Niekdajšia koloniálna veľmoc sa nestratila

Moreplavectvo – to bola kedysi hlavná doména Portugalska. Nielen Vasco de Gama, ale aj ostatní objavovatelia neznámych končín pod portugalskou vlajkou sa postarali o to, že krajina bola v 15. a 16. storočí jednou z najväčších koloniálnych veľmocí.
Počet zobrazení: 1434
6-m.jpg

Moreplavectvo – to bola kedysi hlavná doména Portugalska. Nielen Vasco de Gama, ale aj ostatní objavovatelia neznámych končín pod portugalskou vlajkou sa postarali o to, že krajina bola v 15. a 16. storočí jednou z najväčších koloniálnych veľmocí. Časy však plynuli a sláva Portugalska upadala. Strašné zemetrasenie v roku 1755, ktoré úplne zničilo Lisabon, okupácia počas napoleonských vojen, či nezávislosť niekdajšej kolónie, Brazílie, v roku 1822 boli len predzvesťou neradostných udalostí v prvých dvoch tretinách dvadsiateho storočia. Po páde kráľa v roku 1910 nasledovalo vyše šesť desaťročí diktátorských režimov. Najvýraznejšou postavou tohto obdobia sa stal smutne preslávený premiér Antonio de Oliveira Salazar, ktorého ,,Estado Novo“ (nový štát) bol štátom jednej strany. Diktatúru ukončil až ľavicový vojenský puč (karafiátové povstanie) v roku 1974. Po víťazstve ľavicových síl v parlamentných voľbách v roku 1975 nasledovalo udelenie nezávislosti bývalým kolóniám – Angole, Mozambiku, ostrovu Svätého Tomáša, Princovmu ostrovu a Kapverdám. Postupná demokratizácia krajiny sa zavŕšila členstvom Portugalska v Európskom spoločenstve v roku 1986. Tento krok predznamenal aj hospodársky pokrok, za ktorý Portugalsko vďačí práve členstvu v Európskom spoločenstve/ Európskej únii. Možnosť čerpať prostriedky z eurofondov umožnila portugalským vládam uskutočniť mnohé ekonomické reformy. Krajina, ktorá kedysi žila z námorníctva, rybolovu a poľnohospodárstva, sa preorientovala na modernú ekonomiku s rozvinutými telekomunikačnými službami a finančníctvom. Hospodársky rast počas poslednej dekády 20. storočia dokonca prevyšoval európsky priemer. Portugalsku sa tak v roku 1998 bez väčších problémov podarilo splniť kritériá Európskej menovej únie. Slabinou Portugalska zostáva školstvo. Možno práve táto skutočnosť –ale aj postupné zdražovanie kedysi najlacnejšej pracovnej sily v krajinách EÚ – viedla k zmierneniu rastu HDP. Nezamestnanosť sa však aj tak podarilo udržať pod priaznivými piatimi percentami. Na oslabenie hospodárskeho rastu doplatili najmä socialisti. Potom, ako v decembri v roku 2001 Socialistická strana stratila pozície starostov vo väčších mestách, podal bývalý premiér António Guterres rezignáciu. Po šiestich rokoch pomerne úspešnej vlády ľavice nasledovali 17. marca 2002 predčasné parlamentné voľby. V nich zvíťazili opoziční sociálni demokrati, ktorí sú napriek svojmu názvu stranou konzervatívno-liberálneho zamerania. V 230-člennom parlamente sa im podarilo získať 105 kresiel a po spojení s Ľudovou stranou zostavili väčšinový kabinet. Socialisti sa museli uspokojiť s 96 kreslami a opozičnými lavicami. Predsedom vlády sa stal vtedy len 45-ročný Jose Manuel Durao Barosso. Jeho nástup do premiérskeho kresla vo farbách liberálno-pravicovej strany by v roku 1974 neočakával zrejme ani on sám. V ľavicovom ,,karafiátovom puči“ sa Barosso angažoval ako prívrženec univerzitnej maoistickej skupiny. Neskôr sa však od ľavice dištancoval a v roku 1980 vstúpil do radov sociálnych demokratov. Jeho politickej kariére to nepochybne prospelo – vo veku 29 rokov sa stáva poslancom, v roku 1992 ministrom zahraničných vecí, v roku 1999 napokon predsedom Sociálnodemokratickej strany. Skúsený diplomat, ktorému sa v portugalských médiách ujde viac pochvaly za politicky premyslené efektívne ťahy než za efektnú charizmu, napokon presvedčil svojich odporcov a aj vďaka únave obyvateľstva z dlhoročnej dominancie ľavice doviedol svoju stranu k politickému úspechu. Najväčšou výzvou, ktorej Barosso vo svojej funkcii čelí, je udržanie ekonomického rastu napriek faktu, že po rozšírení únie Portugalsko už nebude krajinou s najlacnejšou pracovnou silou v EÚ. Politickou stálicou krajiny je prezident Jorge Fernando Branco de Sampaio, bývalý vodca študentskej opozície proti diktátorovi Salazarovi. Bývalý starosta Lisabonu nakoniec v roku 1996 porazil svojho dlhoročného politického rivala Cavaka Silvu a zasadol do prezidentského kresla, ktoré nemusel uvoľniť ani v roku 2001. Víťazstvo v prezidentských voľbách mu zaručuje možnosť zastávať úrad až do roku 2006. tabuľka Portugalsko - fakty Rozloha: 92 391km2 Počet obyvateľov: 10,1 milióna Priemerná dĺžka života: 73 rokov muži / 80 rokov ženy Hlavné mesto: Lisabon Politické zriadenie: parlamentná demokracia Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 440 000 Sk Nezamestnanosť: 4,7 percenta Hlavný vývozný artikel: korok, textilné výrobky, elektrospotrebiče Medzinárodné smerové telefónne číslo: 00351 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984