Najproeurópskejší Severania

Ochrana národných záujmov prostredníctvom členstva v únii – tak sa dá asi najpragmatickejšie charakterizovať dôvod, prečo je fínske obyvateľstvo v porovnaní s ostatnými severskými krajinami doslova nadšené svojím členstvom v EÚ. Kým Nórsko vstup do únie odmietlo – za bolo iba necelých 48 percent hlasov – a Švédsko ho prijalo 52 percentami, tak Fínsko s 57 percentami hlasov ,,za“ prijalo vstup do únie zo studených severských krajín najvrelšie. Politickí analytici ako dôvod uvádzajú historické skúsenosti Fínska práve s ťažkým bojom za suverenitu krajiny. Fínsko patrilo od 12. do 19. storočia pod Švédsko, v roku 1809 sa stalo autonómnou oblasťou Ruska. V roku 1917 si síce vybojovalo samostatnosť, ale potom prišla druhá svetová vojna, počas ktorej Fíni museli opäť brániť svoju samostatnosť voči pazúrom ruského medveďa. Akoby zázrakom, no vskutku vďaka skvelej vojenskej pripravenosti, ale aj umeniu diplomacie, zostala fínska suverenita zachovaná, hoci krajina musela odstúpiť 10 percent územia svojmu mocnému susedovi. Nasledovala zmluva o priateľstve, ktoré muselo Fínsko draho zaplatiť vo forme reparácií a napriek tomu tŕplo, čo sa na 1313-kilometrovej hranici so Sovietskym zväzom kedy stane. Až prišiel rok 1991, keď po rozpade Sovietskeho zväzu konečne prestala platiť zmluva o ,,priateľstve“ a Fínsko temer okamžite požiadalo o členstvo v Európskej únii. V roku 1995 sa krajina s konečnou platnosťou stala členom EÚ. Svoje nadšenie z európskeho projektu vyjadrilo Fínsko aj prijatím eura ako spoločnej meny - opäť ako jediný severský štát. K hladkému vstupu do menovej únie pomohol aj skvelý stav fínskej ekonomiky, ktorá sa vyznačuje flexibilitou. Kým v minulosti bol v tejto studenej krajine, ktorej dve tretiny plochy pokrývajú lesy, najrozšírenejší drevospracujúci a papierenský priemysel, dnes je Fínsko známe aj ako krajina mobilných telefónov. Rozvoj priemyslu napomáhajú aj jadrové elektrárne. Do roku 2015 by totiž spotreba elektriny v krajine, ktorá sa počas zím norí niekde až na osem týždňov do tmy polárnej noci, mala stúpnuť o 25 percent. Fínsko preto uvažuje o stavbe ďalšej, v poradí už piatej atómovej elektrárne. Kým fínske obyvateľstvo nemá nič zásadné proti, rozvoj atómových elektrární sa čoraz väčšmi stáva politickým problémom. Výroba elektrickej energie z uhlia sa pokladá za ekologicky škodlivú, existuje aj politický konsenzus o nerozširovaní výroby elektriny spaľovaním dreva – ešte v roku 2000 sa týmto spôsobom vyrábalo vo Fínsku vyše 12 percent energie –, ale zelení napriek tomu tvrdia, že ani výroba atómovej energie nie je riešením. To vidia skôr v šetrení a využívaní alternatívnych zdrojov, ktoré nepredstavujú také riziko ako atómové elektrárne. V roku 2002 sa nakoniec stavba piatej atómovej elektrárne schvália, ale odporcovia a ekologickí aktivisti v roku 2003 získali mocného spojenca. Je ním nový premiér Matti Vanhanen, ktorý sa úradu ujal 24. júna 2003. Vanhanen, mimochodom iba 48-ročný bývalý novinár a neskôr minister obrany, je členom Strany stredu, ktorá v marci minulého roka vyhrala voľby a zostavila vládu so sociálnymi demokratmi a Švédskou ľudovou stranou (strana švédskej menšiny vo Fínsku - pozn. aut.). Najväčšou úlohou jeho vlády, podľa ktorej bude posudzovaná jej úspešnosť, je boj s nezamestnanosťou, ktorá sa vo Fínsku pohybuje okolo desiatich percent. Prvým mužom krajiny je žena – úrad prezidenta zastáva večne usmievavá Tarja Kaarina Halonenová, ktorá sa prvého marca v roku 2000 posadila do prezidentského kresla. Je prvou ženou v histórii krajiny, ktorá zastáva tento post. Halonenová, pôvodným povolaním advokátka, sa do sfér veľkej politiky dostala skôr náhodou, jej prvým dôležitým „politickým postom“ bolo miesto sekretárky fínskeho premiéra. Potom zastupovala svoju sociálnodemokratickú stranu v helsinskej mestskej rade, aby sa v roku 1995, po víťazstve ,,svojej“ strany, stala ministerkou zahraničných vecí. Jej umenie diplomacie, ale najmä osobná charizma, prirodzenosť a ľudskosť ju následne v priebehu niekoľkých mesiacov katapultovali na vrchol rebríčkov popularity, čo zužitkovala v prezidentských voľbách v roku 2000, keď po dvoch kolách nakoniec porazila svojho protikandidáta Eska Tapaniho Aha. tabuľka Fínsko – fakty Rozloha: 337 030 km2 Počet obyvateľov: 5,2 milióna Priemerná dĺžka života: 74 rokov muži / 81 rokov ženy Hlavné mesto: Helsinki Politické zriadenie: republika Mena: euro Priemerný ročný príjem: cca 930 000 Sk Nezamestnanosť: 9 percent Hlavný vývozný artikel: elektronika, stroje, papierenské výrobky Medzinárodné smerové telefónne číslo: 00358 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.