Stratený vo Veži bláznov

Skúsený, rešpektovaný a v komunite fanúšikov literárnej fantasy nesmierne populárny poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski sa „nežánrovému“ slovenskému čitateľovi predstavuje svojím dosiaľ posledným románom Veža bláznov.
Počet zobrazení: 1738
Veza blaznov-m.jpg

Skúsený, rešpektovaný a v komunite fanúšikov literárnej fantasy nesmierne populárny poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski sa „nežánrovému“ slovenskému čitateľovi predstavuje svojím dosiaľ posledným románom Veža bláznov. Nestáva sa často, že by sa dlho očakávaný bestseller zo žánrového geta objavil v slovenskom preklade, nadôvažok s ambíciou osloviť aj čitateľa, ktorý literárnej fantastike vôbec neholduje. Sapkowski, majster literárnej fantasy par excellence sa pokúsil vo Veži bláznov vykročiť smerom k literárnemu mainstreamu historickým románom s fantastickým ozvláštnením. Autor geniálnych poviedok o Zaklínačovi Geraltovi z Rivie rozvedených do nadštandardnej fantasy ságy sa vo Veži bláznov zahryzol do na výsosť historickej témy, v ktorej je príbeh rámcovaný udalosťami odohrávajúcimi sa bezprostredne po veľkej západnej schizme na úzko vymedzenom územím vtedajšieho Sliezska. Rozkol v katolíckej cirkvi bol zažehnaný voľbou jediného pápeža Martina V., popol Jána Husa sa už usadil na hrobe Jána Žižku, okná po prvej pražskej defenestrácii sú zasklené a husitské hnutie rozdelené medzi kališníkov a táboritov kulminuje na ceste do bitky pri Lipanoch. Píše sa hádam rok 1423. Sliezsko s napätím sleduje, čo sa deje v Čechách, jedni vidia v husitstve nádej, ktorá by mohla viesť k zmene pomerov, iní nebezpečnú herézu, ktorú treba spáliť do posledného tela. To všetko sa deje tam vonku, keď sa mladý šľachtic Rienmar z Bielawy zvaný Reynevan, študent zbehnúci z Prahy, lekár, cudzoložník a čarodejník ocitne len tak naľahko pod oknami Adely von Stercza, prenasledovaný jej švagrami. Smilniaci šuhaj uniká, a bude unikať i naďalej, takmer po celý zvyšok románu. Uhorsko, zem bezpečná a zasľúbená, sa vzďaľuje priamo úmerne k tomu, ako sa Reynevan spáva ako idiot. Nie zaľúbený blázon, nie fanfarón, záletník a bonviván, ale hlupák so samovražednými sklonmi. Aby sa na ceste odnikiaľ nikam, ale stále v rámci Sliezska, nenudil, stavia mu fantasy spisovateľ Sapkowski, snažiaci sa vyrovnať s nástrahami historického románu, do cesty nielen lúpežných rytierov, čarodejnice, nájomných vrahov, sliediacich von Sterczovcov, ale i kadejakých ďalších štatistov, pocestnými počnúc a husitmi na trestnej výprave končiac. Tak veru, keby Reynevan vedno so svojimi tajomnými spoločníkmi Šarlejom a Samsonom Medíkom, ktorý je mimochodom entitou z paralelnej reality uväznenom v tele mentálne indisponovaného hromotĺka, neustále niekoho nestretal a nepreberal politiku či nedišputoval po latinsky na rôzne náboženské témy, takmer by jeho príbeh stratil akýkoľvek zmysluplný obsah. Sapkowského Veža bláznov je pozoruhodná kniha, možno sa z nej v kontextoch nasledujúcich dielov vyliahne geniálny literárny útvar otvárajúci veľkolepú trilógiu, sama osebe však pôsobí prinajmenšom rozpačito. Sapkowského historiografické rešerše, napratané do príbehu, sú masívne, veľkolepé a načisto mätúce. Autor totiž akoby sa prostredníctvom Veže bláznov prihováral predovšetkým tým čitateľom, ktorí sa bez problémov orientujú v európskych dejinách prvej polovice pätnásteho storočia do tej miery, že si dokážu fiktívny príbeh zasadiť do širších historicko-spoločenských kontextov. Niektoré narážky na historické udalosti a osobnosti síce nepredstavujú nijaký významový rébus a sú len autentizujúcim vtipom (Guttenberg, hľadajúci investora), ale pri čítaní som mal stále pocit, že mi niečo uniká, že niečo zásadné mi zostalo skryté. Johaness Duns Scotus, Majster Eckhart či iní velikáni stredovekého myslenia akoby sa v príbehu Veže bláznov ocitli nedopatrením, len preto, aby Sapkowski ohúril rozhľadom. Podobne nepatrične vo Veži bláznov pôsobia odkazy na európsku hermetickú tradíciu. Iste, Sapkowski vďaka nim vo svojom románe vytvára priestor pre ezoterické interpretácie príbehu, ale človek nemusí byť majstrom vo vykladaní tarotu, aby pochopil, že autor varí z vody. Mohlo by sa zdať, že Veža bláznov je sklamaním, ale to by Sapkowski nesmel byť takým majstrom slova. Miera autenticity, s ktorou pred vami ožije Sliezsko prvej polovice pätnásteho storočia, je takmer neuveriteľná. Často priam zacítite pach pečeného mäsa, zvetraného piva, potu, dymu a smradu z hnojiska hneď pod oknom. Onakvejší literárni velikáni by sa za výrazovú silu Sapkowského imaginatívneho opisu upísali diablovi. Ak neviem, o čom Veža bláznov vlastne bola, nič to, pri čítaní som zažil výlet, na ktorý sa len tak nezabúda. Ak bude dávať celá trilógia i ďalší zmysel, bude to vlastne viac, ako očakávam. Odpovede na všetky otázky, ktoré Veža bláznov otvorila, určite nenájdem skôr ako o rok, či skôr o dva, román je totiž prekladom prvého dielu trilógie, pričom druhé dva romány dosiaľ nevyšli ani v Sapkowského materskej krajine. Ako sa Veža bláznov skončí, ešte možno netuší ani sám autor, prvý diel tomu každopádne nasvedčuje. (Andrzej Sapkowski: Veža bláznov. Preklad Karol Chmel, Slovart, Bratislava 2003. 528 strán)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984