Reklama
Reklama

Holanďania neustále bojujú s morom

Neúnavný boj človeka s prírodou je neodmysliteľnou súčasťou holandskej histórie. Problémom krajiny sú jej geografické podmienky – najvyšší kopec v Holandsku má 400 metrov, množstvo miest sa nachádza pod úrovňou mora, záplavy patrili v minulosti ku každoročnému holandskému rituálu.
Počet zobrazení: 642

Neúnavný boj človeka s prírodou je neodmysliteľnou súčasťou holandskej histórie. Problémom krajiny sú jej geografické podmienky – najvyšší kopec v Holandsku má 400 metrov, množstvo miest sa nachádza pod úrovňou mora, záplavy patrili v minulosti ku každoročnému holandskému rituálu. Obyvatelia týchto nížinatých oblastí v snahe uchrániť sa pred veľkou vodou si stavali domy na umelých násypoch, tzv. terpenoch. Už na prelome 16. a 17. storočia však prišli na dômyselný spôsob, ako si zobrať od vody naspäť to, čo im vzala, a začali veternými mlynmi vysúšať pôdu. Neskôr veterné mlyny nahradili dieselové a elektrické pumpy. V prípade Holanďanov to rozhodne nie je donkichotské snaženie – už v roku 1853 týmto spôsobom získal 162 kilometrov štvorcových novej pôdy, keď sa podarilo vysušiť Haarlemmermeer. V roku 1932 zasa dômyselní Holanďania dokončili 32 kilometrov dlhú priehradu, ktorá oddeľuje južnú časť Zuiderského mora od Severného mora. Vzniknuté vnútorné more dostalo názov Ijsselmeer. Vysúšaním poldrov nakoniec Holandsko získalo v tomto regióne ďalších úctyhodných 1839 kilometrov štvorcových novej pôdy. Boj človeka s prírodou, to však nie sú iba úspechy. V roku 1953 došlo k najväčšej prírodnej katastrofe v dejinách krajiny, keď priehrada medzi Zuiderským a Severným morom počas neskutočne silnej búrky neodolala a pretrhla sa. Ničivý príval vody si vzal 1835 ľudských životov, 47 tisíc obyvateľov prišlo o strechu nad hlavou. Utrpel aj systém hrádzí – 48 kilometrov priehrad bolo zničených, 139 km poškodených. Holandská vláda vyhlásila plán Nikdy viac, ktorý neskôr dostal pracovné meno Delta. V rámci neho vznikol nový dômyselný systém mostov a hrádzí, ktorý od ukončenia v roku 1987 poskytuje dokonalú ochranu pred záplavami. Zároveň boli vysušené ďalšie územia a vyrástli nové mestá. Jedným z takýchto miest, ktoré vznikli na vode, je Lelystad. Mesto, do ktorého sa prví ľudia začali sťahovať v roku 1967, má dnes šesťdesiattisíc obyvateľov. Holanďania svoj boj s prírodou v súčasnosti vyhrávajú. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama