Európska ústava nezmizne v archívoch dejín
Klaus Hänsch vyštudoval politológiu, sociológiu a dejiny na univerzitách v Kolíne, Berlíne a Paríži. Za SPD je od roku 1979 členom Európskeho parlamentu a v rokoch 1994 – 1997 bol predsedom Európskeho parlamentu. Bol členom prezídia Konventu o budúcnosti Európy a od októbra 2003 zastupoval na Medzivládnej konferencii Európsky parlament. Aké tendencie, súvisiace s integráciou Európskej únie, viedli k potrebe zvolať Konvent o budúcnosti Európy? - V Nice sa šéfovia vlád a hlavy členských štátov EÚ – ale aj pristupujúcich krajín – vyslovili jasne: z formálneho hľadiska bolo rozšírenie umožnené, no ak má byť únia silnejšia, treba integráciu prehĺbiť. Preto bol vytvorený konvent. Mal dať Európskej únii nový základ, aby bola akcieschopnejšia, transparentnejšia, demokratickejšia. Aby sa rozšírenie stalo úspechom pre všetkých. Európa musí byť schopnejšia brániť svoje politické a ekonomické záujmy vo svete. Ak by európske krajiny pôsobili izolovane, každá z nich by bola len pešiakom v hre iných. Len spolu môžu byť rovnocennými spoluhráčmi. Po dotvorení menovej únie musí teraz veľký krok vpred urobiť politická integrácia. Z čoho vyplýva legitimita návrhu Ústavy EÚ, ktorú predložil konvent? - Konvent vznikol na základe rozhodnutia šéfov vlád a hláv štátov, ktorí sa stretli v decembri 2001 v Leakene. Vznikol z poverených členov Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Svojich zástupcov poslali aj vlády členských a pristupujúcich krajín. Všetci schválili konsenzuálne návrh konventu. Práca konventu sa mala vyznačovať demokratickosťou, širokým zastúpením a prístupom verejnosti. Zodpovedal tento zámer skutočnosti alebo mali pravdu euroskeptici? - Euroskeptici pravdu nemali. Po prvý raz sa reformná konferencia EÚ neuskutočnila v polotieni uzamknutých úradovní, ale na jasnom svetle európskej verejnosti. Konvent pracoval verejne. Zástupcovia „civilnej spoločnosti“ tento proces úzko sprevádzali. Všetky dokumenty boli zverejnené na internete. Ešte stále tam sú k dispozícii. Argumenty, ktoré v konvente predniesli niektorí zástupcovia vlád, znovu zopakovali na Medzivládnej konferencii, a to napriek tomu, že konvent mal dostatok času a dostatočný intelektuálny potenciál na to, aby ucelený text prijal konsenzuálnym spôsobom. Prečo na konferencii znovu došlo k otvoreniu návrhu ústavy? - Pretože niektoré vlády sa necítia viazané konsenzom, ktorí ich zástupcovia v konvente vytvorili. Ako prebiehali zlomové línie na Medzivládnej konferencii? Medzi malými a veľkými, starými a novými, alebo ad hoc? - Neexistoval blok veľkých štátov proti malým štátom. Ani blok starých členov proti novým. Bol však jeden starý a jeden nový členský štát a oba nechceli prijať princíp dvojitej väčšiny pre rozhodnutia v Rade ministrov. Aj v iných sporných otázkach boli na jednej alebo na druhej strane tak veľké, ako aj malé štáty, tak nové, ako aj staré štáty. Aký mal konvent dôvod na to, aby navrhol menší počet komisárov, než je členských krajín? Mal návrh Luxemburska na osemnásť komisárov vôbec nejakú nádej na úspech? - Zo Zmluvy z Nice vyplýva, že s pristúpením Bulharska a Rumunska v roku 2007 sa upustí od princípu „jedna krajina, jeden komisár“ a počet komisárov bude nižší ako členských krajín. Členovia Európskej komisie predsa nemôžu zastávať národné záujmy. Ani jeden z nich nesmie počúvať nejaké inštrukcie od „svojej“ vlády. Tak to bolo doteraz a musí to tak ostať. V priebehu rokovaní o budúcich inštitúciách sa v konvente vytvorila skupina malých krajín (nepatrili však do nej všetky malé krajiny), ktoré trvali na polročnej rotácii predsedníctva, rovnováhe hlasov v rade a prerozdelení mandátov v Európskom parlamente. To by viedlo k nadmernému vplyvu malých krajín na úkor členských štátov s veľkou populáciou. Prezídium konventu chcelo vytvoriť rovnováhu medzi malými a veľkými krajinami. Po tlaku zástupcov pristupujúcich krajín prišiel konvent k riešeniu, že počas prvých piatich rokov budú môcť nové členské krajiny postaviť každá jedného komisára. A ako to bolo so stálym predsedníctvom rady? Aj táto otázka najprv postavila proti sebe malé a veľké členské krajiny, potom však o nej nebolo veľmi počuť... - Návrh konventu bol nakoniec presadený na úrovni šéfov vlád a hláv štátov malých i veľkých krajín. Stály predseda Európskej rady bol akceptovaný. Našiel sa kompromis v otázke zmienky o Bohu v preambule ústavy? - Návrh preambuly ústavy vypracovaný konventom hovorí o náboženskom dedičstve Európy. To je základ kompromisu. Dala sa nájsť zhoda medzi neutrálnymi a ostatnými členskými krajinami, pokiaľ ide o vzájomnú solidaritu v prípade napadnutia člena únie tretím štátom? - V otázke solidárnej klauzuly v ústave sa našla spoločná reč. Samozrejme, že sa členské krajiny v prípade útoku navzájom solidárne podporujú. No pokiaľ ide o nástroje tejto podpory, o nich sa rozhodne každá krajina sama. Nie však pochýb o tom, že každej napadnutej krajine by prišli na pomoc jej partneri z EÚ. Aké by boli následky oslabenia pozície Európskeho parlamentu pri prijímaní rozpočtu únie? - V takom prípade by Európsky parlament ústavu neodsúhlasil. Právomoci pri prijímaní rozpočtu sú autentickými, centrálnymi a neoddeliteľnými právami každého parlamentu – a teda aj Európskeho parlamentu. Prečo sa na posledných stretnutiach nepodarilo prelomiť poľsko-španielsku blokádu? - Ústavu musia prijať všetky krajiny. Španielsko a Poľsko neboli na kompromis pripravené. Poľská vláda vyhlásila, že pokiaľ ide o hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, môže prísť „domov len s Nice“. No prerozdelenie hlasov v Zmluve z Nice je nespravodlivé, predovšetkým voči Nemecku. A tak sa už potom viac rokovať nedalo. Z pohľadu budúceho lepšieho fungovania EÚ vyvstávala otázka, či nebolo lepšie prijať kompromisné riešenie, ktoré by sa aj odkláňalo od návrhu konventu. Čo bude nasledovať po neúspešnom summite? - Návrh ústavy predložený konventom je sám kompromisom. Vo svojej podstate a všetkých dôležitých častiach musí ostať nezmenený. Dlhé roky hľadala EÚ kompromisné riešenia, ktoré boli najmenšími spoločnými menovateľmi postojov jednotlivých krajín. Tentoraz to znamenalo Nice II a odmietnutie ústavy. To Európu vpred neposúva. Povedané ešte ostrejšie, rozšírená Európa nebude akcieschopná. Preto je lepšie, že vrcholová schôdzka zlyhala, ako by mal návrh ústavy byť v niektorom podstatnom bode zahmlený, čím by sa zničila celá v ňom spočívajúca rovnováha. Európsky parlament nedopustí, aby ústava zmizla v archívoch dejín. Zostáva na stole. To je naše najvyššie úsilie – a tým musí zostať aj po voľbách do Európskeho parlamentu aj s novými kolegyňami a kolegami. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
