorizoval predovšetkým svojich vlastných obyvateľov a susedné štáty, napríklad Kuvajt. Ste politik, ktorému sa podarilo nadviazať dialóg s odborármi vo vašej krajine. A ten nebol v Čechách práve jednoduchý. Ktoré kroky viedli k zblíženiu ľavice a odborov? - Je potrebné, aby odboroví funkcionári mali možnosť pôsobiť v sociálnej demokracii, a to nielen ako radoví členovia, ale aj ako poslanci. To sa aj stalo. Ak totiž chcete niekoho získať, musíte mu dať priestor na uplatnenie. Som veľmi rád, že dnešný predseda odborov je sociálny demokrat. Máte predstavu, prečo sa tento spôsob uplatnenia odborov v rámci ľavice na Slovensku zatiaľ nepodaril? - Áno, ide o neschopnosť tých, ktorí mali tento kontakt zaistiť. Vráťme sa ešte k irackej kríze. Nemáte pocit, že Američania v Iraku vyhrali vojnu a prehrali mier? - V otázkach na irackú krízu som vám jasne povedal svoj názor. Viac-menej si myslím, že musí byť istá proporcionalita. Z hľadiska významnosti a z hľadiska vecí, ktoré môžete reálne ovplyvniť, napríklad v oblasti sociálnej demokracie, by som rád citoval jednu modlitbu, i keď som ateista: Bože, daj mi odvahu, aby som ovplyvňoval veci, ktoré ovplyvňovať môžem. Bože, daj mi pokoru, aby som sa nesnažil ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvňovať nemôžem. Bože, daj mi múdrosť, aby som rozoznal medzi prvým a druhým.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Muránsky a Ivan Štefunko

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama