Najslobodomyseľnejšia krajina únie

Titul článku je asi najvýstižnejšou charakteristikou povesti, ktorú Holandsko právom požíva v očiach zahraničných turistov. Nie je to len pre benevolentnejší prístup k marihuane. Holandský liberalizmus sa prejavuje napríklad aj v prístupe k verejnoprávnemu rozhlasu a televízii. Veľkú časť programov pripravujú totiž predstavitelia rôznych záujmových skupín, pričom niektoré z nich majú aj politické či náboženské ciele. Množstvo vysielacieho času, ktorý tá-ktorá skupina dostane, je potom priamo úmerné počtu členov daného zoskupenia. Slobodomyseľní Holanďania si však svoj liberalizmus museli tvrdo vybojovať. Platí to najmä pre obdobie druhej svetovej vojny, keď sa krajina ocitla pod nemeckou okupáciou. To bol aj dôvod, prečo Holandsko napokon opustilo svoj princíp neutrality a po druhej svetovej vojne sa stalo členom NATO a priekopníkom eurointegrácie. Už v roku 1944 sa zrodil plán Beneluxu, z ktorého sa neskôr vyvinula colná a hospodárska únia medzi Holandskom, Belgickom a Luxemburskom. Holandsko je zároveň aj jedným z najzápalistejších advokátov európskej integrácie, pričom bolo roky známe aj vďaka svojej veľkorysosti voči prisťahovalcom, v dôsledku čoho vyše dva milióny ľudí žijúcich v krajine nie sú rodení Holanďania. O to šokujúcejší bol v krajine zrod fenoménu menom Pim Fortuyn. Päťdesiatštyriročný profesor sociológie založil politickú stranu nazvanú po sebe samom pred všeobecnými voľbami v roku 2000. Politik, ktorý sa netajil svojou homosexualitou, založil svoju politickú agendu na krajne pravicovom extrémizme, zrušení Schengenskej dohody a zastavení prisťahovalectva. Jeho hviezda mohla zažiariť najmä vďaka škandálu, ktorý sa rozpútal v súvislosti s nekvalifikovaným prístupom holandskej vlády k mierovej misii v Bosne. Expertný tím dospel k záveru, že holandská vláda nesie spoluvinu na masakre v Srebrenici, kde v roku 1995 zomrelo niekoľko tisíc moslimských mužov a chlapcov. Holandská vláda podcenila nebezpečenstvo, ktoré tu hrozilo, keď v rámci mierových síl OSN poslala do oblasti len dvesto neozbrojených mužov. Po správe expertného tímu 16. apríla roku 2000 premiér Wim Kok a jeho vláda podali demisiu. O mesiac neskôr sa konali parlamentné voľby. Zlyhanie vlády malo Pimovi Fortuynovi pomôcť len do istej miery, očakávalo sa, že jeho strana skončí v parlamente, ale nedostane sa do vlády. Fortuyn sa však toho už nedožil. Deväť dní pred voľbami, 6. mája 2002, sa stal obeťou atentátu. Jeho vražda ovplyvnila výsledok celých volieb. Listina Pima Fortuyna skončila druhá a stala sa vládnou stranou. Bol to začiatok konca politickej stability v Holandsku. Nová vláda sa udržala len tri mesiace a v októbri padla práve pre rozhádané frakcie v strane Listina Pima Fortuyna. V nových voľbách obhájila svoje víťazstvo Kresťanskodemokratická strana premiéra Jana Petera Balkenendeho. Fortuynovci sa už do vlády nedostali, po dlhých rokovaniach sa konzervatívec Balkenende, inak známy ako dôsledný kalvinista, dohodol s liberálnou Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu a malým zoskupením Demokrati 66. Politickú nestabilitu minulého roku sprevádzala aj nestabilita ekonomická. Nezamestnanosť dosiahla dvadsaťročné maximum, rozpočtový deficit rástol. Nová vláda preto musela siahnuť k nepopulárnym rozpočtovým škrtom v tradične veľkorysej sociálnej starostlivosti. Stálicou na rozbúrenej vnútropolitickej scéne je kráľovná Beatrix, ktorá je na holandskom tróne od 6. apríla 1980. Je veľmi obľúbená a známa svojím vzdelaním a inteligenciou. Študovala právo, sociológiu a dejiny a promovala ako právnička. Napriek tomu, že bulvárna tlač nemá v Holandsku tú tradíciu ako v iných európskych krajinách, holandskí novinári našli aj na nej istú chybičku krásy. Keď sa vo februári 2002 ženil jeden z jej troch synov, korunný princ Willem Alexander, kráľovná nebola svojou nevestou Maximou nadšená. Vyhliadla pre syna švédsku princeznú Viktóriu. Tá ho však odmietla. Nakoniec sa princ oženil so svojou vyvolenou Maximou Zoreguietovou, argentínskou bankárkou. Kráľovnini právnici zostavili pre manželský pár veľmi prísnu manželskú zmluvu, ktorá stanovuje, že v prípade rozvodu pripadnú deti princovi a Maxima sa zriekne svojho titulu. tabuľka Holandsko – fakty Rozloha: 41 526 km2 Počet obyvateľov: 16 151 000 Priemerná dĺžka života: 76 rokov muži / 81 rokov ženy Hlavné mesto: Amsterdam Politické zriadenie: konštitučná monarchia Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 980 000 Sk Nezamestnanosť: 4 percentá Hlavný vývozný artikel: potraviny, chemikálie, ropné produkty, strojárskle výrobky Medzinárodné smerové telefónne číslo: 0031 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.