Knihy

Autor knihy so siahodlhým názvom Praha 1968. Vpád Varšavské smlouvy a podtitulom Pozadí – plánovaní – provedení Jan Pauer je pôvodom Čech, ktorý práve po vpáde bratských vojsk emigroval do spolkovej republiky Nemeckej. Monografia, ktorú vydalo vydavateľstvo Argo, je jednou z prvých historiografických prác čerpajúcich z archívnych dokumentov, ktoré zhromaždila na začiatku 90. rokov vtedajšia Komisia vlády ČSFR pre analýzu udalostí 1967 – 1970. Naviac sa Pauer ako jeden z prvých dostal aj k dokumentom z archívov bývalého Sovietskeho zväzu, Bulharska, NDR a Poľska. Kniha tak prehľadne zachytáva vývoj názorov na dianie v Československu v roku 1968 vo vedeniach jednotlivých komunistických strán sovietskeho bloku a vyvodzuje z nich hlavné dôvody odmietnutia vtedajšieho reformného československého úsilia. Inak, ako bolo doteraz zvykom, rekonštruuje aj priebeh pointervenčných moskovských rokovaní a postupné presadzovanie ich záverov v Československu. Dvanásť odvážnych šokujúcich myšlienok na hrane súčasnej vedy ponúka kniha Vesmír hned vedle (Granit) Marcusa Chowna, inak poradcu renomovaného populárno-náučného časopisu New Scientist. Ako sa vyjadril autor predslovu, tiež známy fyzik a astronóm Jiří Grygar, Chown je autor s mimoriadnym zmyslom pre paradoxy a provokácie všetkého druhu a na otvorené nevyjasnené otázky súčasnej kozmológie, fyziky a biológie poukazuje bez akéhokoľvek matematického násilia. I preto má čitateľ pocit, akoby čítal skôr detektívku ako „odbornú knižku“. Knihu dopĺňa slovník základných pojmov, register a zoznam doplnkovej literatúry. Richard Schaeffler, filozof, emeritný profesor univerzity v nemeckom Bochume vo svojej knihe Filosofie náboženství (Academia) odmietol výklad jednej filozofie náboženstva na jednej strane a popisu mnohých filozofií náboženstva na strane druhej. Ukazuje, že je možné sa priblížiť k vyjasneniu fenoménu náboženstva a najmä k objasneniu slova Boh iba kombináciou troch metód: filozofickej analýzy reči, fenomenológie a transcendentálnej metódy v novej podobe, ktorá chápe ľudskú transcendenciu, t. j. schopnosť presahovať každý údaj vedomia k nepodmienenému bytiu a tak si otvárať horizont pre stretnutie s predmetmi, ako dejinne podmienenej. Kniha R. Schaefflera, ktorého v odbore filozofickej teológie považujú za najkonštruktívnejšie stimulujúceho autora súčasnosti, je považovaná za medzník v dejinách filozofie náboženstva.