Rudolf Schuster rozdáva politické karty na rok 2004
Politicky sa začína nový rok skutočne sľubne. Prvé politické rozhodnutie roku 2004 môže byť súčasne jeho najrozhodujúcejšie. Také, ktoré zásadným spôsobom predurčí základné siločiary politického vývoja Slovenska na tento a možno ďalšie roky dopredu. Rudolf Schuster sa napokon rozhodol, že po obdržaní petičných hárkov vyhlási referendum o predčasných voľbách. Takéto rozhodnutie sa však všeobecne očakávalo. Čo sa očakávalo už menej, bola správa, že prezident uvažuje spojiť termín referenda s termínom prvého kola prezidentských volieb. To, čo na prvý pohľad vyzerá banálne (ušetrenie prostriedkov spojením dvoch plebiscitov je predsa celkom logické a správne), však v sebe skrýva politické súvislosti a dôsledky nevídaných rozmerov. Politici oboch táborov si to veľmi dobre uvedomujú. A sú patrične nervózni. Teda najmä tí z tábora koaličného. Dohoda Schustera s Ficom? Počas posledných týždňov minulého roka naozaj nebolo ťažké spozorovať dojemnú názorovú zhodu a blízkosť politických postojov prezidenta SR a opozičného Smeru. Vracanie vládnych zákonov s odôvodnením, že sú sociálne neúnosné, správa o stave republiky plná kritiky vlády a jej predsedu, ktorá by bez problémov mohla pochádzať z pera predsedu Smeru, či obhajoba krokov prezidenta zo strany najsilnejšieho opozičného subjektu. To všetko až priveľmi vyvolávalo dojem ak nie istej zákulisnej dohody prezidentskej kancelárie a straníckej centrály Smeru, tak minimálne čiastočnej koordinácie ich politík. Lenže ak sa politické presvedčenie a postoje prezidenta v istých miestach približujú alebo dokonca zhodujú s postojmi niektorej politickej strany, nie je na tom nič neobyčajné či dokonca zavrhnutiahodné. Je to jednoducho tak a všetci ostatní hráči v politickom ringu to môžu nanajvýš zobrať na vedomie a žiť s tým. V každom prípade rozhodnutie prezidenta o referende je už len akoby zlatým klincom tejto prípadnej vzájomnej koordinácie politík R. Schustera a Smeru. Takmer so stopercentnou istotou dnes môžeme povedať, že R. Schuster sa rozhodol opäť vstúpiť do súboja o ďalších päť rokov v prezidentskom kresle. To, čo potrebuje, keď sa chce zo stredného poľa kandidátov vykatapultovať do čela pelotónu, je podpora relevantnej politickej strany. Najlepšie najsilnejšej strany. Bez nej sa jeho úspešná kandidatúra ani jemu samému nemôže javiť ako skutočne reálna. Hoci dnes ešte s istotou nepovieme, že dohoda Smeru a R. Schustera o podpore jeho prezidentskej kandidatúry je už „upečená“, určite môžeme povedať, že sa o takúto dohodu veľmi usiluje. Rozhodnutie o spojení referenda s prvým kolom prezidentských volieb sa dá v tomto zmysle interpretovať ako ponuka pre Smer. A to mimoriadne lákavá a lukratívna. Je viac ako jasné, že spojenie termínov referenda s prvým kolom prezidentských volieb zásadným spôsobom zvyšuje pravdepodobnosť úspešnosti, teda platnosti referenda. Ak sa ním platné referendum už dnes nestáva istou vecou. Platné referendum, to napriek koaličným spochybňujúcim rečiam znamená predčasné voľby. Takisto je viac ako jasné, komu predčasné voľby vyhovujú najväčšmi. Nakoniec, čo najskoršia výmena dzurindovej vlády prostredníctvom predčasných volieb je opakovane prezentovaným prioritným politickým cieľom strany Smer. Nech už konanie prezidenta vychádza len z jeho presvedčenia alebo je vedené takticko-pragmatickými motívmi, fakt je, že prezident svojím referendovým rozhodnutím zásadným spôsobom pomáha Smeru dosiahnuť jeho hlavný politický cieľ, predčasné voľby. Odvďačiť sa mu za túto „službu“ podporou jeho prezidentskej kandidatúry by bolo v podstate len logické vyústenie tohto politického výmenného obchodu. Mimochodom, neobyčajne šikovného a obojstranne mimoriadne výnosného. Asi neexistuje taká jednotka s hviezdičkou, akú by si R. Schuster a R. Fico za toto dielo politickej taktiky zaslúžili. Samozrejme, ak bolo zosnované takýmto spôsobom. Ak to tak je a dohoda sa vyplní opísaným spôsobom, možno dnes konštatovať, že politické karty v týchto dňoch a týždňoch na Slovensku miešajú R. Fico a R. Schuster a ostatní sa musia len nervózne prizerať. Legitímny Schuster pod legitímnou paľbou Vládna koalícia po referendovom rozhodnutí prezidenta patrične znervóznela. A niet sa jej čo čudovať. Kritická paľba z jej strany i zo strany jej naklonených médií a „nezávislých“ analytikov na adresu R. Schustera zintenzívnela. A treba povedať, že ide o kritiku oprávnenú. Presne tak, ako sú oprávnené a legitímne posledné politické kroky prezidenta. Paradox? Prezident svojimi poslednými rozhodnutiami a politickými krokmi definitívne stratil nadstraníckosť a nezávislosť svojej prezidentskej funkcie a stal sa kandidátom so všetkým, čo k tomu patrí. Kritika na jeho adresu je teda legitímna. Plne legitímne je však i konanie prezidenta. Ak sa R. Schuster kandidovať rozhodol, potom nezabúdajme, že sme vo volebnom súboji. A v politickom volebnom súboji je len málo vecí vyslovene zakázaných. Využívanie aktuálnej politickej pozície na volebné účely medzi ne určite nepatrí. Zneužíva teda prezident Schuster svoj prezidentský úrad na vlastné politické účely? Samozrejme áno. A je to legitímny postup? Samozrejme áno. Volebná súťaž stojí na tom, že každý účastník využíva svoje možnosti v maximálnej možnej miere. Ak tak nerobí, víťazstvo si v podstate ani nezaslúži. A tak v zmysle tejto logiky budú hlavným komunikačným nástrojom prezidentskej kampane Eduarda Kukana jeho pekné obrázky so všetkými svetovými štátnikmi, pretože jeho hlavný benefit v súťaži o voliča je overene dôstojné a úspešné reprezentovanie Slovenska vo svete. To znamená, že minister zahraničných vecí bude v kampani plne využívať všetko, čo pre volebné účely ponúka jeho súčasná vládna pozícia. Presne takto isto sa bude každý týždeň zo spravodajstva Markízy hlásiť kandidát Ľubo Roman, možno s ďalšou, ďalšou a ešte ďalšou ubytovňou pre bezdomovcov v Bratislave. Rovnako je pravdepodobné, že z nedeľných omší po Slovensku bude počuť, že za prezidenta treba voliť kandidáta, ktorý vyznáva tie jedine správne a pravé kresťanské hodnoty. Samozrejme, že nepovedia meno kandidáta Františka Mikloška. A presne tak isto budú údajne nezávislé osobnosti spoločenského života pri najrôznejších príležitostiach, vždy v prípade väčšieho publika a najlepšie pred kamerami a mikrofónmi, hovoriť o tom, že za prezidenta by mala byť zvolená skutočne nestranná a intelektuálne zdatná, jednoducho skutočná osobnosť. Akože kandidát Martin Bútora. Mimochodom, už nám to raz predviedli v jednom z vydaní relácie Sedem s.r.o. A bolo to dosť okaté. No a presne podľa tohto kľúča bude prezident a súčasne prezidentský kandidát Schuster svoje súčasné postavenie využívať v prospech svojej volebnej kampane. Každý hrá s kartami, ktoré má v ruke, nie je to nič odsúdeniahodné, inak to nikdy nebude a súčasné rozhorčenie a selektívna kritika koaličných politikov a komentátorov práve na adresu prezidenta Schustera je tiež len formou nepriamej účasti v tomto volebnom súboji. A tak ju treba aj brať. Od 15. januára naostro Našťastie, už o pár dní budú musieť všetci potenciálni kandidáti vyložiť karty na stôl. Otázniky a dohady sa vyjasnia. A celý ten volebný kolotoč a cirkus, so všetkými stratégiami, taktikami a súvislosťami sa rozkrúti naplno a naostro. Už sa nevieme dočkať.
