Reklama
Reklama

správy

> Nová kampaň ĽPR má zosmiešniť neonacistov Naša organizácia Ľudia proti rasizmu odštartovala v polovici januára už piatu celoslovenskú kampaň pod názvom Postaraj sa o svojho nácka. Jej cieľom je zmeniť strach z neonacistov, ktorí majú predovšetkým Rómovia či cudzinci, na výsmech.
Počet zobrazení: 995

> Nová kampaň ĽPR má zosmiešniť neonacistov Naša organizácia Ľudia proti rasizmu odštartovala v polovici januára už piatu celoslovenskú kampaň pod názvom Postaraj sa o svojho nácka. Jej cieľom je zmeniť strach z neonacistov, ktorí majú predovšetkým Rómovia či cudzinci, na výsmech. Táto kampaň má slogan Postaraj sa o svojho miestneho nácka, a jej súčasťou sú aj televízne spoty, ktoré sú vysielané vo všetkých televíziách na Slovensku. Ľudí našou kampaňou oslovujú aj plagáty, ktoré sa dostali do ulíc rôznych miest na Slovensku, škôl či úradov. Práve školy by sa mali stať miestom, kde má kampaň najväčší ohlas. Práve tínedžeri tým, že sa stanú neonacistami, nadobúdajú pocit dôležitosti a nadradenosti. Kampaň tak má prispieť k eliminácii vplyvu neonacistov na mládež. Ľudia proti rasizmu privítali s veľkou radosťou aktívnosť polície v boji proti rozmáhajúcemu sa neonacistickému hnutiu a jej prvý krok na elimináciu rasovomotivovaných trestných činov zriadením špeciálneho odboru polície na úseku stíhania organizovanej trestnej činnosti. „Bude to ako taká slovenská FBI, ktorej úlohou bude odhaľovať páchateľov, ktorí sa podieľajú na rasovo motivovaných útokoch. Samozrejme, títo špecialisti pomôžu aj pri hľadaní tvorcov neonacistických internetových stránok, členov fašistických hudobných skupín a či výrobocov relikvií fašizmu a novodobých nacistických symbolov a tlačovín,“ povedal nový kordinátor aktivít Ľudí proti rasizmu Daniel Milo. Ľudia proti rasizmu oceňujú, že polícia už oveľa citlivejšie pristupuje k rasovo motivovanej trestnej činnosti, a výsledok je to, že sa podarilo uväzniť asi 30 neonacistov, ktorí patria medzi najaktívnejšich. Tento rok by mal byť pokiaľ ide o monitoring aktivít neonacistov, oveľa úspešnejší. K antirasizmu prispejú aj pripravované podujatia ako Protifašistický happpening 8. mája, ako aj rôzne akcie v rámci Európskeho týždňa boja proti rasizmu, ktorý bude 15.-21. marca. > Antidiskriminačný zákon bude jeden Prijatie antidiskriminačného zákona je, ako sa zdá, na najlepšej ceste. Podpredseda vlády SR Pál Csáky a minister spravodlivosti Daniel Lipšic dospeli k spoločnej dohode, že antidiskriminačný zakon bude mať podobu jednej všeobecnej právnej normy, ktorá uvedie zmeny v zákonoch so vzťahom k problematike posudzovania vhodnosti osôb na vykon určitých činností. Návrh by sa mal dostať do pripomienkového konania začiatkom februára. Dohoda znamená, že sa nebude musieť novelizovať niekoľko zákonov, ktore riešia antidiskriminačnú problematiku. Slovensko by po tejto dohode medzi Csákym a Lipšicom malo splniť očakávanie únie upraviť antidiskriminačnú politiku pred vstupom do EÚ, a to presne do 15. apríla. Zároveň menšiny, predovšetkým homosexuáli, budú mať konečne zabezpečenú ochranu pred diskrimináciou, s ktorej prejavmi sa často stretávajú. > Napadli bejzbalkami Rómov Skupina neznámych páchateľov zaútočila počas predminulého víkendu v noci z piatka na sobotu na približne dve desiatky Rómov z Jaslovských Bohuníc priamo v ich dome. Mladí útočníci ich surovo bili bejzbalovými palicami, tyčami a mali pri sebe údajne aj zbraň. Okrem toho, že im napadnutím spôsobili rôzne zranenia, rozbili im aj okná a zdemolovali auto, ktoré mali zaparkované pred domom. Po útoku nasadli do áut a z miesta činu rýchlo ušli. Rómovia sa rozhodli podať na útočníkov spoločné trestné oznámenie. > Zatkli Ladislava Nižňanského Správa o zatknutí veliteľa špeciálnych protipartizánskych jednotiek Edelweiss a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy 86-ročného Ladislava Nižňanského priniesla radosť najmä do obcí Ostrý Grúň a Kľak. Práve tieto dediny dal najväčší slovenský vojnový zločinec na konci druhej svetovej vojny vypáliť, pričom bolo vyvraždených asi 150 ľudí. Nižňanský sa podieľal aj na vražde 18 Židov. V roku 1947 zo Slovenska emigroval a v roku 1962 ho odsúdili za jeho neprítomnosti na trest smrti. Aj keď bývalé československé orgány žiadali vydanie Nižňanského, Nemecko neprejavilo záujem spolupracovať a dokonca sa mu v roku 1996 podarilo získať nemecké občianstvo. Slovenské orgány na tomto prípade spolupracujú od roku 2000. > Maďarská univerzita je už otvorená Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, na ktorej dostanú možnosť študovať príslušníci maďarskej menšiny, je už otvorená. Na otvorení 25. vysokej školy na Slovensku sa zúčastnil minister školstva Martin Fronc i jeho maďarský partner Bálint Magyar a vicepremiér Pál Csáky. Vláda, ktorá mala zriadenie univerzity v programovom vyhlásení, už vyčlenila na kúpu školskej budovy 50 miliónov Sk. Do prvého ročníka nastúpi celkovo tristo študentov. Na ekonomickú fakultu prijmú 150 študentov, na pedagogickú 130 a na teologickú 20. Akreditačná komisia sa k jej založeniu stále jednoznačne nevyjadrila. Štatutárom univerzity na obdobie šesť mesiacov je poslanec SMK Sándor Albert. Neskôr zvolia rektora a dekanov. Do júna by mali byť akreditované študijné odbory. > Polícia bude mať špecialistov na prácu s Rómami Po školeniach policajtov v práci s Rómami má pribudnúť v policajnom zbore asi dvadsať policajných špecialistov pre prácu s rómskymi komunitami. Minister vnútra Vladimír Palko presadzuje, aby začali pracovať od roku 2007. Proti takýmto špecialistom protestovali rómski lídri, podľa ktorých tento návrh vracia slovenskú spoločnosť pred rok 1989. Palko však ich kritiku odmietol. Policajní špecialisti by mali vedieť rómsky jazyk a mať poznatky o rómskej komunite a podľa ministra by nimi mohli byť aj samotní Rómovia. Úlohou špecialistov bude riešiť drobné spory a priestupky v rómskych osadách, odstrániť nezákonné praktiky a zúčastňovať sa na všetkých zásahoch orgánov činných v trestnom konaní v osadách. > Moslimovia demonštrovali za používanie náboženských symbolov v školách Nespokojnosť moslimov vo Francúzsku so zákonom, ktorý na štátnych školách zakáže nosenie viditeľných náboženských symbolov prerástla už do demonštrácií. Krátko pred rokovaním parlamentu o tomto zákone sa uskutočnila najväčšia náboženská demonštrácia posledných rokov, na ktorej sa zúčastnilo takmer dvadsaťtisíc moslimov. Takto vyjadrili nesúhlas s tým, že na štátnych školách sa nebudú môcť nosiť šatky moslimiek, židovské jarmulky či veľké kríže. V Paríži vyšlo do ulíc desaťtisíc ľudí a protesty sa konali aj v iných mestách Francúzska. Organizátorom protestov bola Strana francúzskych moslimov a proti zákonu demonštrovali moslimovia aj v Londýne, Istanbule, Ammáne a Bejrúte. Na budúci mesiac by mali poslanci o zákone hlasovať a chcú, aby začal platiť od septembra. > Bush vyhlásil Pamätný deň Martina Luthera Kinga Presne 15. januára by sa bol dožil 75. rokov bojovník za práva černochov Martin Luther King. Jeho pamiatku si prišla uctiť k jeho hrobu na cintoríne v Atlante tisícka ľudí. Pridal sa k nim aj prezident USA George W. Bush. Aj keď ho Kingova manželka kritizovala za postup USA v Iraku, Kingovo centrum pre nenásilné spoločenské zmeny mu poslalo len neformálne pozvanie, ale akceptovalo jeho ponuku prísť. Zúčastnení spomínajúci však nesúhlasili s jeho prítomnosťou na cintoríne, a tak veľký dav ľudí naňho začal vykrikovať („Bush go home.“) a pískať. Asi 800 demonštrantov pred príchodom prezidenta narušilo policajné zátarasy i bariéru v podobe mestských autobusov, odstavených pozdĺž cesty vyúsťujúcej ku Kingovmu hrobu s cieľom oddeliť prezidentov kordón. Polícia pritom zatkla dvoch ľudí, ktorí odmietali opustiť vozovku. Bush sa rozhodol, že 19. január bude v USA Pamätným dňom Martina Luthera Kinga. > Kňazi nesúhlasia s postojom cirkvi voči homosexuálom S postojom cirkvi voči homosexuálom nesúhlasí skupina 23 amerických kňazov z chicagskej oblasti. Do Vatikánu zaslali protestný list, v ktorom odmietli negatívny názor rímskokatolíckej cirkvi na túto menšinu. Petíciu zaslali ako reakciu na dokument Vatikánu, ktorý vyzýva katolícky zameraných politikov i iných lídrov, aby urobili všetko preto, aby legalizácia akýchkoľvek homosexuálnych zväzkov nebola schválená. Kópie protestného listu kňazov dostal aj kardinál Joseph Ratzinger, prefekt Kongregácie pre doktrínu viery, ktorá určuje politiku Vatikánu, a ďalší cirkevní hodnostári. > Výstava o Rómoch V Poľskom inštitúte v Bratislave otvorili výstavu Rómovia - história, kultúra, na ktorej návštevníci nájdu prehľadné tabule s fotografiami, mapami, historickými dokumentmi a textami. Výstavu pripravilo Etnografické múzeum v Tarnowe, ktorého oddelenie vedy o Rómoch vlastní bohatú kolekciu predmetov a dokumentov spojených so životom Rómov. Výstava potrvá do 6. februára. Spracované podľa denníkov, internetového denníka www.changenet.ska Rómskej tlačovej agentúry a www.euractiv.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama