Bulharsko mieri do EÚ
Bulharsko je krajina, pre ktorú je integrácia do Európskej únie jedným z hlavných zahraničnopolitických cieľov. Zatiaľ cieľov nesplnených, hoci samit EÚ v roku 2007 môže dať tomuto cieľu konkrétnejšiu podobu. Ale iba v prípade, ak krajina splní viacero podmienok. Ide hlavne o reformy v oblasti politiky a ekonomiky. Po vážnej hospodárskej kríze v polovici deväťdesiatych rokov sa síce krajina už pozviechala z najhoršieho, najmä vďaka drastickým opatreniam bývalého premiéra Ivana Kostova, no dôsledky rekordnej inflácie v roku 1993 ju budú prenasledovať zrejme ešte hodne dlhý čas. Medzi oblasti, v ktorých musí Bulharsko urobiť isté pokroky, patrí aj otázka menšinových práv, najmä čo sa rómskej menšiny týka. V jadrovej energetike už Bulharsko splnilo podmienku EÚ na odstavenie dvoch najstarších reaktorov v atómovej elektrárni v Kozloduji. Do roku 2006 by však malo odstaviť aj ďalšie dva reaktory tejto elektrárne sovietskeho typu, ktoré síce prešli mnohými bezpečnostnými vylepšeniami, ale stále nezodpovedajú bezpečnostným štandardom elektrární v krajinách EÚ. Pokiaľ ide o vnútornú politiku, Bulharsko je jedinou krajinou, v ktorej je premiérom jej bývalý monarcha. Simeon II. Saskoburggotski, bývalý dedič bulharského trónu, založil – od pádu železnej opony v poradí už 285. – politickú stranu a voľby v roku 2001 vyhral. Jeho strana Národné hnutie Simeona II. získala vyše 43 percent, čo v konečnom dôsledku znamenalo 120 poslaneckých kresiel z celkového počtu 240. Zväz demokratických síl bývalého premiéra Ivana Kostova musel odísť do opozície, keď si mohol pripísať iba necelých 18 a pol percenta, čo stačilo na 51 parlamentných kresiel. Dnes šesťdesiatšesťročný monarcha Simeon II. založil volebnú kampaň po návrate zo španielskeho exilu – do krajiny sa vrátil iba necelé tri mesiace pred voľbami – na heslách sľubujúcich rýchle ekonomické zotavenie krajiny, v zahraničnej politike zasa prízvukoval svoje dobré kontakty s politikmi EÚ, na základe ktorých chcel urýchliť integráciu Bulharska do únie. Po víťazstve svojej strany ponúkol Simeon II. koalíciu Strane etnických Turkov, čím chcel demonštrovať okrem iného aj snahu o rešpektovanie práv národnostných menšín, to jest splnenie jednej z požiadaviek Európskej únie. Napriek tomu, že je dnes premiérom Bulharskej republiky, Simeon II sa nikdy nevzdal svojich nárokov na cársky trón. Inak je však tento politik realistom a pragmatikom s ekonomickým pozadím – po tom, ako šesťročný nastúpil na tri roky na cársky trón, musel emigrovať z krajiny a po pobyte v Egypte a Španielsku vyštudoval ekonomiku v USA, kde aj pracoval ako finančný poradca. V komunistickom Bulharsku bol označený za nežiaducu osobu – a možno aj to mu vynieslo obrovskú vlnu popularity pri prvej návšteve krajiny v roku 1996. Či uspeje v budúcich voľbách, bude závisieť hlavne od toho, nakoľko dokáže naplniť ekonomické nádeje svojich voličov. Ďalším prekvapením na bulharskej politickej scéne bol výsledok prezidentských volieb, ktoré sa konali v tom istom roku ako parlamentné. Favorit P. Stojanov, ktorý mal za sebou už dve volebné obdobia, musel uvoľniť miesto historikovi Georgiovi Parvanovovi, ktorý získal vyše 54 percent hlasov, kým Stojanov iba necelých 46. Parvanov sa ako jediný nezapojil do obviňovania kandidátov z korupcie a dokázal obyvateľstvu najjasnejšie sformulovať svoje politické ciele – integrácia do EÚ a NATO v zahraničnopolitickej oblasti a dôraz na sociálne otázky vo vnútropolitickej oblasti. tabuľka Bulharsko – fakty Rozloha: 110 910 km2 Počet obyvateľov: 7,9 milióna Priemerná dĺžka života: 67 rokov muži / 75 rokov ženy Hlavné mesto: Sofia Politické zriadenie: republika Mena: leva Priemerný ročný príjem: cca 65 000 Sk Nezamestnanosť: 18 percent Hlavný vývozný artikel: plasty, chemikálie, potraviny Linky: www.bulgaria.com - všetko, čo potrebujete vedieť o Bulharsku www.online.bg/DefaultUS.asp - vždy čerstvé správy www.bulgariatravel.org, http://get.info.bg - turistické informácie Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
