Reklama
Refundo.sk
Reklama

Účel svätí prostriedky

Asi tak by sa dala výstižne pomenovať neoficiálna kampaň o kreslo slovenského prezidenta, ktorá je už niekoľko týždňov súčasťou politického, mediálneho a spoločenského života našej spoločnosti. Ešte ani poriadne nie je známe, či všetci uchádzači splnili pri ohlasovaní svojej kandidatúry zákonom stanovené podmienky, a už sa využíva každá informácia na oslabenie konkurencie.
Počet zobrazení: 601
3-m.jpg

Asi tak by sa dala výstižne pomenovať neoficiálna kampaň o kreslo slovenského prezidenta, ktorá je už niekoľko týždňov súčasťou politického, mediálneho a spoločenského života našej spoločnosti. Ešte ani poriadne nie je známe, či všetci uchádzači splnili pri ohlasovaní svojej kandidatúry zákonom stanovené podmienky, a už sa využíva každá informácia na oslabenie konkurencie. O tom, že druhá priama voľba hlavy štátu nebude prechádzka zeleným sadom a že účel svätí prostriedky, svedčí i využitie zverejnenia údajných podporovateľov režimu bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna. Zahraničné agentúry a domáce médiá priniesli prvé dosť nekonkrétne a najmä neoverené informácie o údajnom vývoze miliónov barelov čierneho zlata počas embarga výmenou za akúsi lojalitu pre krutovládcu Husajna a jeho spoločníkov. Na Slovensku sa našli politici, ktorí začali spájať Husajna, ktorý má na svedomí desaťtisíce ľudských životov najmä z radov Kurdov, s uchádzačmi o prezidentský úrad. Konkrétne Ján Slota, ktorý sa považuje za pravého lídra národniarov, pustil fámu, že na obchode s irackou ropou sa možno podieľali aj ľudia z okolia vtedajšieho premiéra Mečiara. Slota, spôsobom jemu vlastným, možno žartom, dokonca prirovnal Mečiara výzorom k Saddámovi. Viacerí vtedajší aktívni politici a predstavitelia exekutívy Slotove úvahy zmietli zo stola. Isté je, že bývalí koaliční partneri Slota s Mečiarom si v prvom kole nič nedarujú. Slota sa rozhodol podporovať Mečiarovho bývalého spolupracovníka, dnes silného protikandidáta, Ivana Gašparoviča. Škoda, že sa zatiaľ neodhodlal odhaliť „skutočné bomby“, napríklad v podobe privatizačných praktík, záležitostí týkajúcich sa prepojenia tajných služieb na rodiace sa a silnejúce podsvetie. Veď bol súčasťou Mečiarovej koalície, ktorej mnohí neprajníci pripisujú nespočetné škandály, a mne sa nezdá, že by mal až takú zlú pamäť, prípadne naozaj o ničom nevedel. Slota si však vybral ropnú bublinu, ktorá, ak ju nenafúkne ministerstvo vnútra na čele s Vladimírom Palkom, veľmi rýchlo spľasne a môže nastať opačný efekt. Radový slovenský volič, hltajúc diskusné politické relácie, pričom jeho rozhľad sa končí s televíznym spravodajstvom, si jednoducho povie: zase očiernili Mečiara a nič mu nedokázali. Nedotiahnutie kauzy vila Elektra do jasného konca a otváranie prípadov založených na informáciách jedna pani povedala sú jednoducho vodou na Mečiarov mlyn. Pretože pravda je taká, či chceme alebo nie, že policajní vyšetrovatelia stále opakujú jedinú vetu: prípady sú v štádiu preverovania. To sa ťahá už niekoľko rokov. Líder ĽS-HZDS zrejme neponúka päťstodolárové úplatky ani fľašky koňaku, prípadne pár tisícok za šťastný príchod jeho vnúčat na svet, a tak ho bdelí agenti provokatéri nemali zatiaľ pri čom pristihnúť. To je však podľa mňa veľká bieda polície pri povesti muža, ktorého niektoré médiá pomaly prirovnávali k diktátorom s dlhým radom obetí. Interpol sa začal o prípad darovanej irackej ropy zaujímať, ale zrejme ani najhorlivejším slovenským vyšetrovateľom nebude stačiť čas a dostatok výstrižkov z novín o kauze iracká ropa, aby do prvého kola volieb začali trestné stíhania. Zvlášť, keď po mediálnych hrách a kope dezinformácií Veľvyslanectvo SR v Bagdade oficiálne informovalo, že na zozname údajných podporovateľov režimu bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna sa objavili mená a firmy, ktoré s ropou nemali nič spoločné. Už dnes je isté, že s ropou nemala nič spoločné Ruská pravoslávna cirkev a Ruská komunistická strana. Na uverejnenom zozname sa nachádzajú i slovenskí komunisti. Tí však darčeky priazne od Saddáma jednoznačne popierajú. Možno sa aj oni dočkajú podobnej správy, pretože v tom čase ešte nedokázali v prieskumoch verejnej mienky získať ani päť percent voličskej priazne. Okolo celej kauzy je zatiaľ mnoho nejasností. A práve to dáva veľký priestor na diskreditačné kampane voči nepriateľom, konkurentom nielen na Slovensku. Môže vzniknúť niekoľko súdnych sporov inštitúcií, ktoré sa ohradia voči spájaniu s diktátorským režimom. Počas Mečiarovho vládnutia na Slovensku došlo k potupnému zavlečeniu prezidentovho syna do Rakúska, odohrávali sa masakry v podsvetí, tajnú službu vylúčili zo spolku serióznych medzinárodných inštitúcií, záhadne mizli podnikatelia i podnikavci, novinárom sa ničil majetok, ale že by sa premiérovi blízki pustili do nelegálneho a riskantného medzinárodného obchodovania s Irakom, ktorý bol pod drobnohľadom USA a jeho spojencov, je silná káva. Bezplatne vyvážať miliónov barelov ropy z Iraku počas sankčného režimu výmenou za lojalitu päť a pol miliónového Slovenska je dobrým scenárom pre humoristov a nie vyťahovaním zdrvujúcich informácií v rámci prezidentského súboja. Žiaľ, niekedy na voliča zapôsobí i zvolanie „do tankoch“. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama