Volím Lumpyho

Celé sviatky som viac-menej úspešne unikal hrám, ktoré ich protagonisti chcú nazvať politikou, no po Novom roku ma dostali. Prezident Schuster si v novoročnom prejave dovolil kritizovať vládu a zaklincoval to tým, že vrátil NR SR niektoré zákony. Vládni politici, mienkotvorní novinári a ich konjunkturálny sprievod ho zahrnuli kritikou, prameniacou v spravodlivom hneve. Slovná prestrelka ma vrátila do reality boja o prezidentské kreslo – lebo, na rovinu, Schuster sa chce zviezť na (dobre odôvodnenej) vlne nespokojnosti s dzurindovcami, vládny tábor sa ho zasa pokúša odstreliť vyskúšanou ťažkou muníciou obvinení z „protireformnosti“. Priznám sa, že predstava Rudolfa Schustera na čele Slovenska na ďalších pár rokov vo mne nevyvoláva „príjemné chvenie šíriace sa z centra tela do jeho okrajových častí a prerastajúce do explózie pocitov“. Ani mená ostatných (skutočných a potenciálnych) protikandidátov so mnou takéto fyziologické divy nerobia. Pred nejakými dvoma rokmi istý recesista charakterizoval Schustera ako „komulíka“, komunistu-katolíka (odkaz pre právnikov pána prezidenta – skutočne, ale skutočne veľmi ma to pobúrilo:-). Podľa mňa to platí aj pre tých ostatných. Nejde o to, či boli komunistami, alebo sú katolíkmi. Komulík je skrátka niekto, kto urobí všetko preto, aby sa dostal na post politickej osobnosti. On sám totiž politickou osobnosťou nie je. A keďže sa mi komulíci nepáčia, budem voliť Lumpyho. Niektorí ho možno poznáte z (dosť brutálneho) kresleného seriálu Happy Tree Friends. Väčšinou nejakej postavičke nešťastnou náhodou odtrhne hlavu. Alebo ruku. Alebo nohu. Skrátka sranda – ale deťom ju neukazujte. A tvári sa pritom neodolateľne hlúpo. Moje rozhodnutie však nie je anarchistickým výstrelkom. Tak dobre, priznávam sa, štve ma, že sa nám tu predkladajú také „akožealternatívy“, ktoré sa buď už stihli prejaviť (a preto ich voliť nepôjdem), alebo sa nedokážu prejaviť nikdy (a preto ich voliť nepôjdem ani náhodou). No Lumpy je navyše dokonalý kandidát. Jeho najväčšou kvalifikáciou je, že je úplný tupec a vôbec sa za to nehanbí. Neštve zbytočnými rečami politické strany a tie sa nemusia báť, že by sa mohol stať protiváhou ich moci. Obyvateľom by poskytoval pravidelnú zábavu (a keby sa mu podarilo niektorému politikovi odtrhnúť hlavu, mohol by to byť aj Humanistický čin roka). Lumpyho tuposť by zabezpečila, že by využíval svoje prezidentské právomoci (napríklad – vracal by zákony) bez akéhokoľvek systému, bez zmyslu. Všetkým analytikom, ktorým pomalá, no istá politická smrť Mečiara takmer vzala dôvod na existenciu (a čiastočne aj zdroj príjmov), by tým poskytol takmer nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie. Médiám zasa pravidelný prísun kritických príspevkov. A všetci by boli šťastní, pokiaľ by nepomreli. Alebo pokiaľ by im Lumpy neodtrhol hlavu. Lumpy je môj favorit. Volím Lumpyho.