O tom, ako Schuster váhal a Mečiar sa nevedel rozhodnúť

Presne v sobotu 3. apríla budú mať občania SR po druhý raz možnosť v priamych, demokratických a rovných voľbách zvoliť si svojho prezidenta. Po špekuláciách okolo termínu prvého kola prezidentských volieb predseda parlamentu Pavol Hrušovský vyhlásil podľa Ústavy SR termín jednej z najvýznamnejších politických udalostí roka na Slovensku.
Počet zobrazení: 1004
2_nova-m.jpg

Presne v sobotu 3. apríla budú mať občania SR po druhý raz možnosť v priamych, demokratických a rovných voľbách zvoliť si svojho prezidenta. Po špekuláciách okolo termínu prvého kola prezidentských volieb predseda parlamentu Pavol Hrušovský vyhlásil podľa Ústavy SR termín jednej z najvýznamnejších politických udalostí roka na Slovensku. Zároveň presne o polnoci z 30. na 31. januára sa skončia definitívne všetky špekulácie akože doposiaľ nerozhodnutých kandidátov, akými sú súčasná hlava štátu Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar. Do tohto času budú musieť všetci tí, čo majú záujem usídliť sa v bývalom bratislavskom sídle grófa Grassalkoviča, vyložiť karty na stôl. Desať minút slávy Prezidentom národa žijúceho medzi Tatrami a Dunajom sa môže stať osoba, ktorá má na svojom chrbte najmenej štyri krížiky, podporuje ju viac ako 15 poslancov parlamentu, alebo vonku na zime a mraze sa jej podarilo presvedčiť 15 tisíc občanov, aby sa podpísali pod jej kandidatúru. Motívy, pre ktoré sa často i našinci neraz rozhodnú kandidovať na takú významnú funkciu, ako je post hlavy štátu, sú rôzne. Podľa politológov dominuje medzi nimi snaha o prezentáciu vlastnej osoby. Niektorí z kandidátov hoci vedia, že nemajú reálnu šancu zvíťaziť, zažijú svojich prvých desať minút slávy, keď dostanú možnosť prezentovať sa na televíznej obrazovke. Svoju kandidatúru neraz berú ako výzvu alebo odrazový mostík do ďalšej kariéry. Medzi bývalými politikmi a štátnymi funkcionármi, ktorých politická hviezda už pohasla, sa nájdu i rôzni dobrodruhovia, bažiaci práve po desiatich minútach slávy. Tí však karty v predvolebnom boji, ako i pri samotnom hlasovaní, výrazne nezamiešajú. Mnohí z tých, ktorí už kandidatúru ohlásili, dokonca ani len nesplnia zákonom predpísané podmienky, a tak ešte pred ostrou kampaňou z boja vypadnú. Váhavý Schuster Potápanie korkovej zátky pripomína rôzne reakcie na rôzne výzvy pre úradujúceho prezidenta Rudolfa Schustera, aby konečne povedal to očakávané: „Áno, bude kandidovať.“ Jeho neprajníci i oponenti, ktorí už svoju kandidatúru ohlásili, ako napríklad Ivan Gašparovič, ktorého podporuje jeho domovské Hnutie za demokraciu, Ľudová únia, Slovenská národná strana, Slovenská národná jednota so Slovenskou ľudovou stranou, jednoznačne tvrdia, že sa do toho ešte raz pustí. Dá sa to vyčítať i z jeho postojov k súčasnej koalícii a najmä premiérovi Dzurindovi, ktorý po zavedení svojich ekonomických predstáv do reálneho života výrazne stráca priazeň voličov. Schuster sa správa pragmaticky. Keďže ani jedna zo strán súčasnej koalície nepodporí jeho prípadnú kandidatúru, rozhodol sa vyťažiť čo najviac zo silnejúcej popularity odporu voči vládnemu kabinetu. Po tom, čo sa chcel stať prezidentom všetkých občanov, sa aspoň stal hlavou tých nespokojných. Vzhľadom na vysoké preferencie opozičného Smeru a najmä jeho lídra Fica, ktorý prezidentské ambície zatiaľ vôbec nemá, sa usiluje získať podporu práve u nich. Hoci sa objavujú rôzne správy o tom, že Smer má podporiť práve Schustera, doposiaľ nepadlo jasné stanovisko. A možno práve tu niekde pramení Schusterov nepokoj. Zrejme si Smer uvedomuje, že je riskantné mať na čele štátu človeka, ktorý sa môže kedykoľvek v prípade ťažkostí pri vládnutí a nespokojnosti ľudu obrátiť chrbtom a sťažovať napríklad situáciu vracaním zákonov do parlamentu, komentovaním rozhodnutí vlády a parlamentu. Až po poslednej kritike – správe o stave republiky – si Schuster naklonil istú časť občanov. Podľa niektorých analytikov si osvojil veľkú časť Ficovej kritiky a vydáva ju za vlastné zistenia. Schuster je na rozdiel od svojich kandidátov v nevýhode. Má čo stratiť – zmenu prestíže bývalého prezidenta na neúspešného prezidentského kandidáta. Vysvedčenie, ktoré on rád dáva iným, v podobe prípadného absolútneho volebného prepadu od občanov, by bola veľká nielen osobná blamáž, ale i osobná prehra. Pretože sa už v najbližších dňoch očakáva, že Schuster sa rozhodol vziať na svoje plecia obrovskú zodpovednosť a vzhľadom na prosby jeho milovaných občanov sa rozhodol opätovne kandidovať. Napriek hlasom neprajníkov, podľa ktorých má Schuster chuť iba ďalej prezidentovať, ale nie kandidovať v prípade, že nebude mať podporu Smeru, je jeho opätovné zasadnutie na prezidentské kreslo viac-menej nereálne. Rovnako hlava štátu nemôže v prvom kole počítať oproti minulosti s podporou niektorého z významných médií. Volebná kampaň cez prezidentský úrad môže úradujúcemu prvému mužovi v štáte väčšmi poškodiť ako prospieť. Najúspešnejšia komerčná televízia má už v zornom poli iných kandidátov, rovnako verejnoprávna Slovenská televízia sa nepretrhne pri jeho prezentácii. Skôr môže rátať s vyťahovaním káuz z obdobia jeho primátorovania v Košiciach, kde zostala poriadna sekera v podobe mnohomiliónových úverov. Rovnako súdny spor s nemocnicami, v ktorom žiada státisíce, mu nepridá na popularite u voličov. Práve správne načasovaný škandál môže potopiť Schusterovo prezidentské snaženie, hoci by nad ním držal ochrannú ruku Fico. Nerozhodný Mečiar Trojnásobný premiér, zakladateľ štátu, kontroverzný politiky, neprijateľná osoba, manipulátor s diktátorskými sklonmi, Vladimír Mečiar, je rovnako ako Schuster stále nerozhodný. Mečiar si totiž dobre uvedomuje, že on s podporou materskej strany nemá problém, ale aj tieto voľby sa môžu stať hlasovaním Mečiar alebo hocikto iný. V prípade, že by sa dostal do druhého kola, jeho protikandidát zjednotí všetkých ostatných. Hoci je rok 2004 a spoločnosť prešla istými zmenami, Mečiar je stále veľmi vďačnou témou pre tretí sektor analytikov politológov, ktorí si na ňom vždy zgustnú. Prečo by mal Mečiar kandidovať? Podľa médií je bohatým človekom, ktorí vôbec nie je odkázaný na dôchodok, prípadne poslanecký plat. Má nádhernú vilu, jeho deti úspešne podnikajú. Vozí sa na luxusnom Audi, na ktoré priemerný občan pracuje niekoľko rokov. Hon na jeho vilu Elektra už prestal zaujímať i tých najvytrvalejších novinárov a po tom, čo sa polícia od posledných parlamentných volieb nepohla ďalej, náhly obrat vo vyšetrovaní by mu v očiach občana skôr pomohol, ako ublížil. Podľa niektorých netreba zabúdať, že Mečiar bol premiérom v čase, keď na čele tajnej služby stál Ivan Lexa, ktorý so svojimi spolupracovníkmi čelí súdnym procesom. V súčasnosti sa dá očakávať, že niektoré kauzy, ktoré sa vyšetrujú, skončia na špeciálnom súde. Mečiarovi nikdy nedokázali, že vydal príkaz na akúkoľvek konkrétnu protizákonnú akciu, prípadne podiel na tunelovaní štátnej kasy. Dokonca ani v prípade zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml.. Lexa po návrate zo zahraničia nevyzerá, že by v prípade uznania viny chcel zhniť vo väzení. Hoci Lexa tvrdí, ako mnoho iných na lavici obžalovaných, že je nevinný, môže teoreticky skončiť s vysokým trestom, a práve vtedy by dobre padla amnestia od prezidenta. Podľa niektorých neoverených informácií v prípade, že by prehovoril, stal by sa namiesto škodnej, loveckým psom, ktorý pomáha lovcom chytať väčšie zvery. Mečiara hádam veľmi dobre poznajú jeho spolupracovníci a Gašparovič s ním bol určite dlho a ten tvrdí, že líder ĽS-HZDS do volieb pôjde. Skutočné dôvody, ktoré viacnásobného starého otca Mečiara poženú do predvolebného víru, sa ukážu možno až za pár rokov. Počkáme a uvidíme. Zatiaľ je zaujímavé sledovať, ako sa dvaja z potenciálnych súperov usilujú občanov presvedčiť, že oni ten prezidentský post vôbec nepotrebujú. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984