K informačnej spoločnosti

Európska komisia vo všeobecnosti verí, že nové členské krajiny prinesú do sektora komunikačnej technológie potrebnú dynamiku. Existujú však obavy v súvislosti s kvalitou národných telekomunikačných pravidiel, ktoré by mali v deň vstupu, 1. mája, naplno fungovať. Ďalším dôvodom na znepokojenie sú obavy, kde nájdu noví členovia investície potrebné na modernizáciu infraštruktúry. Sektor informačných a komunikačných technológií je jednou z oblastí s najentuziastickejším hodnotením pristupujúcich krajín komisiou. Prevláda viera, že rozšírenie prinesie potrebnú dynamiku, dokonca zvýši tlak na niektoré terajšie členské krajiny EÚ. Často aj ony potrebujú rozhodnejšie kroky na zvýšenie konkurencieschopnosti. Estónsko je príkladom, keď „učiteľ predbehol žiaka“. V používaní internetu či množstve osobných počítačov na hlavu prekonalo trinásť z pätnástich krajín dnešnej únie. Pristupujúce krajiny mohli v mnohých oblastiach aplikovať priamo najnovšiu technológiu bez toho, aby museli updatovať staré systémy. V rýchlo sa meniacom prostredí boli nové postupy prijímané ľahšie, čo je v ostrom kontraste s niektorými krajinami pätnástky. Transformujúce sa krajiny vidia telekomunikačný sektor aj ako spôsob, ako modernizovať ekonomiku a znížiť závislosť od priemyslu náročného na prácu. *** Obavy však spôsobuje kvalita národnej legislatívy v sektore telekomunikácií, pričom hlavným problémom je nedostatok kvalifikovaného personálu pôsobiaceho vo verejnej sfére. Otázkou tiež je, odkiaľ tieto krajiny získajú dostatočné investície na modernizáciu infraštruktúry. V niektorých prípadoch to rieši špecifická situácia –- Estónsko dokázalo zmodernizovať sektor a dostať sa na špicu vďaka investíciám zo Švédska a Fínska. Geografická (v prípade Fínska i kultúrna) blízkosť, pomerne nižšia cena pracovnej sily, výhodné daňové prostredie a dostatok kvalifikovaného personálu z neho urobili vyhľadávaný cieľ investícií. Priame zahraničné investície v telekomunikačnom sektore zároveň poskytujú udržateľnejší základ rozvoja hospodárstva. Naproti tomu, niektoré z odvetví strojárskej výroby (príkladom sú slovenské automobilky) sa môžu omnoho ľahšie posunúť z pristupujúcich krajín ďalej, hľadajúc nižšie náklady. Napriek regionálnym rozdielom v rozvoji telekomunikačného sektora je obraz v pristupujúcich krajinách vo všeobecnosti pozitívny. Stále však prevládajú problémy. V mnohých prípadoch bude musieť proces demonopolizácie ešte len prebehnúť, bude potrebné vytvoriť kvalitné pravidlá a systém ich kontroly. Veľkou otázkou je, či sa v pristupujúcich krajinách nájde dostatok kvalifikovaného personálu. Konkurencia na strane dopytu je veľká – regulačné úrady, ministerstvá, domáce a zahraničné súkromné firmy. Verejný sektor je pri tom výrazne znevýhodnený nižšou úrovňou miezd. Do hry vstupuje zároveň otázka, či môžu regulačné pravidlá existovať bez politického vmiešavania sa. Telekomunikácie sú perspektívnym sektorom, ktorého dôležitosť (a ziskovosť) bude v budúcnosti narastať. Spolu so stále sa len tvoriacimi pravidlami jeho fungovania to vytvára nebezpečenstvo klientelizmu či korupcie. Nie je to však špecifikom pristupujúcich krajín. Ide o mnoho. Ako varoval nemenovaný predstaviteľ komisie: „Ak sú regulačné pravidlá otvorené politickému vplyvu, či sú postavené na slabej analýze trhu, odradí to investorov.“ Väčšina z pristupujúcich krajín bude potrebovať na modernizáciu sektora vonkajšie investície. Veľké firmy z EÚ, ktoré sa už v strednej a východnej Európe začali presadzovať (Deutsche Telekom, France Telecom či Sonera), svoj postup zastavili, čiastočne je to reakcia na globálne problémy sektora. Na prilákanie investícií teda bude potrebné zabezpečiť jasné a fungujúce pravidlá. *** Posledným z problémov je naplnenie požiadavky zabezpečiť všeobecný prístup k telekomunikačným službám. Konkrétne ide o zabezpečenie telefónneho spojenia a internetu za prijateľnú cenu pre všetkých občanov. Aj v tomto sú rozdiely veľké – na špici je Estónsko, v Poľsku sú však stále asi štyri milióny domácností bez telefónneho pripojenia. Cena za pripojenie novej linky je pritom v poľskom prípade 300 až 400 eur, je preto nereálne očakávať, že by sa problém mohol vyriešiť trhovými nástrojmi. Čiastočným riešením môže byť budovanie mobilných sietí, aktívnu úlohu by však mal prebrať štát. V krajinách ako Slovinsko dokázal zabezpečiť rozšírenie používania internetu do vzdelávacieho systému. Rozvoj telekomunikačného sektora je jedným z kľúčových aspektov rozvoja hospodárstva krajín, ktoré 1. mája vstúpia do Európskej únie. Trh nebude schopný plne nahradiť úlohu štátu. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.