Hlavne pozitívne
Heslo hlavne pozitívne alebo dosť bolo zlých správ najlepšie vystihuje informačnú kampaň ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý sa v poslednom období razantne a rýchlo vrhol na prinášanie čerstvých informácií o úspechoch polície. Úplne najradšej, i dvakrát denne, zvoláva mimoriadnu tlačovú besedu najmä ak ide o úspech Úradu boja proti korupcii. Palko sa tak vybral po stopách svojho predchodcu Ladislava Pittnera, ktorému prevažnú časť jeho pondeľníčkov napísali práve vyšetrovatelia z odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. V posledných prípadoch sa Palko výrazne zlepšil, už nečíta upravené informácie z uznesenia o vznesení obvinenia, ale dokonca sa ich naučil naspamäť. Horšie je to so zvedavými otázkami dotieravých novinárov. Niektorých skúsenejších už život a čas poučil, pretože mnohé megakauzy prinesené ministrami vnútra sa na súdoch zosypali ako domček z kariet. Jednoducho často nenapraviteľné chyby orgánov činných v prípravnom konaní a slabé dôkazy pred nezávislým súdom neobstáli a skončili sa hanbou. Aj na to má Palkov rezort odpoveď. Veď predsa platí zásada voľnosti posudzovania dôkazov a jednoducho vyšetrovatelia mali na celú udalosť iný právny názor. Dozorujúci prokurátor im to vždy odobril, a tak posolstvo od ministra vnútra je neraz také, že zlé sú súdy, a nie dôkazové konania. Horšie je, keď chybičku urobí vyšetrovateľ ešte na začiatku vyšetrovania. Hádam najznámejším príkladom horlivosti vyšetrovateľov je prípad opozičného poslanca za ĽS-HZDS Jána Mikuša. Toho usilovný vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v lete minulého roku bez súhlasu parlamentu obvinil z účasti na viac ako päťmiliardovom podvode v kauze DMD Holding. Minister Palko informoval o obvinení bývalého ministra hospodárstva Mečiarovej vlády Karola Č. a desiatich bývalých vysokopostavených predstaviteľov Fondu národného majetku (FNM) obvinil zo série hospodárskych trestných činov na tlačovej besede 8. júla 2003. Na tlačovej besede u Palka boli všetky médiá a televízne spoločnosti, čo na Slovensku niečo znamenajú. Keď sa škandál s podľa mňa nezákonného obvinenia poslanca 28. augusta toho istého roku prevalil, pán Palko sa na tlačovej besede venovanej úspechom polície odmietol vyjadriť k „omylu“ vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. „Táto téma nie je predmetom tlačovej konferencie,“ dvakrát zopakoval na otázku novinárov hovorca ministra vnútra Boris Ažaltovič a dodal, že informácie o tejto závažnej udalosti – trestnému stíhaniu ústavného činiteľa bez súhlasu parlamentu – poskytne tlačový odbor rezortu vnútra. *** Následne poslali medzi zúrivých reportérov vystrašenú pracovníčku z tlačového oboru, ktorá si horúcu kašu vylízala do dna za iných. Išlo vraj iba o obyčajný omyl. Toľko chválení vyšetrovatelia nepostrehli, že ide o nejakého poslanca s imunitou. Nadobúdam dojem, že predsa asi v tom zhone úžasného medializovania úspechov polície a zbierania bodov u občanov a voličov si toľko vychvaľovaní vyšetrovatelia zo špeciálneho tímu ani nevšimli, že ide o nejakého ústavného činiteľa. Podobný prešľap sa podaril aj ich kolegom v Banskej Bystrici, kde obvinili žilinského okresného sudcu Pavla Polku bez súhlasu Ústavného súdu SR. Meno poslanca i sudcu sa však vďaka vyšetrovateľom dostalo do médií v súvislosti s korupciou a podvodmi. Ako sa má verejnosť pozerať na dôveru Palkových špeciálnych vyšetrovateľov, keď v lete minulého roku vyšetrovateľ obvinil poslanca a odvtedy prešlo vyše pol roka a parlament stále nedostal žiadosť o zbavenie Mikušovej poslaneckej imunity? Veď vyšetrovateľ mal dostatok dôkazov na obvinenie a stačila iba jedna žiadosť. Nerozumiem tomu, že by sa žiadosť písala vyše šesť mesiacov? Alebo sa chystá darček pre Palka v rámci prezidentského predvolebného boja? Tomuto Mikušovi totiž šéfuje Mečiar uchádzajúci sa o post hlavy štát. Ako si má občan vysvetliť, keď vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej činnosti žiadal v auguste minulého roka generálnu prokuratúru, aby zaslala do parlamentu žiadosť o zbavenie imunity predsedu ANO a vtedajšieho podpredsedu NR SR Pavla Ruska, a dnes, keď je politik ministrom bez imunity, vyšetrovateľ stále akosi nikoho neobviňuje? Veď vtedy sa rozpútala doslova hystéria. Palkov rezort tvrdil, že všetko je nad slnko jasnejšie. Tvárili sa, ako keby Ruskovi už nachystali väzenské pyžamo s celou a výhľadom do väzenského dvora. Opäť ubehol polrok a v tak, podľa Palka, jednoznačnom prípade vyšetrovatelia nikoho neobvinili. Prečo? Každý nezávislý novinár by sa ho na to rád opýtal. V priamom televíznom prenose Palko zvykne deklarovať, že on je za to, aby sa veci došetrili bez rozdielu. Črtá sa jasná odpoveď. Ak sú vyšetrovatelia naozaj procesne úplne nezávislí, tak je práve chyba v nich. Ale čo ak nie sú a nemôžu konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v súlade so zákonmi tohto štátu? Komu a na aký účel títo špeciálni vyšetrovatelia teda slúžia? Je február a Ruska nikto neobvinil napriek tomu, že ešte pred vyše pol rokom boli veci podľa ministerstva vnútra úplne jasné. Palkovi to však neprekáža. *** Naďalej informuje novinárov a naučil sa úžasnú frázu v prípade dotieravej otázky novinára. „Pre prípad to nie je vôbec dôležité, opakujem, to nie je podstatné,“ dodá z vážnou tvárou, ako keby oznamoval, že chytenie Bin Ládina je pre slovenských policajtov hračka. Palkovi sa nedá uprieť, že chce zvyšovať dôveru polície práve informovaním o úspechoch polície, ale prečo si vyberá už i správy, ktoré v minulosti posielal novinárom policajný hovorca do súhrnu denných kriminálnych prípadov? Byť zadarmo v hlavných správach a v novinách na titulných stranách, pritom hovoriť ako polícia bojuje so zločinom je hádam jedným z najlepších public relation pre politika. Minister s výzorom drsného akčného hrdinu s pokojným hlasom varuje podsvetie, straší korupčných politikov a podnikateľov, že prichádza ich koniec. Občan dosýta nakŕmený informáciami z televíznej obrazovky sa teší, podsvetie zabáva, podnikavci a lobisti krútia hlavou. Samozrejme, že neodporúčam napríklad zabiť zlú svokru alebo ukradnúť bicykel, prípadne prísť za susedom, ktorý vám dlhuje pár stovák a buchnúť päsťou po stole. Určite vás chytia a obvinia, pretože nie ste finančný žralok, prípadne nekradnete stovky miliónov alebo rovno miliardy. Rovnako nevyberáte výpalné v dostatočne veľkom množstve, aby ste si mohli najať špičkových právnikov a možno i mužov zákona. Tvrdiť, že všetci policajti sú neschopní alebo sa ženú za generálskou uniformou by bolo urážkou pre tisícky schopných policajtov a policajtiek, ktorí naozaj každodenne bez ministrovej pochvaly zabezpečujú verejný poriadok a za pár korún nasadzujú svoje životy. Vyšetrujú zdanlivo bežné prípady – únosy, prostitúciu, domáce násilie, vraždy, ktorými sa však minister zatiaľ, nevedno prečo, nechváli. Rovnako ako prehreškami niekoľkých policajtov, ktorí robia síce ostatným hanbu, ale sú jasným signálom pre občana, že polícia si vie poradiť i s tými čo sa naozaj spreneverili služobnej prísahe. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
