správy
> Mareš a Csáky rokovali o migrácii Rómov Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky a jeho český partner Petr Mareš rokovali spolu o situácii v migrácii slovenských Rómov do Čiech, kde ich žije okolo 14 tisíc. Zhodli sa na tom, že neexistuje dôvod, aby naši Rómovia odchádzali žiť do Česka. Za prvých 11 mesiacov tohto roka požiadalo v ČR o azyl 1046 slovenských občanov a na základe sprísnenia azylovej politiky našich susedov ani jeden z nich azyl nedostane. Mareš informoval Csákyho, že ich legislatíva prevzala európske pravidlá voľného pohybu osôb, čo znamená, že na českom území nie je možná tzv. sociálna turistika, preto slovenský občan, ktorý legálne nepracuje na území Českej republiky, nemá nárok na štátnu sociálnu dávku. Isté opatrenia Česko urobilo aj v súvislosti s čiernou prácou. Csáky oznámil partnerovi snahy Slovenska zlepšiť život Rómov, aby nemuseli odchádzať preč. Informoval ho o programoch budovania ciest, vodovodov, bytov a komunitných centier v osadách. Prioritou je vzdelávanie, činnosť rómskych asistentov v školách. Ak sa skutočne podarí realizovať tieto plány a pomôcť Rómom začleniť sa do majoritnej spoločnosti, oba štáty potom nebudú musieť riešiť problém migrácie. Csáky a Mareš sa na stretnutí dohodli na tzv. systéme včasného varovania. Navzájom sa budú informovať a koordinovať postup v otázke rómskej migrácie. S Marešom sa stretol aj prezident Rudolf Schuster, ktorý mu predstavil svoju iniciatívu na zvolanie konferencie prezidentov Česka, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Slovenska v marci tohto roku. V týchto krajinách žije početná rómska menšina a práve ich prezidenti by sa podľa Schustera mali dohodnúť na stratégii, ktorá by pomohla riešeniu rómskej problematiky. > Vláda vyčlenila pre Rómov 600 miliónov korún Do 28. februára 2004 by mal začať fungovať Úrad splnomocnenca pre rómske menšiny, ktorý bude sídliť v Bratislave a regionálne kancelárie bude mať v Prešove, Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote a Banskej Bystrici. Rozhodli o tom členovia vlády, pričom stanovili náklady takmer pol milióna korún. Splnomocnenec dostane aj viac právomocí. Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky očakáva, že úrad a kompetencie spolnomocnenca budú znamenať lepšie využitie prostriedkov na regionálnej úrovni. Na tento rok vyčelila vláda pre Rómov 600 miliónov korún, pričom za 300 miliónov sa dobuduje infraštruktúra v rómskych osadách. Z tejto sumy bude 250 mil. zo zdrojov Európskej únie a zvyšok poskytne vláda. Na bývanie Rómov je určených 180 mil., na sociálne programy, školy, špeciálnych učiteľov, nulté ročníky a kultúru 60. Okrem toho zostáva rezerva na financovanie iných aktivít, ktoré budú slúžiť práve na podporu rómskej komunity. > Kandráč preveroval sťažnosti Verejný ochranca práv Pavel Kandráč navštívil na základe podnetu jedného občana vo väzbe a jedného odsúdeného Ústav na výkon väzby v Nitre a Ústav na výkon odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Tí sa na neho obrátili so sťažnosťou, že životné podmienky v týchto zariadeniach nie sú podľa nich vyhovujúce a kritizovali aj úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotné poistenie. Kandráč si oprávnenosť ich sťažnosti bol overiť osobne spolu so zástupcom generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Po vypočutí obidvoch strán bude verejný ochranca práv o situácii a návrhoch opatrení informovať príslušné orgány. > Utečenci a azylanti dostali darčeky Utečenci a azylanti na Slovensku mali možnosť spoznať zvyky a tradície našich Vianoc. UNHCR na Slovensku spolu s mimovládnymi organizáciami Spoločnosť ľudí dobrej vôle, Slovenská humanitná rada a Björnsonova spoločnosť na Slovensku pre nich pripravili rozmanité podujatia. Do záchytného utečeneckého tábora v Brezovej pod Bradlom prišiel Mikuláš na koni s darčekmi. Tie potešili aj obyvateľov ďalších táborov v Adamove-Gbeloch, Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi. Spolok medikov pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pripravil pre utečenecký tábor v Gabčíkove aj zbierku hračiek, ktoré potom rozdali deťom. Vďaka projektu, na ktorý poskytol finančné prostriedky jeden mobilný operátor, dostali utečenecké tábory technické vybavenie na muzikoterapiu, športové potreby či kuchynské zariadenie. > Televízie vysielajú spot Local nazi Ďalším naším úspechom je príprava provokatívneho reklamného televízneho spotu Local nazi - pomôž svojmu lokálnemu náckovi, ktorý sa dostal na televízne obrazovky už počas vianočného obdobia. Humornou formou ukazuje neonacistov v rôznych situáciách, pri ktorých im ich ľavá zdvihnutá ruka spôsobuje iba problémy. Spot sa končí výborným nápadom, ako ich využiť - v spote konkrétne vešia jedna pani na šnúru medzi zdvihnutými rukami dvoch neonacistov bielizeň. Tento spot je adaptáciou rakúskej kampane ktorá sa dostala aj do českých médií. U nás ho tento mesiac odvysielajú televízie JOJ a TA3. > Odškodnenie protifašistických bojovníkov sa predĺžilo Prezident Rudolf Schuster podpísal novelu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých alebo spojeneckých armád a domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945. Nárok na odškodné má asi 53 tisíc ľudí, z toho 29 tisíc priamych účastníkov boja za oslobodenie a 24 tisíc vdov a vdovcov. Zákon stanovil, aby sa priami účastníci protifašistického odboja dočkali odškodnenia už do konca minulého roku. Vzhľadom na to, že na ministerstvo spravodlivosti prišlo nečakane veľa žiadostí, ktoré nestihli vybaviť, ministerstvo požiadalo vládu a parlament, aby sa termín vyplatenia príspevku predĺžil na koniec tohto roka. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa obrátil v tejto súvislosti na vládu, aby posunula aj termín na podanie žiadosti o odškodnenie. Stanovil sa na 31. marec tohto roku. > Začína sa zápis do židovskej školy Tento mesiac sa začína zápis detí židovských rodín do súkromnej židovskej školy v Bratislave, ktorá by sa mala otvoriť v septembri. Na to, aby sa v škole začalo vyučovať v prvej triede, potrebujú aspoň desať žiakov. Táto škola nadväzuje na deväťročnú tradíciu židovskej materskej školy a bude sa od ostatných líšiť náboženským zameraním. Okrem bežných predmetov čaká žiakov aj náboženstvo v anglickom jazyku. Práve tento jazyk im umožní nájsť viac materiálov o judaizme. V rámci náboženskej výchovy získajú žiaci aj základy hebrejčiny a budú v nej študovať Bibliu. Hebrejsky sa učia modliť už v škôlke a škola ich naučí, ako majú žiť ako Židia a ktoré zásady majú dodržiavať. Malým Židom dajú možnosť získavať poznatky v škole s rešpektovaním individuálneho štýlu, ktoré podporuje samostatné myslenie. > Chirac zakázal náboženské symboly v škole Nepochopiteľné je tvrdenie francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, že na štátnych školách nemôžu žiaci či učitelia nosiť viditeľné náboženské symboly. Moslimské šatky, židovské kipy a veľké kríže v štátnych školách by sa mali podľa neho zakázať a žiaci aj učitelia sa majú vyvarovať symbolov a oblečenia, ktoré ukazuje náboženskú príslušnosť. Chirac sa týmito názormi pridal ku komisii vedenej exministrom Bernardom Stasim. Komisia navrhovala, aby sa moslimský Íd al-Fitr a židovský Jom Kippur stali dňami školských prázdnin, ale s tým prezident už nesúhlasí. Nový zákon by mal parlament prijať tak, aby vstúpil do platnosti na budúci školský rok. Francúzsko je od roku 1905 sekulárnym štátom, ktorý sa prísne oddeľuje od cirkvi, a v krajine sa začala veľká debata o tom, ako má náboženstvo zasahovať do bežného života. Žije tam veľký počet moslimov, ktorí prirodzene dodržiavajú svoje tradície aj v oblečení a spôsobe života. Rešpektovať ich, tak ako aj tradície ostatných náboženských menšín, by mal každý štát. > ERRC protestuje proti rasizmu voči ruským Rómom Európske rómske centrum pre práva Rómov poslalo protestný list komisárke pre ľudské práva v oblasti Sverdlovsk Tatjane Merzljakovej. Jeho obsahom bolo vyjadrenie znepokojenia nad protirómskymi prejavmi vo volebnej kampani v ruskom Jekaterinburgu. Napríklad jeden z kandidátov na post starostu Jekterinburgu povedal, že treba zlikvidovať tamojšiu rómsku osadu a obyvatelia od neho počuli aj mnohé nenávistné prejavy, ktoré odvysielali aj miestne médiá. ERCC vyzvalo komisárku, aby odsúdila prejavy rasovej neznášanlivosti voči Rómom a apelovala na médiá, aby takéto prejavy už nezverejňovali, ale informovali objektívne. V liste sa uvádza aj niekoľko príkladov článkov z novín Uralskije vesti, kde boli Rómovia v rasistických článkoch označení za zlodejov a drogových dílerov.
Spracované podľa denníkov, internetového denníka www.changenet.sk Rómskej tlačovej agentúry a www.euractiv.sk
