Knihy

George M. Fredrickson, uznávaný odborník na komparatívne štúdie, prichádza s informačne bohatým prehľadom histórie rasizmu. Vo svojej knihe Rasismus – stručná historie (BB art) porovnáva rasizmus založený na farbe pleti v Amerike 19. storočia a antisemitský rasizmus, ktorý sa objavil v Nemecku v takmer tom istom čase. Nachádza množstvo podobností, ale aj obrovské rozdiely v charaktere a uplatnení stereotypov, ktorých sa jednotlivé spoločnosti dovolávali. Fredrickson presvedčivo predstavuje súčasný rasizmus ako dedičstvo modernej doby a vzostupu moci Európy. Odmieta početné mylné chápania rasizmu, rozoberá prispôsobivosť a všeobecnú hrozbu rasizmu, popisuje jeho podobnosť s antisemitizmom. Kniha umožňuje hlboký pohľad do problematiky, ktorá je v súčasnosti široko diskutovanou a citovanou témou. Ernest Gellner patril nepochybne medzi najvýznamnejších filozofov druhej polovice 20. storočia. Filozof s presahmi do antropológie, sociológie a histórie, pochádzal z pražskej židovskej rodiny a od druhej svetovej vojny žil vo Veľkej Británii. Gellner je vynikajúcim analytikom modernej spoločnosti, kritikom krátkodobých smerov, autorom, ktorý prehĺbil naše vedomosti o spoločenských a kultúrnych podmienkach vývoja západnej vedy. Kniha Nacionalizmus (Centrum pro studium demokracie a kultury) je posledným Gellnerovým príspevkom k téme nacionalizmu. Predstavuje tiež jeho najzrelšiu analýzu, do ktorej zhrnul svoje teórie časových pásiem a historických štádií. Zároveň presnejšie definoval svoju pozíciu vo vzťahu ku konvenčnému deleniu na postmodernistov a modernistov. Jeho skoršia práca na podobnú tému (Národy a nacionalizmus) spoločenským vývojom najmä v strednej a východnej Európe „zostarla“, preto napísal knihu novú, ktorá už reaguje na rozpad Sovietskeho zväzu, Česko–Slovenska, reaguje na pád komunizmu i vojnu v Juhoslávii a ktorá osvetľuje príčiny vzniku nacionalizmu, určujúceho dejiny Európa v uplynulých dvoch storočiach. Knihe však v žiadnom prípade nechýba vtip. A to pri podobných vážnych témach nie je pravidlom, skôr naopak. Keď je Európan Afrike, vidí iba jej časť – spravidla iba vonkajšiu šupku, napokon často nie najzaujímavejšiu a vari najmenej dôležitú – píše Ryszard Kapuściński, známy poľský reportér vo svojej knihe Eben, ktorú vydalo vydavateľstvo Kalligram. Kapuściński v nej opisuje svoje skúsenosti reportéra na čiernom kontinente z druhej polovice 20. storočia. Z pozorovania obyčajných Afričanov vyplývajú autorove názory na ich vlastnosti, povahu, kultúru a náboženstvo. Vo svojich reportážach dáva prednosť skôr atmosfére a autentickým zážitkom, necháva hovoriť situácie a udalosti, vyhýba sa prehnanému generalizovaniu spoločenskej situácie. Kniha zachytáva Afriku v čase nádejí, v textoch zo 60. rokov však už cítiť pochybnosti a čím viac sa blížime k súčasnosti, tým menej optimizmu v nich nachádzame. Uganda, občianska vojna v Libérii, genocída v Rwande... – o všetkých týchto komplikovaných procesoch, aj ich príčinách, hovorí žijúca legenda poľskej a svetovej reportáže.