Reklama
Reklama

Z platu europoslanca nezbohatnem

Ako sa staviate k predstave, že by ste s pánom Banášom jedli pred europarlamentom sardinky z konzervy? - Sardinky? Prečo nie? Mám ich rada a bolo by zaujímavé mať pri tom spoločnosť pána Banáša. Ale myslím si, že práve my dvaja nie sme na tom tak zle, aby sme ich museli jesť pred europarlamentom alebo si na ne vyžobrať do klobúka.
Počet zobrazení: 977
5-m.jpg

Monika Beňová, poslankyňa NR SR za SMER

Monika Beňová je podpredsedníčkou, generálnou manažérkou a spoluzakladateľkou strany SMER. Je na prvom mieste na kandidátke tejto strany na post europoslankyne. Má 35 rokov a jedno dieťa. Kauza „Banáš“ nenechala ani ju ľahostajnou. „Je toho veľa, čo treba zmeniť,“ priznáva a prezentuje svoje názory, ktoré, ako dúfa, bude vedieťobhájiť aj v europarlamente. Ako sa staviate k predstave, že by ste s pánom Banášom jedli pred europarlamentom sardinky z konzervy? - Sardinky? Prečo nie? Mám ich rada a bolo by zaujímavé mať pri tom spoločnosť pána Banáša. Ale myslím si, že práve my dvaja nie sme na tom tak zle, aby sme ich museli jesť pred europarlamentom alebo si na ne vyžobrať do klobúka. Jožko týmto zveličením reagoval na neprijatie štatútu európskeho poslanca Radou ministrov zahraničných vecí. Súhlasím s ním však, lebo štandard v Bruseli či Štrasburgu je predsa len trochu vyšší ako u nás. Samozrejme, dostaneme diéty na pokrytie nákladov spojených s ubytovaním a stravou, ale aj tak je to nízky plat. Veď aj ako europoslanci musíme viesť svoje domácnosti tu doma, finančne zabezpečovať svoje rodiny na Slovensku. Počuť aj hlasy, že postavenie všetkých poslancov europarlamentu by sa malo, pokiaľ ide o plat, zrovnoprávniť. - To si myslím aj ja, pretože tam budeme tráviť všetci rovnaké množstvo času, prijímať rovnaké zákony, naše povinnosti budú identické. Som za zrovnoprávnenie platov nielen poslancov terajších členských štátov, ale aj tých, čo pristúpia. Je jedno, o akú pôjde sumu, ale nech je pre všetkých rovnaká. Z toho, ako sa to medializuje, človek nadobudne dojem, že ide iba o peniaze a celý ten „cirkus“ okolo výberu kandidátov je práve kvôli nim. - U nás sa to, žiaľ, vníma tak, akoby kandidátom do Európskeho parlamentu išlo naozaj iba o finančné zabezpečenie na určité roky. Je to veľký omyl, pretože väčšina ľudí, ktorí dali najavo, že by chceli byť poslancami v Európskom parlamente za Slovensko, to deklarovala ešte vtedy, keď bol stav rovnaký ako teraz. Keď sa ešte ani nehovorilo o tom, že by mali byť schvaľované rovnaké platové podmienky. Muselo im byť jasné, že si finančne neprilepšia. Pre národné parlamenty by bolo výhodou vyplácanie miezd z rozpočtu Európskej únie. - To by som pokladala za správne, pretože Európsky parlament je inštitúciou EÚ. Keďže tento štatút nebol schválený, znamená to, že národné parlamenty budú určovať mzdu svojich europoslancov a hradiť ju zo štátneho rozpočtu. Slovensko, tak ako ostatné štáty EÚ, bude prispievať do jej rozpočtu, preto sa mi zdalo celkom logické, keby poslanci európskej inštitúcie boli platení z rozpočtu Európskej únie. K prijatiu takéhoto štatútu však nedošlo a ja si myslím, že aj preto, lebo voľby do Európskeho parlamentu sa blížia a práve teraz na to nikto nechce tlačiť. Rozhovory o peniazoch sú vždy citlivá téma. Myslím si, že po voľbách, keď sa bude konštituovať nový parlament a keď tam budú už aj noví členovia, sa táto téma opäť otvorí. Ide pánovi Banášovi naozaj iba o presadenie kritérií, aby nás v europarlamente zastupovali tí najlepší ľudia? - Krajina môže byť iba vtedy úspešná, keď má úspešných ľudí. To znamená schopných, vzdelaných a ambicióznych. Len nevnímajme úspech ako nejaké finančné bohatstvo. Úspech v europarlamente bude to, keď niekto prospeje svojej krajine a bude vedieť správne reagovať. Takže ja s porozumením vnímam reakcie pána Banáša na situáciu okolo kandidátky na poslancov. On sa v problematike EÚ vyzná, je aktívny vo všetkých funkciách, v zahraničnej politike je naozaj doma, a to hovorím napriek tomu, že je z konkurenčnej strany. Myslím si, že práve on je tou osobou, ktorá by mohla byť za ANO v Európskom parlamente. Je dobrý aj v jazykoch a má vybudované kontakty. Má na to aj iné povahové vlastnosti, ako žoviálnosť, humor a nadhľad. Určite by urobil kus práce. Čo poviete na výzvu sadnúť si za okrúhly stôl a preveriť si schopnosti a vedomosti v cudzom jazyku? Obhájili by ste svoje kvality? - Som o tom presvedčená, pretože my takéto rozhovory vedieme takmer stále, nielen na zasadnutiach výboru. Sú to témy, ktoré nás v europarlamente čakajú, a preto je dobré sa na ne pripraviť. Myslím si, že naše názory sú zdravé, nie sú ešte deformované prílišnou diplomaciou, ktorá v európskych inštitúciách vládne. Ak teda budeme dobre pripravení, naši europoslanci budú v europarlamente užitoční. Cítite sa doma aj v jazykoch? - Už teraz sa v Európskom parlamente zúčastňujem na debatách a zatiaľ tam nie je simultánny preklad do slovenčiny. Hovorím najmä po nemecky, ale keď treba aj po anglicky. Máte teda aj vy takú skúsenosť, ako pán Banáš, že politický „koláč“ sa pečie v kuloároch? - Obaja sme prišli z podnikateľského prostredia. Možno preto poznáme také akési taktizovanie a vyjednávanie. Naozaj, názory sa kreujú niekde inde a nie na tých oficiálnych miestach, kde sa podpisujú zmluvy a dohovory. Tam je to už vylobované. Lobing v európskych inštitúciách skutočne funguje. Myslím tým však lobing v pozitívnom zmysle. Isteže sú veci, ktoré sa ťažko predebatovávajú s tlmočníkom pri stole, ale oveľa vhodnejší je úzky kruh medzi kompetentnými ľuďmi. Čo je vašou srdcovou záležitosťou, ktorú by ste obhajovali v Európskom parlamente? - Rozšírená únia bude mať iné témy ako doteraz a nové ciele. Zatiaľ najzákladnejšou témou bolo práve jej rozšírenie. Chcem sa angažovať najmä v otázkach zahraničnej bezpečnostnej politiky. Na druhej strane, treba aj spätnú väzbu. Teda nielen to, čo my prinesieme do Európskeho parlamentu, ale aj to, čo môžeme z neho priniesť ako užitočné Slovensku. Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami EÚ v sociálnej politike. Napríklad princíp sociálnej solidarity sa u nás vôbec neuplatňuje, alebo ak, tak v akejsi zdeformovanej podobe. O čo ide v sociálnej solidarite? - O rešpektovanie a realizáciu ľudských práv. Napríklad ak žena má dvojročné dieťa (hovorím o konkrétnom prípade) a čaká druhé dieťa, tak jej štát nesmie ponúknuť almužnu. Byť na materskej dovolenke, nie je byť na dovolenke, ale v tvrdej práci okolo rodiny a dieťaťa. Je to často až 24-hodinová pracovná ,,šichta“. Alebo ak odborári využijú svoje ústavné právo na štrajk, tak súd nemôže vydať predbežné opatrenie a štrajk zakázať. Alebo spomeňme, ako sa u nás niektorí odborníci stavajú k vyhláseniu referenda. To sú v členských štátoch EÚ nespochybniteľné veci. Ďalším problémom je, ako sa teraz štát stavia k zdravotne postihnutým ľuďom – vôbec ich nebráni a nechráni. Mnohí z mladých ľudí vyslovujú obavu, že keď sa otvorí EÚ a naši budú mať možnosť študovať v zahraničí, nájdu si tam aj prácu. A mnohí, tí najlepší, sa sem nevrátia. Tak príde Slovensko o časť elity národa. - Som zásadne za to, aby každý mladý človek, ktorý chce, išiel do zahraničia, aby si to vyskúšal na vlastnej koži. Ale keď sa na vec pozrieme globálne, otvorenie sa Európe znamená aj to, že nám naozaj odídu tí najšikovnejší. Pretože o tých bude v zahraničí záujem. Vzdelanostná úroveň a jazyková príprava našich mladých ľudí už teraz prevyšuje priemer EÚ. Naši mladí sú naozaj veľmi schopní a nemajú problém získať v zahraničí dobré pracovné miesta. Sú vitálni, pracovití, flexibilní, ochotní stále si dopĺňať vzdelanie. Myslím si, že to platí aj o mladých ľuďoch z ďalších pristupujúcich krajín. Takže je namieste obava, že nám intelektuálne zdatná časť generácie odíde, čo sa môže ukázať v budúcnosti ako veľký problém. V najbližších piatich alebo desiatich rokoch to nemusíme pocítiť, až neskôr, keď nám tu bude chýbať odborný potenciál. Opäť si myslím, že štát by mal vytvoriť podmienky, aby sa mladí ľudia chceli vrátiť domov. Samozrejme, že niektorí budú mať záujem zostať vonku, pretože to vo fungujúcej EÚ bude prirodzené. A tí, čo sa sem vrátia, prinesú, čo sa vonku naučili. V súčasnosti však štát neponúka nič, čo by bolo pre mladých atraktívne, aby sa chceli vrátiť. Problém je vybaviť si napríklad hypotekárny úver, nájsť si primerané zamestnanie. Europoslanec by mal podporovať záujmy EÚ, ale mal by byť aj pozitívnym národovcom a brániť slovenské záujmy – tak to tvrdí pán Banáš. Čo vy na to? - Nemyslím si, že v europarlamente možno priveľmi presadzovať a obhajovať národné záujmy. Európske inštitúcie nie sú na to vytvorené. Som však vlastenka a pri každej príležitosti robím všetko pre to, aby som našu krajinu predstavila čo najlepšie. Ako krajinu, ktorá je síce malá rozlohou, ale žijú v nej schopní a múdri ľudia. Slovensko má dobré predpoklady na to, aby si našlo dôstojné miesto v EÚ. Ale opäť je to o elitách. A to si musíme vyriešiť doma. Povedzme si úprimne – vytvárame podmienky, aby sme tu u nás zodpovedajúco prezentovali schopných ľudí, ktorí niečo skutočne dôležité dokázali? Nie, namiesto toho sú médiá plné problémov ,,rosničiek“ a článkov o moderátorkách či moderátoroch, len nie o odborníkoch a o súčasnej elite. Ako ich majú poznať v zahraničí, keď ich nepoznáme ani doma? Vstupom Slovenska do EÚ tu budú platiť nové zákony a normy, možno klesne aj korupcia, ktorá mnohých, čo sa chcú vrátiť domov, alebo prísť na Slovensko podnikať, znechucuje. - Európska legislatíva prinesie aj výhody. Lenže korupcia je individuálny problém. Už dnes máme zákony, ktoré by mohli stačiť v boji proti korupcii. Ale problém je v ľuďoch, v tom, ako sa sami k nej postavia. Ja si nemyslím, že keby policajti (vybrala som si len jeden príklad) zarábali povedzme 40 tisíc, nebudú korumpovateľní. Je to o svedomí, slušnosti a pravdaže aj o celom procese socializácie. Zrejme sa tým bude musieť začať v rodine. Aby človek odmalička vedel, že je to čosi absolútne nesprávne. Dieťa však u nás, naopak, odmalička nič iné nepočuje, len: Vec vybavím, ak niekoho podplatím... Takže nakoniec korupciu vníma len ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. Na vyššej úrovni, pokiaľ ide o korupciu ,,bielych golierov“, by mohlo pomôcť prijatie zákonov o konflikte záujmov a preukazovaní pôvodu majetku. Prejdú však tieto zákony? - Myslím, že áno, lebo to nie sú zákony proti ľuďom, ale proti „bielym golierom“. Tieto zákony sú potrebné aj na ceste boja proti korupcii. Náš národ budú v EÚ posudzovať aj podľa kultúry správania sa a kultivovanosti politikov. - V tejto oblasti by som urobila mnohým ústavným činiteľom veľké školenie. Je to však otázka výchovy, či už v rodine, alebo inom spoločenstve, v škole, pracovnej skupine. Keď vidím vo vláde alebo v parlamente tú neuveriteľnú aroganciu, s akou ľudia k sebe pristupujú, potom sa nečudujem, že aj ľudia na uliciach sú agresívni a konfrontační. Aj vy si myslíte, že nás vonku obdivujú za to, čo sme od nežnej revolúcie dosiahli? - Som vo frakcii, ktorá je druhou najväčšou v Európskom parlamente. Vie sa o mne, že som priamy človek a vždy poviem, čo si myslím. Nedávno ma zaskočilo, keď jedna poslankyňa u nás vo frakcii na spoločnom sedení našej politickej skupiny povedala, že pristupujúce štáty nie sú dobre pripravené z hľadiska hygieny v potravinárskom priemysle. Oponovala som presvedčením, že v pristupujúcich krajinách robia všetko pre to, aby splnili normy, a ak mi chce niekto tvrdiť, že jogurty, ktoré k nám dovážajú s trojmesačnou záručnou lehotou majú lepšiu kvalitu ako naše, čo majú trojdňovú, tak tomu neuverím. Treba obhajovať našich ľudí, to, čo máme dobré. V europarlamente si potom našu krajinu budú viac všímať. Nesmieme len sedieť za stolom a počúvať, ale reagovať. Každý kto zastupuje nejakú krajinu, by ju mal zastupovať s hrdosťou. Ukázať, že si vie za svojím stáť. S hosťom SLOVA sa zhovárala Tatiana Jaglová

Autorka je novinárka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama