Chybičky krásy Miklošovej „devätnástky“

Zahraniční investori nám najčastejšie vyhadzujú na oči neodhadnuteľné zmeny vývoja a dlhodobú neistotu podnikateľského prostredia. Ak raz meníme vnútorné podmienky, inokedy dane (len zákon o DPH sme v roku 2003 menili dvakrát), prirážky, vzápätí spotrebné dane, niet sa čomu čudovať. Pod takouto strechou ťažko môžu investičné firmy splniť svoj biznisplán.
Počet zobrazení: 921

Zahraniční investori nám najčastejšie vyhadzujú na oči neodhadnuteľné zmeny vývoja a dlhodobú neistotu podnikateľského prostredia. Ak raz meníme vnútorné podmienky, inokedy dane (len zákon o DPH sme v roku 2003 menili dvakrát), prirážky, vzápätí spotrebné dane, niet sa čomu čudovať. Pod takouto strechou ťažko môžu investičné firmy splniť svoj biznisplán. Automobilky sú dnes hitom. Slovensko sa zaviazalo, že vyškolí odborníkov pre VW, Peugeot i Hyundai. Hlavným investičným stimulom pre Hyundai/KIA už nie sú daňové prázdniny. Je to reakcia na to, že Európska komisia (EK) sa rozhodla zabrániť neobmedzenému predbiehaniu sa v tom, kto ponúkne investorovi účinnejšiu štátnu pomoc. Podľa princípov jednotnej Európy má byť vizitkou regiónu dokonalá prezentácia kvalifikovanosti a ceny pracovnej sily, funkčná infraštruktúra, dostupnosť dodávateľov, surovín, trhov atď. Preto EK určila kontrolné mechanizmy i limity. Ostaňme pri daniach. Rovná 19-percentná daň presunie milionárov o poschodie vyššie, tých, ktorým výplata stačí iba na základné potreby, tlačí k zemi. Naša kapitálotvorná vrstva z hľadiska ziskovosti financmajstra Mikloša velebí. Podnikatelia prijali návrh Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 – 2006 z dielne MF SR v zásade pozitívne. Dúfali však, že kompetentní budú akceptovať aj ich podnety. Napríklad, že treba opätovne prehodnotiť možnosť zníženia priamych daní právnických i fyzických osôb na 15 až 16 percent a zaviesť dve sadzby DPH v intervale 5 až 18 percent. Nehovoriac o tom, že progresívnu 5-percentnú hranicu DPH sme mohli doteraz využívať niekoľko rokov. Najmä malým a stredným podnikateľom sme mohli natoľko zlepšiť ekonomickú vitalitu, že ani pravidlá EÚ nemuseli byť pre nich taxisovou priekopou na Veľkej pardubickej. Rovná 19-percentná daň však, paradoxne, priviedla šéfa rezortu financií asi do kráľovstva krivých zrkadiel a autorov iných konštruktívnych návrhov vnímal ako nepriateľov div že nie s pokriveným charakterom. Mokrý od neho odišiel stranícky súpútnik P. Prokopovič so svojou paušálnou daňou. Predsedovi SOPK Petrovi Mihókovi hrozilo, že mu Mikloš postaví obchodnú komoru mimo zákona: dovolil si prejaviť snahu odborne vylepšiť daňovú reformu. Aj z írskej whisky bolí hlava Prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík donekonečna opakuje, že „dane nemôžu byť iba nástrojom na naplnenie štátneho rozpočtu. Daňová sústava má vytvárať predpoklady na zabezpečenie podpory hospodárskeho rastu a tvorbu nových pracovných miest. Musí dlhodobo motivovať všetky tuzemské i zahraničné subjekty na podnikanie v ekonomickom priestore SR“. Keďže Uhrík mieni a Mikloš mení, v praxi to vyzerá tak, že stále je čo zlepšovať. Aj Miklošovu „devätnástku“, hoci minister financií v nej vidí ideál krásy alebo, ak chcete, Miss economy. Jeden škrabanec na milej tváričke zbadá každý, kto vie čítať. Minister financií vyhlasuje, že na 19-percentnú daň sa každý týždeň chytá jeden zahraničný investor. Doc. Ing. Peter Staněk, CSc. z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV sa nebojí pozrieť aj pod kapotu celej myšlienky. A čo sa mu potvrdilo? Väčšina korporácií presúva hlavné zdaňovacie miesto podľa toho, kde je to pre ňu najvýhodnejšie. Vo Francúzsku sa uplatňuje 33-percentná, v Nemecku po dokončení daňovej reformy má platiť 31-percentná, a tak po zavedení 19-percentnej rovnej dane môže byť zdaňovacím miestom Peugeotu a Volkwagenu práve SR. No, bude to fiktívna produktivita. Podobne ako v Írsku, ktorého hospodársky zázrak spočíva v nízkej daňovej záťaži. V skutočnosti v Írsku a od 1. januára 2004 aj u nás ide predovšetkým o priznávanie ziskov vyprodukovaných v iných krajinách! Pápežskejší ako bruselský pápež? Ak sa chceme stať integrálnou súčasťou zjednotenej Európy, Maastrichtské kritériá sú záväzné aj pre nás. Štátne rozpočty sú reštriktívne, lebo reštriktívne jednoducho musia byť. Súčasný pohľad na širokú škálu v daňovej oblasti EÚ jasne hovorí, že prakticky každý štát „hrá hokej“ na klzisku s iným rozmerom. Chvíľu potrvá, kým budú mantinely všade od seba rovnako vzdialené. Iba náš „pán farár“ chce byť pápežskejší ako EK v Bruseli a presadil jednotnú sadzbu DPH, rovnako ako vehementne razil a prerazil plné zrovnanie cien plynu, elektrickej energie či tepla. Hoci každý v Bruseli vie, že ani jedna zo stredoeurópskych ekonomík neprinesie nové dieťa na trhový svet predčasným pôrodom. A keby ich náš vyjednávač argumentačne presvedčil, vari by na prechodné obdobie oko prižmúrili. Negociačný proces nevníma EK ako tabu, najmä v súvislosti s kandidátskymi krajinami. Preexponovaná iniciatíva vlády M. Dzurindu vyznieva v tomto kontexte nepochopiteľne. Pretečie ešte veľa vody dole Rýnom či Seinou, kým sa vášnivé daňové diskusie ustália na rovnakej hladine. Posúďme, o aký zložitý proces ide. Dnes iba Dánsko – ako jediná krajina v EÚ – má jednotnú (25-percentnú) DPH zavedenú v praxi. Kompenzuje to však daňovými opatreniami v iných oblastiach. Ani samotné členské krajiny únie totiž smernicu jednotnej sadzby DPH v plnom rozsahu nerešpektujú. Predstavu I. Mikloša o bohatšom rozpočte štátu v dôsledku úprav DPH považuje predseda SOPK Peter Mihók za naivnú. Štát sa totiž ortodoxným plnením reštriktívneho scenára už v predtermíne zbavuje možnosti aktívne vstupovať do podnikateľského prostredia a v pravú chvíľu účinne zasiahnuť a regulovať aj niektoré odvetvia výroby. Pretrvávajú obavy, či sa nám ho podarí v príjmovej stránke naplniť, keďže daňové zaťaženie v krátkom čase reálne neznížime tak, ako sa proklamovalo pred voľbami. Je to na škodu veci, lebo nižšia daň udrží pri živote väčší počet podnikateľov (prispievateľov do štátnej pokladnice), pribrzdí prepúšťanie. Ani DPH nebude môcť plnohodnotne preukázať svoju silu a prestane byť tým správnym motivačným nástrojom, ktorý aj v trhových podmienkach využíva prakticky každá západoeurópska vláda. Tam však sedia pragmaticky uvažujúci národohospodári! Výsledkom je, že majú až tri hranice DPH: progresívnu, dolnú a hornú (základnú). V Taliansku funguje 4-percentná DPH na stavebné práce. Navyše každý, kto je objednávateľom stavebných prác, si na konci roka po predložení faktúr o zaplatení DPH môže odpísať 60 percent z daňového základu z realizovaného objemu stavebných prác. Dôsledok? Talianska vláda prakticky zniesla zo sveta čiernu prácu v stavebníctve a podkopala v základoch čiernu ekonomiku ako takú. Vláda cez dobre stanovené sadzby dokáže v praxi efektívne regulovať rozvoj odvetví, o ktoré má záujem. Zrkadlom pravdy je čulý ruch na stavbách i v príjmovej stránke štátneho rozpočtu. Európa vie, že spodná sadzba DPH je jednou z mála možností na efektívnu hospodársku politiku, iba Slovensko sa jej zbavilo skôr, ako to prikazuje EK či závery konferencie z Maastrichtu. Terajšia vláda u nás vskutku „pozdvihla“ stavebníctvo, cestovný ruch, služby, knihy i vzdelanie: do 19-percentnej sadzby DPH. Vláde dnes zostáva málo spôsobov, ako ovplyvňovať ekonomické procesy v krajine a podľa P. Mihóka „je nezodpovedné až hazardérske, ak sa ich v danej situácii dobrovoľne zbavuje“. Dokonca skôr, ako sa takéto pravidlá začnú reálne uplatňovať v samotnej únii. tabuľka Diferenciácia DPH v niektorých krajinách EÚ (v %) Krajina Progresívna Dolná Horná Belgicko nemá 6,0 21,0 Nemecko nemá 7,0 16,0 Grécko 4,0 8,0 14,0 Španielsko 4,0 7,0 16,0 Francúzsko 2,1 5,5 19,6 Írsko 4,2 12,5 20,0 Taliansko 4,0 10,0 20,0 Luxembursko 3,0 6,0 15,0 Holandsko nemá 6,0 19,0 Rakúsko 10,0 12,0 20,0 Portugalsko 5,0 12,0 17,0 Fínsko 8,0 17,0 22,0 Švédsko 6,0 12,0 25,0 V. Británia nemá 5,0 17,5 SR 19,0 19,0 19,0 Zdroj: SOPK Autor je ekonomický publicista Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984